Národná Obroda, marec 1947 (III/51-76)
1947-03-01 / nr. 51
NÁRODNÁ OBRODA SOBOTA, 1. MARCA 1947 ROČNÍK M, ČÍSLO 51. ZA 2 KCS Budapešf : Začneme s přesidlováním Anglo-francúzsku alianciu podpíšu symbolicky v Dunqierque Budapešť chce v najbližších týždňoch uskutočniť predbežne len skúšobné presídlenie 3000 Maďarov z južného Slovenska do Maďarska — Na budúci týždeň čiastočná rekonštrukcia maďarskej vlády — Anglo-francúzsku alianciu podpíšu ešte pred moskovskou konferenciou, a to na 50 rokov ■ (zas) Budapešť. . Podľa informácií nášho budapeštianskeho zpra* vodajcu, maďarský vládny komisariát pre výmenu obyvateľstva porobil prípravy na výmenu Maďarov z južného Slovenska do Maďarska v rámci dohody o výmene obyvateľstva. Za dva týždne má byť na skúšku presídlených 3000 Maďarov. S československej strany vraj prisľúbili, že súčasne so začatím presídľovania zastavia transportovanie Maďarov na prácu. Výmenné stanice pre presídlencov budú Rajka, Medve, Komárno a Sob. Stredisko presídľovacieho komisariátu pre severné Zádunajsko bude Győr, kým ďalšie expozitúry budú v Magyaróváré a v Komárne Presídlených Maďarov usadia v južnej časti Zádunajska, kým utečencov, ktorí sú v Rajku, odsunú do budapeštianskej župy. Pred rekonštrukciou maďarskej vlády (zas) Budapešť. _ Po celý piatok boly čulé porady medzi vedúcimi politikmi maďarských politických strán. Mal poradu ministerský predseda Nagy s Rákosam a Szafoasitsom. Na týchto poradách určily sa smernice pre medzistnannícke rokovania, ktoré začnú budúci týždeň. Úlohou týchto rokovaní je predovšetkým restrinkcia nadbytočného počtu maďarských minister, stíev. V zasvätených maďarských politických kruhoch sa hovorí, že v maloroľníckej strane pod vplyvom posledných udalostí nastanú väčšie osobné zmeny, nielen vo vnútri strany, ale aj na jednotlivých ministerských kreslách. Čiastočná rekonštrukcia maďarskej vlády dá sa očakávať budúci týždeň'. (up) Londýn. — Londýnski odborníci pre zahraično-politické otázky priznávajú, že spor o Palestíne medzi USA a Britániou, ktorý bol vyvolaný Bevinovým prejavom v Dolnej snemovni v utorok, mohol by rozbit jednotný front anglo-americkej diplomacie na nastávajúcej moskovskej konferencii o Nemecku. Űradné kruhy v Anglicku zdajú sa byt ohromené prúdom nevôle v USA, ktorý sa teraz valí na Bevina v dôsledku Bevinovho obvinenia, že Truman znemožnil úspešné vyriešenie palestínskeho problému svojim nevhodným prejavom v lete lanského roku. Niektorí pozorovatelia vyslovujú však domnienku, že ide len o rozpory predstierané z taktických príčin, aby sa Moskve ukázalo, že britská zahraničná politika nie je závislá na USA. Ale ak by bol Bevin predsa len poverený úlohou utíšiť kritické hlasy v radoch svojej vlastnej strany reorientáciou britskej zahraničnej politiky a jej odklonom od USA, potom nastávajúca moskovská konferencia bude preňho prvou význačnou príležitosťou. USA a Palestína (Reutér Washington. _ Predstaviteľ amerického ministerstva zahraničia povedal, že americký minister zahraničia Marshall navrhol Bevinovi, aby sa zistila možnosť preskúmania palestínskeho problému Spojenými národmi ešte pred plánovanou schôdzkou valného shromaždenia OSN v septembri. Krátko potom, čo Británia zaslala USA memorandum s oznámením, že pomýšľa postúpiť riešenie palestínskeho problému Spojeným národom Marshall sa vraj opýtal, či by Británia nemohla zistiť spôsob a prostriedky, ako by Spojené národy mohly rokovať o tejto otázke ešte pred septembrom. Predstaviteľ dodal, že z Londýna doteraz nedošla nijaká formálna odpoveď. Britsko-francúzska aliancia (Reuter) Londýn — Britský minister zahraničia Bevin oznámil, za nadšeného súhlasu celého britského parlamentu, že Francúzsko a Anglic, ko dosiahly dohodu o aliancii. Doho. du podpíšu pravdepodobne v utorok v Duinquerque. Súčasne mal v Paríži podobné vyhlásenie francúzsky minister informácií Bourdan, ktorý vyhlásil, že alianciu podpíšu určite ešte pred začiatkom moskovskej konferencie. Smiuvu podpisu na 50 rokov. Mienka Ameriky? (afp) Washington. — Na úradných miestach vo Washingtone vidia v nádeji, ktorú vyslovil francúzsky min. predseda Ramnadier, že by dohody anglo-sovietska a francúzsko-soviet. ska a budúca dohoda francúzskobritská malý obsahovať výslovne shodné záväzky všetkých troch veľmocí voči Nemecku, • výraz obavy Francúzska, aby sa zabránilo opakovaniu sa nového nebezpečenstva so strany Nemecka. Vo Washingtone mienia zaujať stanovisko k veci až po podpísaní spojeneckej dohody francúzsko-britskej a po revizii spo. jeneckej dohody anglo-sovietskej. Už teraz však súdia súhlasne s náhľadom Bevinovým, že dohoda štyroch spojeneckých v ■-’’-noci by bola vítanejšia ako nejaké budúce «trojspojenectvo«. Takúto trojaldanciu, pripomínajúcu dohodu pred vojnou z r. 1914 by v USA neradi videli. V Amerike by v nej videli úsilie, aby Veľká Británia a svet boly zbavené vplyvu USA. Americkí diplomati súdia, že keby hospodárske a politické problémy nemecké boly rozriešené uspokojivé pre spojencov, padly by obavy pred vzkriesením mocného Nemecka. Europské národy by sa malý vystríhať toho, aby ich spojenecké dohody boly uzavierané výlučne z dôvodov povahy .politickej. Naopak, malý by brať viac zreteľ na obnovu svojich štátov a na zladenie hospodárskych záujmov, čo je podľa amerického náhľadu naliehavejšie, ako «teoretické obavy politické*. (Reuter) Londýn. _ Tajomník komunistickej strany Veľkej Británie Polliit v piatok na ríšskej konferencii britských komunistov povedal: «Máme spoločný záujem na tom, aby sa Veľká Británia, Kanada a Austrália nestaly 49., 50. a 51 štátom USA.« Vodca kanadskej komunistickej delegácie USA vravel: «Záujmy monopolov v domíniách sa pokúšajú o užšie styky s bohatými a mocnými USA. Prejavujú stále väčšín tendenciu stotožniť sa s útočnou politikou, ktorá miluje vojnu. Britské investície v Kanade poklesly z 2500 miliónov dolárov roku 1944 na 1600 mil. dolárov roku 1946. Americké investície medzitým vzrástly z 800 miliónov dolárov na viac ako 4000 mil. dolárov a stále ešte vzrastajú. Nie je potrebné dokazovať Tisovú vinu svedkami Národný súd má dostatok dôkazov na posúdenie viny Dr. Tisu — Výpovede Nemcov majú len dokresliť obraz situácie — Generál SS Berger o povstaní (ms) Bratislava. — Na pojednávaní NS proti Dr. J. Tisoví a spal. oboznámil sa senát so svedeckou výpoveďou gem. zbraní SS Bergera. Berger udal m. i.: »Do československých vecí som nebol zasvätený a zo slovenských mužov som poznal ministra vnútra Macha. Soznámil som sa s ním na recepcii u slovenského vyslanca v. Berlíne, kde som zastupoval Himmlera. To mohlo byt asi roku 1942. Pamätám sa na to, že ma vtedy Mach prosil, aby som mu dal k dispozícii muža, ktorý predtým bol mojím podriadením. Sľúbil som Ma_ chovi, že mu takého muža dám k dispozícii a vybral som na túto úlohu Nagelera.« Mach k tomuto dodal: »To nemôže byt pravda, lebo Nageler bol na Slovensku už r. 1940 alebo začiatkom r. 1941. Nageler prišiel bez toho, že by som ho bol žiadal. Prišiel hneď po Salzburgu a pamätám sa na to, že bol predstavený aj s ostatnými berátermi.