Matičné Čítanie, 1975 (VIII/1-26)
1975-01-06 / No. 1
2 Jednoročný PALLAS Vydavateľstvo Pallas patrí medzi naše najmladšie vydavateľstvá. Vzniklo 1. januára minulého roku a jeho vznik nie je náhodný, pretože spočíva v zámere vykonať omnoho viac ako doteraz, dôslednejšie realizovať požiadavky, ktorá sú vytýčené v záveroch XIV. zjazdu KSČ. Je to teda konkrétny čin, zosúladený s kultúrnou politikou strany, aby sa naše umenie a kultúra rozvíjali na základoch socialistického realizmu, podieľali sa čo najintenzívnejšie na formovaní kultúrneho profilu a životného štýlu nášho človeka. Od začiatku založenia Pallasů, ako štátneho vydavateľstva (predtým to bolo účelové zariadenie SFVU), je jeho riaditeľom Gustáv Hupka, známy básnik. Po jednoročnej existencii vydavateľstva, možno konštatovať, že sa pracovníkom podarilo vydať niekoľko zaujímavých publikácií, ktorými si získali milovníkov kníh, najmä však tých, ktorí majú bližší vzťah k výtvarnému umeniu. Počas minulého roku edičná politika vydavateľstva nadobudla výraznejšie kontúry. Už teraz má Pallas vykryšalizovanú orientáciu, na základe ktorej si vytvoril krátkodobý i dlhodobý plán. Jeho realizáciou chce podporiť rozvoj estetického cítenia predovšetkým mladej generácie, ktorej vkus a správne prijímanie hodnôt domácej i svetovej kultúry sa ešte len formuje. Z minuloročnej produkcie Pallasů upútali publikácie Kytica vclaky a Poéma o hrdinstve, ktoré boli vydané pri príležitosti 30. výročia SNP. Pozoruhodná je aj publikácia Sociálna fotografia na Slovensku (autorom je Ľudovít Hlaváč). Podobne možno hovoriť o všetkých dielach, ktoré vyšli v známych edíciách Umenie sveta a Profily. V rámci edície Klub priateľov výtvarného umenia vyšla publikácia Secesia, ktorá bola verejnosťou kladne prijatá. Rok 1975 je Medzinárodným rokom ženy. Táto skutočnosť ovplyvnila aj paletu tohtoročnej produkcie vydavateľstva. Je pripravená publikácia, obsahujúca reprodukcie na témy žena, matka, rodičovstvo. Reprodukcie sú doplnené poéziou národného umelca Jána Kostru z Ave Evy. Ďalšia publikácia Ženy-výtvarníčky zobrazí ženy, ktoré sa aktívne zaoberajú výtvarným umením. Najdôležitejšou tematikou po celý tento rok je 30. výročie oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou. Vydavateľstvo Pallas pripravilo publikáciu Spevy slávnych dní, zostavenú z diel F. Hložníka a poézie R. Fábrylm. Táto tematika bude obsiahnutá aj v ďalšej publikácii, ktorá má názov Umenie bojujúce. Spolu s príhovorom námestníka ministra kultúry SSR dr. Jozefa Mravíka zostavil ju dr. Ľ. Petranský. Základom zbierky reprodukcií budú diela slnvenských výtvarníkov z výstavy Slovenskí umelci k SNP. Socialistické výtvarné umenie sa vo výraznej miere popularizuje prostredníctvom pravidelných edícií, v rámci ktorých má edícia Malá galéria osobitné postavenie. Pred niekoľkými dňami vyšli v nej diela Janka Alexyho a Miloša Bazovského. Je to vlastne edícia, ktorú možno považovať za neodmysliteľnú pomôcku pre všetkých milovníkov výtvarného umenia. Azda preto je o všetký plánované publikácie tejto edície obrovský záujem. Edícia je zameraná na najvýznamnejšie zjavy slovenského a čiastočne aj českého výtvarného