Matičné Čítanie, 1975 (VIII/1-26)

1975-01-06 / No. 1

2 Jednoročný PALLAS Vydavateľstvo Pallas patrí medzi naše najmladšie vydava­teľstvá. Vzniklo 1. januára minulého roku a jeho vznik nie je náhodný, pretože spočíva v zámere vykonať omnoho viac ako doteraz, dôslednejšie realizovať požiadavky, ktorá sú vytýčené v záveroch XIV. zjazdu KSČ. Je to teda konkrétny čin, zosú­ladený s kultúrnou politikou strany, aby sa naše umenie a kultúra rozvíjali na základoch socialistického realizmu, podie­ľali sa čo najintenzívnejšie na formovaní kultúrneho profilu a životného štýlu nášho človeka. Od začiatku založenia Pallasů, ako štátneho vydavateľstva (predtým to bolo účelové zariadenie SFVU), je jeho riadite­ľom Gustáv Hupka, známy básnik. Po jednoročnej existencii vydavateľstva, možno konštatovať, že sa pracovníkom podarilo vydať niekoľko zaujímavých publi­kácií, ktorými si získali milovníkov kníh, najmä však tých, ktorí majú bližší vzťah k výtvarnému umeniu. Počas minulého roku edičná politika vydavateľstva nadobudla výraznejšie kontúry. Už teraz má Pallas vykryšalizovanú orientáciu, na základe kto­rej si vytvoril krátkodobý i dlhodobý plán. Jeho realizáciou chce podporiť rozvoj estetického cítenia predovšetkým mladej generácie, ktorej vkus a správne prijímanie hodnôt domácej i svetovej kultúry sa ešte len formuje. Z minuloročnej produkcie Pallasů upútali publikácie Kytica vclaky a Poéma o hrdinstve, ktoré boli vydané pri príležitosti 30. výročia SNP. Pozoruhodná je aj publikácia Sociálna foto­grafia na Slovensku (autorom je Ľudovít Hlaváč). Podobne možno hovoriť o všetkých dielach, ktoré vyšli v známych edí­ciách Umenie sveta a Profily. V rámci edície Klub priateľov výtvarného umenia vyšla publikácia Secesia, ktorá bola verej­nosťou kladne prijatá. Rok 1975 je Medzinárodným rokom ženy. Táto skutočnosť ovplyvnila aj paletu tohtoročnej produkcie vydavateľstva. Je pripravená publikácia, obsahujúca reprodukcie na témy žena, matka, rodičovstvo. Reprodukcie sú doplnené poéziou národné­ho umelca Jána Kostru z Ave Evy. Ďalšia publikácia Ženy-vý­­tvarníčky zobrazí ženy, ktoré sa aktívne zaoberajú výtvarným umením. Najdôležitejšou tematikou po celý tento rok je 30. výročie oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou. Vydavateľstvo Pallas pripravilo publikáciu Spevy slávnych dní, zostavenú z diel F. Hložníka a poézie R. Fábrylm. Táto tematika bude obsiahnutá aj v ďalšej publikácii, ktorá má názov Umenie bo­jujúce. Spolu s príhovorom námestníka ministra kultúry SSR dr. Jozefa Mravíka zostavil ju dr. Ľ. Petranský. Základom zbier­ky reprodukcií budú diela slnvenských výtvarníkov z výstavy Slovenskí umelci k SNP. Socialistické výtvarné umenie sa vo výraznej miere popu­larizuje prostredníctvom pravidelných edícií, v rámci ktorých má edícia Malá galéria osobitné postavenie. Pred niekoľkými dňami vyšli v nej diela Janka Alexyho a Miloša Bazovského. Je to vlastne edícia, ktorú možno považovať za neodmysliteľnú pomôcku pre všetkých milovníkov výtvarného umenia. Azda preto je o všetký plánované publikácie tejto edície obrovský záujem. Edícia je zameraná na najvýznamnejšie zjavy sloven­ského a čiastočne aj českého výtvarného umenia.' V