« Berger: «Raz v noci zavolal ho Himmler a oznámil mu, že na Slovensku vypuklo povstanie a jeho úlohou je oodbrat sa hneď na Slovensko. Na otázku vyšetrujúceho obžalobou, v čom videl, že sa chystá povstanie, Berger odpovedal: «V celkovej nálade. Všetci policajti nosili okrem pištole pušku, stráže boly zaistené drôtmi a vrecami piesku a okná kasární malý strojové pušky. Vysokí úradníci informovali ma v tom smysle, že povstanie je vecou veľmi vážnou, územie stredného Slovenska, Zvolen, Banská Bystrica sú isté v rukách povstalcov, Turč. Sv. Martin je ohrozený, handlovské elektrárne a bane majú povstalci a aj Slovenská banka je v ich rukách. To boly najdôležitejšie informácie na poli politickom. So stránky vojenskej bratislavská a nitrianska posádka bola ne. istá a posádky na severovýchod od Bratislavy malý ísf s povstalcami. Partizánov je okolo 15—20.000. Dr. Daxner: «Pán obžalovaný, čo poviete na to, že Nemci už vtedy vedeli, že partizánov je 15—20.000, hoci nemali priamych spojení a vy ste tom nevedeli ?« Dr. Tiso: »So mnou o o tom nehovorili.« Berger: »či žiadal Dr. Tiso nemecké posily, to musí vedieť vyslanec, mojím prostredníctvam to neišlo.« Ďalej Berger vypovedal, že u Tisu bol 20 minút. Vyšetrujúci obžalobca: «Ako ste prišli na nápad odzbrojiť bratislavskú posádku?* Berger: »To malo viac príčin, situácia bola vtedy neistá.« Obžalobca: «Kedy k vám prišiel Kubala a traja Slováci s Nagelerom na poradu? Aký rozhovor ste mali s vodcami HG?« Berger: «Myslím, že srne prejednávali ozbrojenie HG.« Otázka: «Žiadali ste, aby Kubala bol šéfom bezpečnosti?* Berger: »To až neskôr. Nezapojil som sa do pretvorenia vlády.« Otázka: «Nežiadali ste prezidenta, aby spravil Kubalu šéfom (Dokončenie na 2. strane) Dálnoki-Veress uznáva aj dnes len Horthy ho vládnu právomoc Ďalšie zatykače v Maďarsku — Sprisahanci chceli sa ujať «poriadkovej moci« po odchode sovietskych vojsk (zas) Budapešť. — Ako oznamuje náš budapeštiansky zpravodajca, štátne bezpečnostné oddelenie maďarského ministerstva vnútra zatklo dnes v súvislosti s fašistickým sprisahaním ďalších 8 osôb, medzi nimi sú i vysokí úradníci jedného maďarského ministerstva: Do väzenia budapeštianskeho ľudového štátneho zastupiteľstva dali aj 9 členov propagandistickej skupiny maďarského fašistického hnutia. (zas) Budapešť. — Po výsluchu hlavného organizátora fašistického sprisahania Dr. Donátha bol v piatok druhý deň procesu výsluch tzv. hlavného vojenského veliteľa maďarského podzemného fašistického hnutia Dálnoki-Veressa. Dálnoki- Veress podobne ako Donáth necíti sa vinným a tají, že by sa bol dopustil činov proti dnešnému štátnemu poriadku v Maďrrsku. Priznáva, že požiadaný vedením maďarského spoločenstva, aby zorganizoval maďarskú domobranu, ktorá sa vraj mala ujať «poriadkovej moci« po odchode sovietskych vojsk z Maďarska. Medzi sprisahancov sa vraj dostal len v októbri m. r., čo sa však neshoduje s včerajším tvrdením Donátha, že Dálnoki-Veress bol už od začiatku hlavou vojenskej časti, sprisahania. Bezvýsledná ostala konfrontácia obidvoch obvinených. Pri výsluchu objasnil Dálnoki-Veress spôsob, ako mienil organizovať ozbrojené hnutie, pričom mu pomáhali Alexander András a Szentmiklósi. Priebehom ďalšieho výsluchu priznal sa Dálnoki-Veress aj k tomu, že mal v úmysle restiuovať starý maďarský sbor, ktorého hlavným veliteľom mal byt Stefan Kozma. Napokon Dálnoki-Veress objasnil okolnosti, ako došlo k jeho «rozkazu vojenského veliteľa« a históriu poverovacieho listu Horthyho, ktorým tento zmocnil Dálnoki-Veressa, aby v jeho neprítomnosti prevzal maďarskú funkciu krajinského správcu. Príznačná bola odpoveď Dálnoki- Veressa na otázku, ako si predstavoval «pokračovanie