Konstantín KőváriKacmarik 1882-1916 (Galéria Juliusa Jakobyno v Kosiciach, 1996)
Jedným z prvých umelcov na Slovensku, ktorí sa snažili formulovať program moderného výtvarného umenia 20. storočia, je Konštantín Kôvári-Kačmarik. Jeho odvážne a svoju dobu predstihujúce, predčasne ukončené dielo (maliar zomrel ako 34-ročný) malo svojich pokračovateľov v predstaviteľoch košickej moderny 20. rokov. V dejinnom kontexte maliarstva 20. storočia, reflektovanom slovenskou umenovednou literatúrou, tvorba Konštantína Kôváriho našla síce náležité zaradenie,1 ale doteraz čaká na monografické spracovanie, ktoré by komplexne zhodnotilo život a dielo tohto progresívneho umelca. Výstava z tvorby Konštantína Kôváriho, ktorú Galéria Júliusa Jakobyho pripravila pri príležitosti 80.výročia umelcovho úmrtia, je v poradí treťou autorovou výstavou na pôde galérie. V roku 1957 to bola prezentácia súborného diela, pri ktorej sa jej usporiadateľom podarilo sústrediť úctyhodný počet maliarových prác.2 V roku 1986 rozsahom neveľká výstava predstavila autorove menej frekventované diela.3 Súčasná výstava približuje Kôváriho dielo v časovom oblúku sledujúcom vývoj jeho tvorby v rokoch 1907-1913, v rozmanitosti výtvarných techník, ktoré všestranný umelec využíval-olejomaľby, pastely, kresby a grafiky, a v rozsahu, ktorý je daný súčasnými možnosťami sústrediť Kôváriho práce roztrúsené v mnohých súkromných majetkoch doma i v zahraničí. V majetku Galérie Júliusa Jakobyho sa nachádza kvalitná a relatívne početná kolekcia Kôváriho diel. V úsilí o dostatočne reprezentatívny prierez umelcovou tvorbou smejú doplnili o niektoré základné diela zo zbierkových fondov Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Šarišskej galérie v Prešove a Východoslovenského múzea v Košiciach i od desiatich košických súkromných majiteľov. Konštantín Kővári, pôvodným menom Kačmarik, sa narodil 19. septembra 1882 na košickom predmestí (Karpatská ulica 58) v robotníckej rodine. Otec Ľudovít Kačmarik bol železničný robotník, matka Júlia, rodená Spišáková pracovala ako robotníčka v tabakovej továrni. Konštantín Kővári mal 6 súrodencov. Po absolvovaní učiteľského ústavu v rodnom meste študoval v rokoch 1902-1906 na Vysokej škole pre vzdelávanie profesorov kreslenia a geometrie v Budapešti (L.Hegedűs, A.Edvi-Illés, B.Székely). Po skončení školy sa Kővári vrátil do Košíc a pred učiteľským povolaním uprednostnil neistú cestu slobodného umelca. Spočiatku pracoval maliar v rodnom dome, v roku 1909 už pôsobil v malom ateliéri na neďalekej Krátkej ulici 6. V roku 1911 sa vymanil z košickej periférie, získal neveľký ateliér v centre mesta na Mlynskej ulici (vtedy L. Kossutha 26) v tzv. Jeneyho dome. Začiatkom roku 1907 absolvoval Kővári krátky študijný pobyt v Paríži. Na jar v tom istom roku sa zúčastnil výstavy Krajinského uhorského spolku výtvarného umenia v Budapešti (Obrazáreň), na ktorej za sedem svojich obrazov získal štipendium baróna Adolfa Kohnera a Nadányiho cenu, ktoré mu umožnili pobyt v maliarskej kolónii v Szolnoku ešte v lete 1907. V tom istom čase pôsobil v Szolnoku aj košický maliar E.Halász-Hradil. Práve s ním plánoval Kővári zriadiť v Košiciach ešte v roku 1906 maliarsku školu, či presnejšie