umenia.' V súvislosti s dlhodobým plánom spomeniem publikáciu, ktorá bude venovaná kultúrnym pamiatkam Arménskej SSR. V tomto pláne sa ráta aj s edíciou o Bratislave. Vyjdú v nej publikácie o Hrade, fontánach, kultúrnych pamiatkach atď. Ani na slovenské ľudové umenie sa nezabúda. V Pallase uvažujú s edíciou Slovenské ľudové umenie. V rámci nej bude prvou publikáciou kniha o Ferdišovi Kostkovi, obohatená zvukovým záznamom s ľudovou hudbou. Edičná politika vydavateľstva Pallas kráča v zmysle kultúrnej politiky našej strany a štátu. Vidno to z charakteru plánu i z cieľov, ktoré sa úspešne realizujú. V. ORAVSKÝ • František Jurík: Zima vLiptove Nová kniha o Jaroslavovi Haškovi Cuvašské knižné vydavateľstvo vydalo nákladom 15 tisíc knihu „Stretnutie s Jaroslavom Haškom“. Autor I. F. Rimanov, účastník občianskej vojny, v októbri — decembri r. 1918 slúžil ako pomocník veliteľa veliteľskej roty vojenskej komandatúry mesta Buguľmov, kde ako pomocník posádkového veliteľa pracoval Jaroslav Hašek. Jadrom knihy Ivana Rimanova sa stal jeho denník. Okrem toho využíva i pamäti tých, ktorí poznali českého spisovateľa,’ čo doplna a hlbšie podáva obraz Haška - komunistu, bojovníka Červenej armády, talentovaného satirika - novinára. Veľký záujem predstavuje poviedka autora o tom, ako Jaroslav Hašek po porážke biedych pri Buguľme s pomocou okresnej vojenskej správy organizoval medzinárodnú rotu z vojnových zajatcov Čechov, Slovákov, Maďarov a rakúskych Nemcov. Túto rotu spočiatku pridelili ku komandatúre a potom presunuli do osobitného medzinárodného pluku. V časti knihy „Ako-som si zapamätal Haška“ autor píše: „Nikdy nezabudnem na jeho slová, — ktoré povedal na záverečnom politickom vyučovaní podľa práce V. I. Lenina „Najbližšie úlohy sovietskej vlády“. „Keby som nebol v pravý čas prerušil spojenie s legionármi v Kyjeve, zahynul by som i ako človek í ako čestný bojóvnik. Práve v strane komunistov a v Červenej armáde som nachádzal terajší život. Tu na skúsenosti krutého a krvavého triedneho boja som zvolil politiku strany boľševikov, strany Lenina a teraz pevne stojím na nohách, lebo id^m za leninskou pravdou. A som šťastný ako nikdy v živote ...“ Zaujímavé sú i jeho pamäti „S Haškom v Ufe“. Začiatkom januára politický odbor V. armády prešiel do Ufy, kde bol Hašek určený za komisára arménskej tlačiarne. „Boto mi príjemné, — píše Rimanov — znova sa stretnúť v Ufe s Haškom ... Hašek mi porozprával o svojich starostiach: — Dokonale sa nevyspím. Niet času ... Práce je veľa, nič sa nedá robiť. Vojna ... Skoro sa skončí, prejde niekoľko rokov a na tomto mieste postavia veľkú mechanizovanú tlačiareň. Budú tlačiť náučnú, technickú literatúru, beletriu. Otvoria mnoho škôl, v ťlfe bude i univerzita ...