Národnie Noviny, apríl-jún 1876 (VII/39-74)
1876-04-20 / nr. 46
Í",.' x , .. i s Redakcia, administrácia a expedícia \ — Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. ” Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych ) Predplatná cena pre Rakúsko-Ukorsko na celý : v už dopisovatelov. í rok 12 *1., na pol roka 6 zl., na štvrtroka 3 zl. TUTO. SV. Martine. Nefrankovaué listy sa neprijímajú. Ročník VII. Štvrtok 20. apríla 1876. Číslo 46. T. Sv. Martin, 20. apríla 1876. Kresťanstvo celého sveta práve svätilo slávnosti „vzkriesenia Spasiteľa!“ ale my tu v Rakúsko- Uhorsku nie s veľkým nadšením, nie s veľkou radosťou, akoby pre nás nebolo už ani nádeje „vzkriesenia.“ Duch náš je zronený, myseľ kleslá, nádeje zo8túpily na najnižší stupeň. Domáce i vonkajšie pomery sú to, ktoré prekážajú každému pocitu radosti, každému pocitu nadšenia. Už dávno, predávno nesvätili sme s tak zronenou mysľou veľkouočné sviatky, ako práve teraz. Pozrite na vniutorné pomery krajiny, hľaďte na ktorékoľvek odvetvie, a všade nezdar, klesanie; ba ešte i tie vyjednávania s ministerstvom druhej polovice monarchie o colnej a obchodnej smluve zasekly sa, a tak ešte ani v tomto ohľade neposkytujú žiadnu jistotu, a to práve teraz, keď vonkajšie, zahraničné otázky, búrlivým a hrozivým spôsobom tlčú na brány naše. Stav tento je tak trapný, tak málo bezpeky a jistoty pojisťujúci, ako málokedy. A tí, ktorí v rukách majú správu ved, zdá sa, že sami neznajú: čo, kedy, ako? — Pán gróf Andrássy, keď ešte bol ministrom-predsedníkom uhorským, a dľa po tieto dni ujavnených depeší tureckého poslanca Khalil bašu z r. 1870 celkom protizákonne križoval a podkopával politiku tehdajšieho ministra zahraničných diel, grófa Beusta, zpomínal i „nesúcosť tých druhých ministrov,“ ktorá vraj zapríčinila to: že vniutorné pomery ustálené nie sú. Keď tedy gróf Andrássy stal sa nástupcom Beustovým, dalo sa očakávať, že on už teraz v záujme ním spravovaný zahraničnej politiky, nedopustí, aby „nesúcosť tých druhých ministrov“ prekážala jeho snahám; a ako známo, i jedno i druhé ministerstvo utvorené bolo pri spoludejství jeho; ale vzdor tomu, tie vniutorné pomery ešte ani dnes nie sú lepšie, sriadenejšie, nežli boly za Beusta; ba jestli možno veriť tvrdeniu zúfalstvom vlasy a rúcho trhajúceho si, a popolom posypujúceho sa „P. Ll.“ o mnoho horšie a beznádejnejšie. Nuž kdeže už teraz toho príčina? — Známa je vec, že gróf Andrássy bez toho, žeby bol vyriastol v diplomatickej škole, stal sa náčelníkom diplomacie rakúsko-uhorskej. No už toto menovanie jeho predpokladalo výtečné schopnosti, ktoréby nahradily mnohoročnú skúsenosť a praks. A zvelebovatelia jeho i ponáhľali sa hovoriť a písať o jeho ženialnosti, providencielnosti a podobných veciach. Andrássy ale, aby bol zadosť urobil povolaniu svojmu, mal vyznačiť sa skutkami, a tak koľko toľko ospravedlniť chlubné slova svojich pochlebovateľov. — A keď prizreme sa viacročnej činnosti pána z Terebešu, vidíme, že nikde nepozorovať tú vychvalovanú pri ňom ženialnosť, providencielnosť; nikde nenájdeme túžbenej iniciatívy, ale len hapkanie sem i tam, nerozhodnosť tú jistú, akou vyznačovali sa predchodcovia jeho ako Rechberg, a že ani výsledok nekorunoval jeho činy, to tiež je nad since jasnejšie. A menovite arcidielo jeho, známa „reformová nóta“ tá nepotvrdila nijako ženialnosť jeho. Slovom riecť možno, že nie malú zásluhu gróf Andrássy má o prítomný stav vecí, ktorý „P. Ll.