verejný ateliér, kde by obaja umelci mohli uplatniť novú metódu vyučovania maľby. Tento zámer sa nakoniec realizoval neskôr, ale v zmenenej podobe a bez K. Kôváriho.4 Z vlastného životopisu Konštantína Kôváriho, uverejneného v katalógu jeho výstavy vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach v roku 1920, sa dozvedáme, že po návrate zo Szolnoku podnikol maliar podnetnú študijnú cestu za hranice (neuvádza kam). Na základe maliarovho krátkeho listu z Paríža z januára 1907 (dokument je v archíve GJJ) sa domnievame, že aj teraz cieľom jeho cesty bol Paríž. V liste totiž píše, že Paríž si veľmi obľúbil a cíti sa tu ako doma, a že o rok by sa sem rád vrátil na ročný pobyt a chcel by tu aj usporiadať svoju prvú výstavu. Pobyt v szolnockej maliarskej kolónii znamenal rozhodujúci medzník v ďalšej orientácii Kôváriho tvorby a k nemu sa radí aj jeho študijná cesta (či cesty?) do Paríža, o ktorej vieme tak málo.5 Po návrate do Košíc, kde Kővári žil až do svojej predčasnej smrti, s vervou sa pustil do maľovania. Zobrazuje námety z košickej periférie - prízemné domčeky, krivolaké uličky, rôzne zákutia, všetky, až na jednu výnimku, bez prítomnosti ľudskej figúry (podobne ako neskôr v maľbách a pasteloch K. Bauera, ktorému bol Kővári príkladom). Sociálny podtón, ktorý z nich zaznieva, im mohol vtisnúť len ten, ktorý toto prostredie mal bytostne zažité. Napriek tomu, že vždy zápasil s materiálnymi problémami, nemal Kővári ambície sociálne orientovaného umenia. Predmetom Kôváriho maliarskeho záujmu je i starobylá architektúra rodného mesta a prímestská krajina s opakovanými motívmi Rozálie a Kalvárie, v blízkosti ktorej býval. Vynikajúce maliarske, pastelové, kresbové a grafické štúdie vznikali pri cestách Konštantína Kôváriho na Spiš (do Kežmarku, Spišského Podhradia, Spišskej Kapituly a inde). Popri krajinárskej tvorbe, ktorá je významným prínosom pre moderné maliarstvo na Slovensku, sa Kővári venoval aj figurálnym kompozíciám, najmä maľbe ženských figúr, ktoré markantnejšie vystupujú v kresbovej časti diela s prízvukom dobovej módnosti až karikatúry. Kôváriho intenzívna tvorba, skoncentrovaná do pomerne krátkeho časového úseku (od roku 1907 do roku 1914), smerovala od svojsky ponímaného luminizmu, ovplyvneného príkladom Karola Ferenczyho, jednej z vedúcich osobností druhej maliarskej nagybánskej generácie, k prvým prejavom postimpresionizmu u nás. Konštantín Kővári je jedným z prvých umelcov, ktorý do nášho výtvarného umenia priniesol i zmenu filozofie nazerania na zobrazovaný predmet. Pozitivistický bezprostredný dojem zo stvárňovanej skutočnosti nahrádza vlastným prežitkom, subjektívnym postojom k vybranému predmetu. Z toho pohľadu rieši i problém svetla v prírode, vzťah tvaru a farby, uplatňuje novosť výseku reality, rozvíja originálny senzitívny kolorizmus. V Kôváriho diele sa prelína ornamentálnosť a farebnosť secesie s dotykom fauvizmu a vášnivou výrazovosťou expresionizmu,6 ktorá sa stupňuje s dozrievaním umelca. Obrazy záverečného obdobia charakterizuje pevnejšia výstavba tvaru, najmä v pasteloch zvýraznená obrysovou líniou. Výtvarno-technický vklad pre naše výtvarné umenie predstavujú Kôváriho pastely na lúpanej lepenke, ktoré