súvislosti s dlhodobým plánom spomeniem publikáciu, kto­rá bude venovaná kultúrnym pamiatkam Arménskej SSR. V tom­to pláne sa ráta aj s edíciou o Bratislave. Vyjdú v nej publi­kácie o Hrade, fontánach, kultúrnych pamiatkach atď. Ani na slovenské ľudové umenie sa nezabúda. V Pallase uvažujú s edí­ciou Slovenské ľudové umenie. V rámci nej bude prvou publi­káciou kniha o Ferdišovi Kostkovi, obohatená zvukovým zázna­mom s ľudovou hudbou. Edičná politika vydavateľstva Pallas kráča v zmysle kultúr­nej politiky našej strany a štátu. Vidno to z charakteru plánu i z cieľov, ktoré sa úspešne realizujú. V. ORAVSKÝ • František Jurík: Zima vLiptove Nová kniha o Jaroslavovi Haškovi Cuvašské knižné vydavateľ­stvo vydalo nákladom 15 tisíc knihu „Stretnutie s Jarosla­vom Haškom“. Autor I. F. Ri­manov, účastník občianskej vojny, v októbri — decembri r. 1918 slúžil ako pomocník veliteľa veliteľskej roty vo­jenskej komandatúry mesta Buguľmov, kde ako pomocník posádkového veliteľa praco­val Jaroslav Hašek. Jadrom knihy Ivana Rima­nova sa stal jeho denník. Ok­rem toho využíva i pamäti tých, ktorí poznali českého spisovateľa,’ čo doplna a hlb­šie podáva obraz Haška - ko­munistu, bojovníka Červenej armády, talentovaného satiri­ka - novinára. Veľký záujem predstavuje poviedka autora o tom, ako Jaroslav Hašek po porážke biedych pri Buguľme s pomo­cou okresnej vojenskej sprá­vy organizoval medzinárodnú rotu z vojnových zajatcov Če­chov, Slovákov, Maďarov a ra­kúskych Nemcov. Túto rotu spočiatku pridelili ku koman­datúre a potom presunuli do osobitného medzinárodného pluku. V časti knihy „Ako-som si zapamätal Haška“ autor pí­še: „Nikdy nezabudnem na je­ho slová, — ktoré povedal na záverečnom politickom vyu­čovaní podľa práce V. I. Le­nina „Najbližšie úlohy soviet­skej vlády“. „Keby som nebol v pravý čas prerušil spojenie s legio­nármi v Kyjeve, zahynul by som i ako človek í ako čest­ný bojóvnik. Práve v strane komunistov a v Červenej ar­máde som nachádzal terajší život. Tu na skúsenosti kru­tého a krvavého triedneho boja som zvolil politiku stra­ny boľševikov, strany Lenina a teraz pevne stojím na no­hách, lebo id^m za leninskou pravdou. A som šťastný ako nikdy v živote ...“ Zaujímavé sú i jeho pamä­ti „S Haškom v Ufe“. Začiatkom januára politic­ký odbor V. armády prešiel do Ufy, kde bol Hašek urče­ný za komisára arménskej tlačiarne. „Boto mi príjemné, — píše Rimanov — znova sa stretnúť v Ufe s Haškom ... Hašek mi porozprával o svojich starostiach: — Dokonale sa nevyspím. Niet času ... Práce je veľa, nič sa nedá robiť. Vojna ... Skoro sa skončí, prejde nie­koľko rokov a na tomto mies­te postavia veľkú mechanizo­vanú tlačiareň. Budú tlačiť náučnú, technickú literatúru, beletriu. Otvoria mnoho škôl, v ťlfe bude i univerzita ...