Národnie Noviny, október-december 1876 (VII/118-151)
1876-10-10 / nr. 119
f Vychodia-v utorok, štvrtok a v sobotu - čer. Predplatná cena pre Itakúsko-Uhorsko na celý í rok 12 *1,, na pol roka 6 zl., na štvrtroka 3 zl. Ročník VII. Redakcia, administrácia i expedícia v Tűrő. Sv. Martine. ■ T^ľok 10. októbra 1876. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Nefrankované listy Ba neprijímajú. Číslo 119. T. Sv, Martin, 10. októbra ;876. Ešte dosial niet jasnosti; všetko je to hustou ruskou mhly zaobalené, i tie najrôznejšie povesti kolujú o prítomnom stave vecí. — Hneď sa narádza konferencia, ba kongress, upraveniu východných záležitostí, hneď zase demonštrácia loďstva, ozbrojená intervencia, okkupácia nt>':trrych tureckých krajín, a vo všetkom panuje vraj új ná sl necností, keď zase o chvíľu objavujú sa čia n • iK **,, co najväčšie rôznosti, ohrozujúce jednomyslnosť mocností, na ktorej rozklad tureckí štátnici skladajú všetky svoje nádeje. Zdá sa, že prítomne ešte veliká nejistota panuje ohladom ďalších krokov, ktoré zaviesť úmysel majú velmocnosti, aby pr- . ;éfí§feom polepšení stavu kresťanských — nešťastných - poddanýeh tureckej porty, mier a pokoj stí'** závidený-bol na balkánskom polostiov' Že to s pvuržaním „status quo“ t. j. stavu pred vojnou, dosiahnuť nemožno, to neuznávajú jen tí krátkozrakí ľudia, ktorých politický obzor je až príliš obmedzený. Veď práve „stMus qao“ v sebe samom ukrýva .árodky veľkého nc.‘*zpečia už pre najbližšiu budúcnosť, a pŕeNás, t. j. pre Rakúsko - Uhorsko tým väčšie, že blahodariac našej dosavádne; dac maďarskej, nežli rakúskej politike, .) u h osi o vanstvo zmenilo sa v rovno nepriateľské nám živly. Možno, že na to peštianski tnúdrci s úsmechom na tvári kývnu len plecom, a potešia sa tým povestným: „összetiporni!“ — aleod slova k činu ďaleká cesta, a často k poslednému nedochodí sily. — Avšak i Turecko odhodlané je nepopustiť ani na krok; 'turecký časopis „Bassiret“ hrozí celej Europe slovám.: S pomocou Allaba a proroka Mohameda môže sa armáda turecká dostať ešte po druhýraz pred múry viedenské. Ale diplomacia europejská vzdor hrozbám tureckým neustáva v činnosti svojej. O činnosti tejto píše „Tbl.“ : „Jestli neočakávané udalosti nenastúpia, aké na prekvapenie diplomatov zjavily sa častejšie v posledních mesiacoch, tak niekoľko dní minie sa v pokoji. Mocnosti vskutku Sjôdnotily sa už obnoveniu spoločného pokusu cieľom /i * bdenia p. ueria. Návrh tento urobilo zase Rusko. Čo úle y sdi .i tomto ďalej navrhlo Rusko, to nedosiahlo súhlas .. Acglie ani Rak lat. Kn. Gorčakov žiadal, aby n-- .Mi sjednot .y o vojanskej demonštrácii oproti .; -'-ku, aby ho primalý k predĺženiu a obnoveniu zastavenia boja. I o tom stala sa zmienka, ako si Rusko predstavuje tú vojanskú demonštráciu. Nenie ani potrebné, aby všetky parížsku smluvu ^odpísavšie mocnosti súčastnily sa pri tom činne; p ačovat bude, ’cstli dve mocnosti poverené budú .Ksekúciou. Zrejme Rusko myslelo na seba a Rakúsko. Gróf Anď ssy ale odoprel tento návrh práve ňk rozhodne, ako predošlé návrhy svojho petrohradSKÓho kollegu, nakoľko vzťahovaly sa tie na voja * kú intervenciu alebo okkupáciu kniežatství. Ale ani anglický kabinet nedal sa získať za obnovený návrh predĺženia prímeria. A demonštrácia nie proti Turecku, lež proti Srbsku je potrebná. Avšak predbežne ešte nie. Konečne usjednotily sa v tom pokúsiť sa o zavedenie dvojmesačného prímeria v Carihrade ako i v Belehrade. Avšak nečakajú, žeby tento pokus viedol k želanému cielu.“ Takto „Tbl.