narušením jej hladkého povrchu, vytvárajú zvláštne efekty textúry, dodávajúce pastelom dekoratívne či expresívne kvality. V grafickej a kresbovej tvorbe, ktorá sa pohybuje medzi secesným dekorativizmom a secesným expresionizmom, niekedy s nádychom symbolizmu, patrí Konštantín Kővári k najčistejším predstaviteľom secesie na Slovensku (Saučin) a je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej grafiky. Prvou Kôváriho individuálnou výstavou bol tzv. výstavný trh grafík, ktorý sa uskutočnil na Hlavnej 56 v budove Kruhu košických obchodníkov v apríli 1909. Miestna tlač konštatovala nedostatok vkusu zámožných vrstiev košického obyvateľstva, pretože na výstave sa predalo len 5 grafík. Pozoruhodné je, že pri príležitosti tejto výstavy Kővári uverejnil vo Felsômagyarországu článok o grafickom umení a jeho vývoji, v ktorom o.i. zdôraznil svojbytnosť grafického umenia ako samostatného umeleckého odvetvia. Na sklonku toho istého roku vystavoval Kővári spolu s prof. kreslenia Artúrom Lakatosom v košickom hoteli Schalkház. Výstava mala pomerne veľkú publicitu v tlači. Anton Jaszusch, Kôváriho generačný druh, vo Felsômagyarországu dokonca uverejnil vcelku kladné hodnotenie výstavy, hoci Kôvárimu vyčítal určitú nevyzretosť prejavu. Finančný prínos z výstavy bol však nepatrný, pretože začiatkom nasledujúceho roku sa obaja umelci obrátili na radu mesta, aby ich podporila kúpou obrazov. Mesto ich žiadosť pre nedostatok financií zamietlo. V júni 1911 Kővári vystavoval, opäť spolu s A. Lakatosom a vo Viedni pôsobiacim maliarom a sochárom P. E. Fiedlerom, v Korčuliarskom pavilóne v Košiciach. Ich výstava vyvolala veľkú polemiku medzi Felvidéki üjságom (FU) a Kassai Újságom (KU),7 ktorá bola klasickým príkladom boja tradičného, konzervatívneho s novátorským, moderným. Kritik vo FU vyčítal Kôvárimu (paradoxne) práve jeho prednosti - že zabudol to, čo sa v škole naučil, že nemal vzťah k detailom, k zobrazovaniu diaľok a blízkosti, že bez prípravy nakreslil to, čo videl, že nepotreboval nič vedieť, stačili mu iba impresie. Na stránkach KU mu oponovali viacerí autori, najmä profesor dr. Alkalay, ktorý zdôrazňoval príklad európskych umelcov svetového mena (Manet, Monet, Renoir, Degas, Van Gogh), a ktorý v recenzii, vzhľadom na vtedajšie košické konzervatívne pomery, prejavil vzácny cit pre pochopenie a ocenenie umeleckej progresívnosti Kôváriho diel. Tri samostatné výstavy uskutočnil Konštantín Kővári v roku 1912: v Budapešti, s kladnou odozvou v tamojších novinách, ktoré vyzdvihovali najmä Kôváriho novú techniku pastelov na lúpanej lepenke, ďalej vo Veľkom Varadíne (Oradei) a opäť v Košiciach. Na košickej výstave sa maliar prezentoval 29 grafikami a 40 malbami, z ktorých sa dokonca niektoré predali. U košického publika však výstava nevyvolala želanú odozvu. V lete 1913 usporiadal Kővári poslednú samostatnú výstavu, na ktorej predstavil svoju najnovšiu tvorbu. Výstava sa konala v priestoroch Právnickej akadémie v Košiciach a bola kladne prijatá miestnou tlačou. Materiálne strádajúci umelec, rozčarovaný konzervatívnym prostredím Košíc, ktoré aj napriek občasným kladným hodnoteniam, jeho dielo nepochopilo, požiadal koncom roku 1913 mesto, aby odkúpilo jeho