“ Skutočne prorocké slová! „Posledné stretnutie s Haš­kom, — píše autor — bolo v Ufe 10. januára r. 1919. Rozlú­čiac sa, vymenili sme si su­veníry. Podaroval som mu ču­­vašskú fajku vlastnej výroby v medenej obrube. Hašek mi venoval náprsný znak velite­ľa Červenej armády. Na konci knihy sú publiko­vané vzácne fotografie, ktoré hovoria o živote a činnosti Haška. Okrem toho sú tu vo forme prílohy životopisy tých, ktorí sa stretli s Jaroslavom Haškom v rokoch občianskej vojny. (Preklad z APN: —vm—) Zdeněk Folprecht a Slovensko I spomienky majú akési svoje zásady, zákony priestoru, času a tiaže, aktuál­nej hodnoty a kultúrno-politickej orien­tácie, svoje zatienené alebo vedcom ob­javené tajomstvá, najmä ak pokojne prúdiaci tok národnej kultúry v spomí­nanej minulosti zvlnilo voľačo priebojné a agilné, novátorské a povzbudivé, hod­né nového prehodnotenia alebo aspoň spravodlivejšieho ocenenia. Ak teda v januári 1975 spomíname nedožité 75 narodeniny skladateľa a bývalého diri­genta SND Zdenka Folprechta, chceme k naznačeným kategóriám povedať to najnutnejšie, čo si zaslúži umelec napl­nený životným jasom a humorom, druž­nosťou a pracovným elánom, úctou k slovenskej ľudovej tvorivosti i záuj­mom o tvorbu slovenskej skladateľskej generácie. Tento milovník slovenskej ľudovej piesne, s ktorou ho oboznamoval národ­ný umelec Janko Blaho a ktorú poznal aj z vlastného výskumu na Záhorí a Horehroní, pocítil v sebe skladateľskú povinnosť dať jej rúcho v umeleckej úprave, v modernej harmónii, v orches­trálnej úprave, vo vokálnej náročnosti školených spevákov. Možno spomenúť fantáziu „Stratenou dolinou’’, „Záhorác­ke pesničky”, cyklus „Dvanásť ľudových piesní slovenských” pre spev a klavír, kantátu „Hymnus vzkriesenia” na text Milana Rázusa alebo symfonickú báseň „Letný slnovrat”, aby sme sa presved­čili, že skladateľ svoj dočasný domov na Slovensku spájal s nepísanou povin­nosťou vytvoriť rad diel s tematikou vý­slovne slovenskou. V uvedenej symfo­nickej básni poslucháč vycíti jav, tvar, svetlo a cit našich Nízkych Tatier. Vznikol tak dôstojný pandán k Nováko­­vej symfonickej básni „V Tatrách”, te­da bohatý a pestrofarebný obraz hor­skej prírody a človeka, v idyle bez no­­vákovskej zbojníckej vášne a dramatic­kých konfliktov. Akýmkoľvek nezdravým tendenciám v hudbe sa Folprecht radšej vyhol, ale pritom celkom s úspechom domýšľal problematiku modernej opernej tvorby javiskovým dielom „Lásky hra osudná”, predvedeným v r. 1926 so značným úspechom na scéne SND zásluhou O. Nedbala. Mladá slovenská generácia po­vojnová (E. Suchoň, A. Moyzes, J. Cik­­ker a ďalší) ho v kompozičnom maj­strovstve prerástli, on však oddane a dobroprajné sa staval za každé dobré a nové slovenské dielo. Činnosť bývalej amatérskej Slovenskej filharmónie v období buržoáznej repub­liky a rozvoj koncertného života na Slovensku spočíval na jej bedrách. V pojme česko-slovenskej vzájomnosti bol koreň Folprechtovho uueleckého by­tia. I keď v roku 1939 odišiel z Bratis­lavy do Prahy, i tak zostal v hudobnej kultúre postavou dvojdomou: patrí to­tiž dejinám hudby slovenskej i českej. -Tvr­ Prečítajte si v budúcom čísle Ovodný článok o rozvoji spoločenských vied na Slo­vensku od M. Hruškovica — druhú časť o Českosloven­skom festivale sovietskej dramatickej tvorby — o pre­nikaní MCHATu do kultúr­neho povedomia Slovákov — poviedku Petra Andruš­­ku S Oľgou — článok, kde nájdete praktické pokyny ako si urobiť črpák — o ži­vote zahraničných Slovákov sa dozviete v článku Odbo­ru prs zahraničných Slová­kov Matice slovenskej — a práci Miestneho odboru Matice slovenskej v Komár­ne sa dozvieme od podpred­­setdu MOMS