“ opisuje týmito slovami: „Kam oko zasahuje, od najkrajnejšieho kraja obzoru, až ku tej hrude zemi, na ktorej my sami stojíme, sotvy možno nájsť punktík, pri ktorom zastaviť by sa mohlo oko s uspokojením, z ktorého zaopatrilo by si potechu pre prítomnosť, nádeju pre budúcnosť.“ — Takýmto tónom opisujú prítomnú situáciu časopisy, ktoré sú hlásateľmi a podporovateľmi všetkého toho, čo vlády, a menovite gróf Andrássy robia; týmto spôsobom ospevujú slavné výsledky ženialnej politiky jeho. A my tak myslíme, že to postačuje k jej dôkladnému charakterizovaniu, a nepotrebuje ďalšieho objasňovania. Jestliže možno veriť hlasom ruských časopisov, tak by už teraz Rusko strojilo sa prejať vodcovstvo vo východnej otázke. Rakúsko-Uborsko, ktorému vraj doteraz ponehané bola náčelníctvo v tejto záležitosti, nijako nedosiahlo účelu, a jistá je vec, že pomery v Bosne a Hercegovine, ba vúbec v celej osmanskej dŕžave, sú o mnoho rozorvanejšie, hrozivejšie, nežli boly pred pol rokom. Nóta tedy grófa Andrá8syho, a vúbec celé jeho dosavádne vodcovstvo neprospelo ani mačný mak tomu mieru, v ktorého záujme všetky dosavádne kroky podujaté boly; ba zapríčinilo, že tento je viac ohrožený nežli predtým. A predsa podľa všetkého tvrdenia spolku troch cisárov mnoho záleží na udržaní a pojistení mieru, nutno tedy použiť jiných prostriedkov, nežli to dosial stalo sa. A Rusko ufá vraj, že jemu sa to vydarí. A prečo by sa nevydarilo? Svoboda, samobytnosť a samosprávnosť, poskytnutá kresťanským krajinám tureckej ríše, je najlepším a najspoľahlivejším rukojemstvom mieru. — Podivná je vec, že dosavádne všetky kroky robené v záujme pacifikacie, dialy sa len ohľadom Hercegoviny, a nie i Bosny; a predsa táto poslednia mnohonásobne i väčšia i ľudnatejšia nežli tam tá, a k tomu v prítomnej dobe povstanie v nej rozviuulo o mnoho väčšie a značnejšie sily, nežli v Hercegovine. — Či vari ohľadom Bosny je v lone troch cisárov už rozhodnutá vec? — a jedná sa len o upokojenie Hercegoviny? — Z Dubrovníka od 15. apríla oznamujú: „Dnes veliká srážka pod múrami Trebini. šujú sa útokom dobyť túto pevnosť. Povstalci poku- Mukhtar baša totižto takmer všetko vojsko z Trebini vyviedol, keď 12. t. m. celý ostatok svojich vojanských síl upravil, aby z čiastky ku Krstacu, na ústi priesmyku Duga, z čiastky do Banianského územia postupovali. Povstalci, ktorí dozvedeli sa o tom, použili toto vyprázdnenie vojska z Trebini, a od včerajška ohrožujú túto pevnosť, menovite predmestia. Luka Petkovič 13. t. m. prišiel z Grebci, Trifko Vukalovič zo Zubci, tak že Trebinie z dvoch protipostavených strán na padnutá bude. Od včera večera nepretržene trvá borba. Mnoho obcí stojí v plameni, výstrely diel počuť až na hranicu.“ Zo Záhrebu oznamuje „P. Ll.“ takže od 15. t. m.: Včera rozvinúl sa pred Pastirnvou boj; povstalci zvíťazili, títo mali 200, Turci 600 mrtvých. Zadar, 17. apríla. Oddiel Petkovičov obsadil vojanskú cestu medzi Trebiňou a Dubrovníkom, ukoristil celý dovoz proviantu, a zrúcal pevnosť Broška. Pavlovié na Gackom poli obišiel 12 bataillonov askerov, a obkolesil jich. Mukhtar baša zvolal všetkých redifov na pomoc. Petrohrad, 17. apríla. „Jour. de Pet.“ reprodukuje článok „Pol. Corr.