obraz s košickou tematikou. Po rôznych prieťahoch zakúpilo mesto vo februári 1914 jeho obraz zobrazujúci námestie pred kalvínskym kostolom. Kővári svoju výstavnú aktivitu neobmedzoval len na prostredie Košíc. Za pomerne krátky čas (1907-1915), ktorý mu bol nepriazňou osudu vymedzený, sa zúčastnil, popri košických podujatiach, viacerých kolektívnych výstav v Budapešti (Obrazáreň, Dom umenia a Národný salón), z ktorých niektoré mali medzinárodný rozsah, ďalej v Szolnoku a Viedni. Umelcove diela boli aj súčasťou putovnej výstavy Krajinského uhorského spolku výtvarného umenia, ktorá v roku 1910 prešla mnohými mestami vtedajšieho Uhorska. Kôváriho účasť na väčšine týchto výstav bola pozitívne hodnotená budapeštianskymi novinami a niektoré tamojšie kritiky preberali i košické denníky. Možno povedať, že Kôváriho tvorba vo veľkomestskom prostredí Budapešti sa stretla s väčším pochopením než v Košiciach, pridržiavajúcich sa tradicionalizmu. Okolo roku 1913 sa Kôváriho prudký tvorivý rozmach spomalil. Bol to následok duševnej choroby, ktorej progresívny vývoj urýchlili nepriaznivé materiálne podmienky, vnútorná rozorvanosť, alkohol. Zvrátiť tento bolestný proces nepomohlo ani priaznivé prijatie umelcových diel na jubilejnej výstave v Szolnoku v roku 1913, ani úspech jeho pastelov, ktoré boli hodnotené ako jedny z najlepších diel na budapeštianskej výstave v Národnom salóne v roku 1915, či zakúpenie jeho obrazu (spolu s dielami ďalších autorov) na výstave deviatich košických maliarov v Košiciach na prelome rokov 1915 a 1916. Konštantín Kővári zomiera 16. júna 1916 v ústave pre duševné choroby v Košiciach vo veku 34 rokov. Pochovali ho na cintoríne na Rozálii, ktorej scenériu tak rád maľoval. Prvou posmrtnou výstavou Konštantína Kôváriho bola prehliadka jeho diel usporiadaná Východoslovenským múzeom v roku 1920. Múzeum k nej vydalo i katalóg obsahujúci krátky úvod riaditeľa múzea dr. Jozefa Poláka, vlastný životopis Konštantína Kôváriho a zoznam 128 diel i litografický plagát, ktorého autorom je Vojtech Šipoš. Výstava bola ocenením diela umelca, ktorý počas svojho života bol so svojím programom moderného maliarstva v konzervatívnom prostredí Košíc osamotený, ak nerátame ranú tvorbu košického maliara Antona Jasuscha, formujúcu sa v rokoch pred prvou svetovou vojnou. Rokom usporiadania stála Kôváriho výstava na symbolickom prahu zrodu košickej moderny 20. rokov, ktorej duchovným otcom sa stal práve Konštantín Kővári. Poznámky 1. Základnou prácou pri štúdiu novodobého výtvarného umenia východoslovenského okruhu je publikácia Ladislava Saučina Výtvarné umenie na východnom Slovensku 1918-1938 (Košice 1964). Problematiku košickej moderny 20. rokov spracoval v knihe Anton Jasusch a zrod východoslovenskéj avantgardy dvadsiatych rokov (Bva 1966) Tomáš Štraus, ktorý Kôváriho práce prezentoval aj v kontexte východoslovenskej moderny 20. rokov na pražskej premiére výstavy (a katalógu) Apokalypsa XX. Východoslovenská moderna 20. rokov v roku 1996, ktorú pripravila Galéria J.Jakobyho. Pozornosť Kôváriho dielu venoval Marián Váross vo vysokoškolskom učebnom texte Výtvarný život na Slovensku na začiatku 20. storočia. Maliarstvo a grafika (Bva 1971). Ma vývojovú líniu smerujúcu od Konštantína Kôváriho cez umelcov košickej moderny 20. rokov k dielu Júliusa Jakobyho poukazuje Ján Abelovský v monografii Július Jakoby /1903-1985/ (Bva 1994). 