s. Ing. Nosku — a ako pravidelne posled­ná strana — humor. Hviezdoslavova knižnica V piatok 20. decembra pri­jal vedúci oddelenia kultúry ÚV KSS Michal Hruškovic ve­dúcich pracovníkov vydava­teľstva Tatran a predsedu výboru ZO KSS. Besedoval s nimi o aktuálnych otázkach vydavateľskej práce, ako zj o čínňosťi vydavateľstva Ta­tran v uplynulom roku. Ria­diteľovi Tatranu doc. dr. An­tonovi Markušovi, CSc., odo­vzdal pri príležitosti 25. vý­ročia vzniku Hviezdoslavovej knižnice, ktoré pripadá na tento rok, list, v ktorom vyslo­vuje poďakovanie a uznanie vedeniu vydavateľstva, re­dakčnému kolektívu i ostat­ným pracovníkom, ktorí svo­jou prácou prispeli k realizá­cii jej poslania a ktorí takto spríjemňujú našim pracujú­cim i mladému pokoleniu po­krokový odkaz domácej i sve­tovej literatúry. (čstk) KALENDARIUM 1. 1. 1780 narodil sa vo Veličnej (okr. Dolný Kubín) Ján Sehe­­rini, slovenský pedagogický spisovatel. 2. 1. 1880 narodil sa Vasilij Alexejevič Degťariov, sovietsky kon­štruktér. 2. 1. 1945 umrel v Kroscienku pri Dukle Vít Nejedlý, zakladateľ Armádneho umeleckého súboru. 3. 1. 1955 umrel v Bratislave národný umelec Fraňo Kráľ, slo­venský socialistický spisovateľ, básnik a politický pracovník, 4. 1. 1785 narodil sa Jacob Grimm, významný nemecký spisova­teľ detských rozprávok 4. 1. 1905 narodil sa v Bátovciach (okr. Levice) Ján Igor Hama­­liar, slovenský literárny kritik a publicista. 5. 1. 1830 narodil sa v Paludzi (o-kr. Lipt. Mikuláš) Ján Cajak, slovenský básnik. 5. 1. 1955 umrel Jevgenij Viktorovič Tarle, sovietsky historik a spisovateľ, člen Akadémie vied ZSSR. 6. 1. 1850 narodil sa Ladislav Stroupežnický, významný český dramatik a dramaturg. 6. 1. 1855 narodila sa v Krupine Elena Maróthy-Šoltésová, slo­venská realistická spisovateľka, priekopníčka a organizátorka slo­venského ženského hnutia. 9. l. 1890 narodil sa Karel Čapek, významný český realistický spisovateľ a novinár. 10. 1. 1890 umrel v Budapešti Daniel Wagner, slovenský chemik, farmaceut, botanik a spisovateľ. 10. 1. 1950 umrel národný umelec Jaroslav Kvapil, český básnik a dramaturg. 11. 1. 1811 narodil sa Reingold Moriceviü Glier, sovietsky hu­dobný- skladateľ 12. 1. 1895 narodila sa Anežka Hodinová-Spurná, podpredsedníč­ka Výboru čs. žien, nositeľka Radu republiky a Československej ceny mieru. 14. 1. 1875 narodil sa Albert Schweitzer, francúzsky organový virtuóz, pokrokový lekár, laureát Nobelovej ceny 15. 1. 1795 narodil sa Alexander Sergejevič Gribojedov, ruský realistický dramatik, kritik ruskej spoločnosti. 15. 1. 1850 narodil sa Míhail Eminescu, rumunský básnik, klasik rumunskej literatúry. 15. 1. 1895 narodil sa Geo Milev, bulharský pokrokový básnik. Bol upálený domácimi fašistami 15. 5. 1925. 17,. 1. 1600 narodil sa Pedro Calderón de la Barca, najvýznam­nejší španielsky dramatik. 18. 1. 1825 bolo otvorené moskovské' Veľké divadlo. 18. 1. 1755 narodil sa vo Vrbovke pri Krupine Ondrej Plachý, slovenský osvietenský spisovateľ, historik, redaktor a vydavateľ Starých novín literárního umění. 19. 1. 1890 narodil sa v Blatnom |án Hála, český maliar a gra fik, ktorý žil na Slo-vensku vo Važci. 19. 1. 1910 umrel Otakar Hostinský, český estetik a kritik.

Next