Kassák Lajos (1983)
Jednou z najvyraznejsích revolucnych osobností madarskej a stredo-v^chodo-európskej avantgardy je Lajos Kassák, rodák z Novych Zámkov. Vzájomná kultúrna dohoda medzi Ceskoslovenskom, Mad'arskom a pani Kassákovou, vdovou po umelcovi umoznili, aby sa s jeho dielom oboznámilo t'o mesto, v ktorom sa Lajos Kassák vydal na svoju zivotnú dráhu. Chceme formou stálej vystavy zachovaf aspon cast z jeho íivotného diela. Medzi vybranymi vytvarnymi dielami sú obrazy a grafiky z 20. rokov, z obdobia viedenskej emigrácie, potom z Békásmegyeru (z 50. rokov) a z posledného obdobia jeho zivota, zo 60. rokov. Zárovefí s nimi sú vystavené niektoré císla ním redigovanych casopisov: A TETT (CIN, 1915 — 1916) a MA (DNESOK, do r. 1919, potom od r. 1920 vo Viedni), ktoré podobne ako fotografie a rozlicné dokumenty priblizujú Kassáka z 20. rokov, z jeho poCiatocného vytvarného obdobia a prispievajú k hodnoteniu jeho vsestrannej umeleckej tvorby. V Kassákovej osobe sa obdivuhodne spájala redaktorská, umelecko-organizátorská Cinnosí s poslaním kritika a propagátora najnovsích európskych avantgardnych usili, ako aj pősobenie ideológa spríbuzneného mad'arskému aktivizmu. Prirodzene, vyplyvalo to z jeho redaktorsk^ch zásad, ze v svojich Casopisoch rovnako uverejnoval estetické a protivojnové prejavy západoeurópskych aj avantgardnych umelcov zo susednych krajín. Medzi inym prvé Císlo éasopisu MA (Dnesok) vyslo s linorytom Ceského kubistu Vincenta Benesa. Po pádé Mad'arskej republiky rád zil v emigrácii (1920 — 1926), kde d'alej redigoval svoj öasopis MA. Vtedy zacal mal’ovat svoje „obrazové architektúry“, zakladajúce sa na Cisto geometrickej abstrakcii. Tieto diela predstavujú celkom osobitnú vetvu konstruktivizmu, ktor^ sa zbavuje vsetkych konvencií nezávislych na ziadnom predchádzajúcom umení a vytvára novy vol'n^ obrazotvorny systém. Po návrate domov znovu sa vrhá do redakcnej práce, vydáva őasopisy Dokumentum (Dokument), Munka (Práca), Alkotás (Tvorba), Kortárs (SúCasník), a píse. Od roku 1949 sa jeho konstruktivisticky rozlet nalomí, tvorí kresby z prírodného okolia Békásmegyeru, a pokraéuje najmä vo svojej literárnej Cinnosti. Na konci 50. rokov v dösledku zmien v kultúrnej politike sa opät vráti k predoslej „obrazovej architektúre“. Giara a este jedna őiara. . . Hl'adajúc systém v priamkach, stvorcoch, bodoch zrazu objavíme lyriku, ktorá sa skr^va v obraze. Nepytame sa, len pozorujeme ráz skryty, ráz vystupujúci tvar, cierny réz na bielom papieri. Obrazová architektúra. Kassák zacal váznejsie mal’ovat a zaujímaf sa o vytvarnú tvorbu v 20. rokoch. Dovtedy pisai, vydával casopisy, organizoval a zoskupoval okolo seba vsetkych tych, ktorí na zaciatku storoCia hl'adali nővé cesty v umení. Obrazy v fíom postupne dozrievali: v myslienkach, v písomnom prejave. Svojou redakCnou a organizátorskcu éinnostou vychovával a viedol aj inych. Posilnoval v nich clt a odhodlanie tvorif nővé umenie, zbavené tradícií a prázdnych banalít starého vytvarného umenia. Jedinou prijatel'nou mierou pre neho bol ölovek-umelec a jeho kategoricky imperativ, ktory ho 2enie k odhodlanej sebarealizácii a k hl'adaniu vytvoreného poriadku. Jeho ideálom je svet kristál'ovo öistych vzfahov, skonstruovany poriadok. „Len jedna cesta je rovná a je to bezcestie“, pise v labyrinte rozpadávajúceho sa sveta 20. rokov. Kassák svojíin celozivotnym dielom, zapájajúc mad'arské v^tvarné umenie do krvného obehu medzinárodnej avantgardy, postavil taky most, ktory vedie od umeleckej obnovy zo zaőiatku storocia az po súcasnosí. Szabó Lilla