“ Skutočne prorocké slová! „Posledné stretnutie s Haškom, — píše autor — bolo v Ufe 10. januára r. 1919. Rozlúčiac sa, vymenili sme si suveníry. Podaroval som mu čuvašskú fajku vlastnej výroby v medenej obrube. Hašek mi venoval náprsný znak veliteľa Červenej armády. Na konci knihy sú publikované vzácne fotografie, ktoré hovoria o živote a činnosti Haška. Okrem toho sú tu vo forme prílohy životopisy tých, ktorí sa stretli s Jaroslavom Haškom v rokoch občianskej vojny. (Preklad z APN: —vm—) Zdeněk Folprecht a Slovensko I spomienky majú akési svoje zásady, zákony priestoru, času a tiaže, aktuálnej hodnoty a kultúrno-politickej orientácie, svoje zatienené alebo vedcom objavené tajomstvá, najmä ak pokojne prúdiaci tok národnej kultúry v spomínanej minulosti zvlnilo voľačo priebojné a agilné, novátorské a povzbudivé, hodné nového prehodnotenia alebo aspoň spravodlivejšieho ocenenia. Ak teda v januári 1975 spomíname nedožité 75 narodeniny skladateľa a bývalého dirigenta SND Zdenka Folprechta, chceme k naznačeným kategóriám povedať to najnutnejšie, čo si zaslúži umelec naplnený životným jasom a humorom, družnosťou a pracovným elánom, úctou k slovenskej ľudovej tvorivosti i záujmom o tvorbu slovenskej skladateľskej generácie. Tento milovník slovenskej ľudovej piesne, s ktorou ho oboznamoval národný umelec Janko Blaho a ktorú poznal aj z vlastného výskumu na Záhorí a Horehroní, pocítil v sebe skladateľskú povinnosť dať jej rúcho v umeleckej úprave, v modernej harmónii, v orchestrálnej úprave, vo vokálnej náročnosti školených spevákov. Možno spomenúť fantáziu „Stratenou dolinou’’, „Záhorácke pesničky”, cyklus „Dvanásť ľudových piesní slovenských” pre spev a klavír, kantátu „Hymnus vzkriesenia” na text Milana Rázusa alebo symfonickú báseň „Letný slnovrat”, aby sme sa presvedčili, že skladateľ svoj dočasný domov na Slovensku spájal s nepísanou povinnosťou vytvoriť rad diel s tematikou výslovne slovenskou. V uvedenej symfonickej básni poslucháč vycíti jav, tvar, svetlo a cit našich Nízkych Tatier. Vznikol tak dôstojný pandán k Novákovej symfonickej básni „V Tatrách”, teda bohatý a pestrofarebný obraz horskej prírody a človeka, v idyle bez novákovskej zbojníckej vášne a dramatických konfliktov. Akýmkoľvek nezdravým tendenciám v hudbe sa Folprecht radšej vyhol, ale pritom celkom s úspechom domýšľal problematiku modernej opernej tvorby javiskovým dielom „Lásky hra osudná”, predvedeným v r. 1926 so značným úspechom na scéne SND zásluhou O. Nedbala. Mladá slovenská generácia povojnová (E. Suchoň, A. Moyzes, J. Cikker a ďalší) ho v kompozičnom majstrovstve prerástli, on však oddane a dobroprajné sa staval za každé dobré a nové slovenské dielo. Činnosť bývalej amatérskej Slovenskej filharmónie v období buržoáznej republiky a rozvoj koncertného života na Slovensku spočíval na jej bedrách. V pojme česko-slovenskej vzájomnosti bol koreň Folprechtovho uueleckého bytia. I keď v roku 1939 odišiel z Bratislavy do Prahy, i tak zostal v hudobnej kultúre postavou dvojdomou: patrí totiž dejinám hudby slovenskej i českej. -Tvr Prečítajte si v budúcom čísle Ovodný článok o rozvoji spoločenských vied na Slovensku od M. Hruškovica — druhú časť o Československom festivale sovietskej dramatickej tvorby — o prenikaní MCHATu do kultúrneho povedomia Slovákov — poviedku Petra Andrušku S Oľgou — článok, kde nájdete praktické pokyny ako si urobiť črpák — o živote zahraničných Slovákov sa dozviete v článku Odboru prs zahraničných Slovákov Matice slovenskej — a práci Miestneho odboru Matice slovenskej v Komárne sa dozvieme od podpredsetdu MOMS