2. Katalóg obsahuje 125 diel. Výstavu a katalóg pripravil kolektív pracovníkov Krajskej galérie. Úvodný text napísala Mária Spoločníková. 3. Katalóg obsahuje 34 akvarelov, kresieb a pastelov. Autorom výstavy a katalógu je Imrich Groško. 4. Pozri bližšie: Mihóková.M.: Výtvarný život a výstavba Košíc v rokoch 1848-1918. Tematická bibliografia. Štátna vedecká knižnica. Košice 1985 a Saučin, L.: Elemír Halász-Hradil a umenie jeho doby. Bratislava 1962. 5. V tu už spomínanom liste Kővári napísal, že čo chcel v Paríži vidieť, to si už pozrel. 6. Tomáš Štraus a Marián Váross v spomínaných publikáciách nachádzajú analógiu s Kôváriho expresionizmom v tvorbe Van Gogha. Je pravdepodobné, že v Paríži sa mohol s jeho tvorbou oboznámiť. 7. Pozri: Mihóková, M.: c.d. Individuálne výstavy 1909 - Výstavný trh grafík K.Kôváriho. Košice, Hlavná 65,18.4.-20.4. - Výstava K. Kôváriho a A. Lakatosa. Košice, hotel Schalkház, od 8.12. 1911 - K. Kővári - P. E. Fiedler - A. Lakatos. Košice, Korčuliarsky pavilón, od 11. 6. 1912 - Výstava K. Kôváriho. Budapešť, Dom umenia, od 25. 2. -Výstava K. Kôváriho. Veľký Varadín (Oradea), Župný dom. -Výstava K. Kôváriho. Košice, Korčuliarsky pavilón, od 1. 5. 1913 -Výstava K. Kôváriho. Košice, Právnická akadémia, 27.6.-14.7. 1920 - Výstavka Konštantína Kôváriho. Košice, Východoslovenské múzeum, 15. - 18. 3. 1926 - Pamätná výstava obrazov Szilárda Kôváryho s príležitosti 10 ročného výročia smrti umelca. Košice, Východoslovenské múzeum, 3. - 12. 10. 1957 - Konštantín Kővári. Súbor obrazov. Košice, Krajská galéria, 14. 7. - 30. 8. 1986 - Konštantín Kővári. Výber z diela. Košice, Východoslovenská galéria, 18. 4. - 18. 5. Kolektívne výstavy 1907 - Výstava Krajinského uhorského spolku výtvarného umenia. Budapešť, Obrazáreň (Műcsarnok), od 27. 4. 1909 - Medzinárodná výstava grafiky. Budapešť, Obrazáreň. 1910 - Medzinárodná výstava impresionistov. Budapešť, Dom umenia, február. -Medzinárodná výstava humoristických obrazov. Budapešť, apríl. - Putovná výstava Krajinského uhorského spolku výtvarného umenia. Jáger, 8. - 20. 9. Miškovec, 25. 9. - 9. 10. Košice, Korčuliarsky pavilón, 14. - 25.10. Prešov, 30.10.-8. 11. Nové mesto pod Šiatrom, 12. - 22. 11. Debrecín, 27.11.-11. 12. Gyöngyös, 17. - 27.12. 1911 - Výstava grafiky. Budapešť, marec. - Clmeleckopriemyselná výstava. Košice, Korčuliarsky pavilón, 2. 9. -1. 10. - Jubilejná výstava Krajinského uhorského spolku výtvarného umenia. Budapešť, Obrazáreň, december. 1912 - Výstava Krajinského uhorského spolku výtvarného umnia. Budapešť, Obrazáreň, máj. -Výstava obrazov. Košice, Korčuliarsky pavilón, od 28. 7. 1913 - Výstava pri príležitosti 10. výročia umeleckej kolónie v Szolnoku. Szolnok. - Výstava v Dome umenia. Budapešť. 1914 - Výstava v Dome umenia. Viedeň, marec. 1915 - Výstava v Národnom salóne. Budapešť, jún. - Výstava deviatich košických maliarov. Košice, Vyššie gymnázium premonštrátov, december 1915/január 1916. 1918 - Dobročinná výstava obrazov hornouhorských maliarov. Košice, Vojenské veliteľstvo, 17. 2.-10. 3.