“ o nepretržene trvajúcom usrozumení medzi Rakúsko-Uhorskom a Ruskom, a vyzýva obecenstvo, aby ničoho neverilo búrlivým zprávam a povestiam. Bukarest, 17. apríla. Knieža neprijal vo všetkých bodoch programm s utvorením ministerstva povereného Varnescua, člena národňo-liberálnej strany; preto ten zriekol sa prejatej úlohy. Na to poverený bol general Floresco, ktorý nasledovným spôsobom sriadil ministerstvo: „General Floresco vojenstvo a vniutro, general Tell financie, Vioreanu pravosudie, Cornea zahraničie, Oresko kultus a výučba, general Ghergel verejné práce. Dubrovník, 18. apríla. Z Grahova došlý nasledujúce zprávy o bitke s Mukhtar bašom: „Ešte pred vypršaním prímeria 12. apríla šiel Mukhtar baša s 10.000 mužmi k Nikšiču. Pred vniknutím do priesmyku Duga 13. apríla prepadli ho povstalci u Kerstacu a zadali mu značné ztraty. Na to utiahnul sa predvoj povstalcov a pustil Mukhtar bašu až ku Presieke. Tu napadla ho 14. apríla hlavnia sila povstalcov, prekaziac mu ďalší postup. Dňa 15. apríla bitá bola krvavá bitka. Povstalci útokom dobyli všetky turecké násypy, a tlačili Turkov k Občinej Poliane zpät. Tri turecké tábory sú zničené, väčšina zásobných koní pobitá a rozohnatá. Dňa 16. apríla posádka Nikšiču urobila výpad, aby prispela alebo aspoň oblahčila postavenie Mukhtar bašovo, ale čiastka povstalcov za krátku dobu zbila ju a zahnala zpät do Nikšiču. Mukhtar baša je teraz v dugskom priesmyku zo všetkých strán obkolesený povstalcami. Neomylná katastrofa očakáva turecké vojsko, jestli povstalcom postačí strelivo a proviant, lebo Mukhtar baša musí kapitulovať. Kým z blízkosti bojišťa takéto zprávy docbodia, z Carihradu úradne telegrafujú, že Moukhtar baša v sobotu so 17 broj mi pohnul sa z Gacka k zásobeniu Nikšiču. Veď sa pohnúl, len že nemôže ďalej. Triest, 18. apríla. Z Carihradu dnes sem došlé zprávy opisuju stav Turkov čo najnepriaznivejšie. Divan zplašený je následkom obratu vecí v severných provinciách. Sultán, ktorý je veľmi rozdráždený zamýšľa rozvinúť zástavu prorokovu, a mekka-poklad načepovať. „Köln. Zígu“ píšu z Berlína od 15. t. m. „Čo má sa stať, jestli povstalci v Turecku nezložia zbroj ? s touto otázkou obrátil sa vraj gróf Andrássy sem, a z nemeckej strany dostal odvetu: aby Austria a Rusko ako dosial vyrovnaly sa medzi sebou.“ A súhlasne s týmto sdelujú z Petrohradu od 18. apríla. Dorozumenie docieleué je medzi troma cisárskymi mocnostiami poťahom na memorandum povstalcov. Gróf Andrássy privolil, niektoré ruskému stanovišti primerané premeny v redakcii svojej nóty previesť, a v nej odporúčané hudú požiadavky povstalcov. A tak budúceho týdňa táto memorandum pojednávajúca nóta grófom Zichy odovzdaná bude ministrovi Rašid bašovi, a súčasne odporúčať ju budú veľvyslancovia nemecký a ruský. Krach v politike. Nad udalosťami na východe desia sa tí, ktorí ešte nedávno klaňali sa modle protikresťanskej a protislovanskej'politike. Desia sa nad tým, že kde si sľubovali výhody v „múdrej“ politike, tam vidia od nás tušený krach. K deseniu pripojuje sa politická závisť, že nenávidené Rusko, ktoré chceli za nos vodiť, víťazí tam, kde naši „politici“ chceli koristiť. či je div, že premyslená a prirodzená politika Ruska víťazí na východe nad nerozmyslenou a neprirodzenou politikou našich politikov ? Rusko jedualo dľa rozumu a ľudskosti a preto víťazí na východe. Rusko nahliadlo, že Turecko, kde sultán so svojím bujným dvorom hltá maslo a zemi necháva len syrovátku —; že Turecko, kde mohamedanský fatalismus ubíja každý pokrok k blahobytu —; že Turecko, kde poverčivý fanatismus nevidí obraz Boží na kresťanovi — ; že Turecko svojím otročením, prznením a zdieraním kresťana je hnusnou škvrnou na