s. Ing. Nosku — a ako pravidelne posledná strana — humor. Hviezdoslavova knižnica V piatok 20. decembra prijal vedúci oddelenia kultúry ÚV KSS Michal Hruškovic vedúcich pracovníkov vydavateľstva Tatran a predsedu výboru ZO KSS. Besedoval s nimi o aktuálnych otázkach vydavateľskej práce, ako zj o čínňosťi vydavateľstva Tatran v uplynulom roku. Riaditeľovi Tatranu doc. dr. Antonovi Markušovi, CSc., odovzdal pri príležitosti 25. výročia vzniku Hviezdoslavovej knižnice, ktoré pripadá na tento rok, list, v ktorom vyslovuje poďakovanie a uznanie vedeniu vydavateľstva, redakčnému kolektívu i ostatným pracovníkom, ktorí svojou prácou prispeli k realizácii jej poslania a ktorí takto spríjemňujú našim pracujúcim i mladému pokoleniu pokrokový odkaz domácej i svetovej literatúry. (čstk) KALENDARIUM 1. 1. 1780 narodil sa vo Veličnej (okr. Dolný Kubín) Ján Seherini, slovenský pedagogický spisovatel. 2. 1. 1880 narodil sa Vasilij Alexejevič Degťariov, sovietsky konštruktér. 2. 1. 1945 umrel v Kroscienku pri Dukle Vít Nejedlý, zakladateľ Armádneho umeleckého súboru. 3. 1. 1955 umrel v Bratislave národný umelec Fraňo Kráľ, slovenský socialistický spisovateľ, básnik a politický pracovník, 4. 1. 1785 narodil sa Jacob Grimm, významný nemecký spisovateľ detských rozprávok 4. 1. 1905 narodil sa v Bátovciach (okr. Levice) Ján Igor Hamaliar, slovenský literárny kritik a publicista. 5. 1. 1830 narodil sa v Paludzi (o-kr. Lipt. Mikuláš) Ján Cajak, slovenský básnik. 5. 1. 1955 umrel Jevgenij Viktorovič Tarle, sovietsky historik a spisovateľ, člen Akadémie vied ZSSR. 6. 1. 1850 narodil sa Ladislav Stroupežnický, významný český dramatik a dramaturg. 6. 1. 1855 narodila sa v Krupine Elena Maróthy-Šoltésová, slovenská realistická spisovateľka, priekopníčka a organizátorka slovenského ženského hnutia. 9. l. 1890 narodil sa Karel Čapek, významný český realistický spisovateľ a novinár. 10. 1. 1890 umrel v Budapešti Daniel Wagner, slovenský chemik, farmaceut, botanik a spisovateľ. 10. 1. 1950 umrel národný umelec Jaroslav Kvapil, český básnik a dramaturg. 11. 1. 1811 narodil sa Reingold Moriceviü Glier, sovietsky hudobný- skladateľ 12. 1. 1895 narodila sa Anežka Hodinová-Spurná, podpredsedníčka Výboru čs. žien, nositeľka Radu republiky a Československej ceny mieru. 14. 1. 1875 narodil sa Albert Schweitzer, francúzsky organový virtuóz, pokrokový lekár, laureát Nobelovej ceny 15. 1. 1795 narodil sa Alexander Sergejevič Gribojedov, ruský realistický dramatik, kritik ruskej spoločnosti. 15. 1. 1850 narodil sa Míhail Eminescu, rumunský básnik, klasik rumunskej literatúry. 15. 1. 1895 narodil sa Geo Milev, bulharský pokrokový básnik. Bol upálený domácimi fašistami 15. 5. 1925. 17,. 1. 1600 narodil sa Pedro Calderón de la Barca, najvýznamnejší španielsky dramatik. 18. 1. 1825 bolo otvorené moskovské' Veľké divadlo. 18. 1. 1755 narodil sa vo Vrbovke pri Krupine Ondrej Plachý, slovenský osvietenský spisovateľ, historik, redaktor a vydavateľ Starých novín literárního umění. 19. 1. 1890 narodil sa v Blatnom |án Hála, český maliar a gra fik, ktorý žil na Slo-vensku vo Važci. 19. 1. 1910 umrel Otakar Hostinský, český estetik a kritik.