starého ústavného poriiadku«. Vyhlásil na túto otázku, že dnešný systém môže uznávať len z donútenia, násilím, pretože Horthy bol násilím odstránený a nevzdal sa svojej funkcie. Preto uznáva on a všetci účastníci sprisahania aj dnes právomoc Horthyho. O pozadí anglo-amerkkých vzťahov (ip) Moskva. - L. S. Amery, otec Johna Ameryho, popraveného za protibritskú politiku v službách Nemcov, známy anglický konzervatívny politik a býv. minister pre Indiu, vydal nedávno v londýnskom nakladateľstve Macdonald et Co. kritickú štúdiu o americkej zahraničnej hospodárskej politike, v ktorej ostro vystupuje proti Bevinovej politike jednotného bloku s USA. O tejto veci píše známy sovietsky národohospodár E. Varga: pu «Opozícia proti spoločnému postus USA pramení v Anglicku z dvoch protichodných táborov: ľavého krídla labouristickej strany, ktoré sa obáva, že blok s USA po- • silní reakčné tendencie anglickej zahraničnej politiky a ohrozí priateľské styky medzi Veľkou Britániou a SSSR, ale tiež v radoch tvrdošijných konzervatívcov, ktorých odpor nie je zameraný proti reakčnému rázu ničnej politiky, ale Bevinovej zahra. proti tomu, že «nechráni dosť energicky záujmy britského impéria a nebráni snahám USA o zrušenie hospodárskych základov ríše«, t. j. systému prednostných (preferenčných) ciel. A práve predstaviteľom tejto opozície je L. S. Amery. Hlavnou myšlienkou jeho knihy je náhľad, že USA využily a využívajú tieseň Veľkej Británie za vojny aj po nej, aby podkopaly britské imperiálne pozície a podmanily si Anglicko tak hospodársky, ako aj politicky. Úspešnému uskutočňovaniu tejto politiky práve bráni systém prednostných ciel a šterlingového bloku v britskom impériu. Amery píše: „Na britské impérium sa pozerajú ako na ústricu, ktorá má byť donútená, aby sa otvorila. Každá časť impéria, zbavená podpory prednostných ciel, bude pohltená Amerikou jednotlivé jedna za druhou a. stane sa predmetom amerického priemyselného vykorisťovania, poplatníkom amerických finančníkov a nakoniec americkou doménou.“ Sústava prednostných ciel je jediným obranným valom, ktorý bráni americkej konkurencii, aby vytlačila anglický priemysel z imperiálnych trhov. Historický vývoj ukázal, že význam imperiálneho trhu pre anglický export vzrastá každým desaťročím. Roku 1913 pripadalo na impérium 37°/o celého anglického exportu, r. 1928 45“/o, r. 1937 48®/o. Po druhej svetovej vojne vzrástol význam imperiálneho odby. tišťa ešte väčšmi následkom kúpnej sily europského, japonského a čínskeho trhu: r. 1946 podľa zistených dát pripadalo už na impérium 52°/o anglického vývozného tovaru. Je teda pochopiteľné, že anglická buržoázia — píše Varga — háji s vypätím všetkých síl impérium a jeho hospodársku chrbtovú kosť, sústavu prednostných ciel, zatiaľ čo buržoázia americká na ňu útočí a charakterizuje ju ako imperialistickú. Tak napr. Sumner Welles vyhlásil roku 1943, keď bol námestníkom štátneho tajomníka, že. „celá história britských imperiálnych prednostných práv je históriou hospodárskej agresívnosti.“ Amery ukazuje, ako sa americká politika za vojny usilovala využiť každú príležitosť, aby zasiahla proti ochranným clám. Tak v Atlantickej charte, kde sa hovorí, že USA a V. Británia musia zabezpečiť stav, pri ktorom by všetky štáty, veľké i malé, víťazné i porazené malý-prístup k obchodu a k sve*' ’ítn suro. vínovým prameňom n” 'vnakých základoch, dosiahol f hill to aby sa dodatočne doplní' datkom „dbajúc pritom dĺžnyro -osohom svojich existujúcich zá kov“, e tým práve uhájil pre Dolnú sne movňu a dominiálne páriámén' v plnej miere všetky práva a zár