“ Jiné zprávy hovoria, že lord Derby navrhuje sídetie sa konferencie; vojvoda Decazes vyslovil v zásade svojr«úhlas. Rusko ale súčasť svoju závislou robí od toho, že konferencia obmedzená bude len na kresťanské mocnosti, nasledovne, že porta povolanou nebude. Nedá sa očakávať, žeby všetky mocnosti súhlasily s Ruskom, preto: návh konfetencie možno považovať za — vy- a odbavený. bur Viedenské noviny vyprávajú, že na tamejšej Movaly povesti, hovoriace, že medzi Anglickom a Rakúskom uzavrená je smluva na obranu a výboj. Druhé zprávy zase znať chcú, o uzavrení smluvy medzi Ruskom, Nemeckom á Italiou. A v diplomatických kruhoch kolovaly i také povesti, že Austria, Rusko a Nemecko usroznmely sa portozaslaf ultimatum, v ktorom osvedčia, že na prípad, jestli Turecko behom šesť dní neprime berlínske memorandum, Rusko Bulharsko, Austria Bosnu a Hercegovinu obsadia vojskami svojimi, a skô’ nevydajú tieto krajiny, kým v berlínskom memo: .adumé obsažené reformy v živote úplne prevedeu- nebudú. K tomuto ultimatum pripojily sa už Francúzsko a Anglicko. — Naproti tomu z P e t r o h r a d u od 7. t. m. znejúci telegram hovorí, že v tamejších politických kruhoch zmienenú zprávu'’vyhlasujú za takú, ktorá veľmi prevélmi potrebuje stvrdenia. Z Carihradu od 7. okt., telegrafujú, že ruský veľkokuieža Alexej urobil v Smyrne skvelú demonštráciu proti Turecku, ktorá narobila veľkého hluku. Veľkoknieža Alexej shromaždil v Smyrne k hostine dôstojníctvo fre^aty, ktorú komanduje, a ktorá teraz nachodí sa v 'tureckých vodách, a sdelil všetkým vlastnoručný list, ktorý dostal od svojho otca, cisára Alexandra, na to držal reč, ktorú skončil slovami: „Čo sa týka našich bratov Srbov, C ch sú uspokojení. Rusko je pripraveno a za‘oŕí v príhodnú chvíľu.“ Belehrad, 7. okt. Úradne sdelujú: Keď Turci v moravskej doline proti Alexincu nič vykonať nemohli, začali postupovať s 28 brojmi a 40 delami z Crevetu proti Kruševacu. Horvatovič šiel tento pohyb prekaziť. Na bojišti od viac dní panuje pokoj. Niektoré zprávy hovoria, že Turci uťahujú sa k Nišu; avšak jiné zprávy za bezzákladné vyhlasujú tieto povesti. Turkofilské časopisy vyprávajú o víťazstvách, ktoré vraj vydobyli Turci 28. a 30. sept. nad Srbami. Avšak skutočnosť óbkszuje nepravdivosť podobu Mi zpráv. Dna 28. septembra prekročili Srbi Moravu, a prejdúc na lavú stranu uderi’i tam na Turkov. A od tedy Srbi na lavór ore:;u Moravy stoja v pévných táboroch, ktoré o-obrali Turkom; a týchto stisli medzi Górni Liu iš a Kormán z jednej strany, z druhej Pesčanicu, \ Peíor a Gredetin. Turci i za viac dní nemajú č;- ,< st. „Tbl.“ Cetinic 7. okt. Černohorci smilovali sa nad Trnkami, a ako p.vnost Medun tak i Muktar bašovu armádu zásobil; na niekoľko dní živnosťou. Pol Cetinie 7. okt. Všetky zprávy, akoby knieža vyjednával o zvláštnom mieru, sú zlomyslné vymysieniny. .. a celej čiare započaté sú nepriateľstvá, a očakáva, a že Muktar baša o nedlho kapitulovať bude. Vierach, 7. okt. „N. fr. Pr.“ telegrafujú: Knieža Mikuláš jazdí v sprievode ruského generála v pohraničných krajinách, rozdáva ruble a zvestuje obyvateľstvu , že za 14 dní nastúpia udalosti, ktoré pohnú celým -uovanským svetom. Jŕ * * ■* •. f Zemnú, 8. okt. Hodnoverne . delujú, že Romania armádu svoju postavia na válečnú nohu, a sústredňuje ju na turecko-valašskej hranici. Ešte nedošla turecká odpoveď na návrhy ohladom prímeria. Na bojišti i včera beľ úplný pokoj. Carihrad, 8. o- . \ tunajších fádnych kruhoch návrh europejskej k, uencie nenachodí žiadneho súhlasu, lebo porta dobre zná, žeby pri takej diplomatickej porade len utratiť a nič získať nemohla. K .. porta nenahliada ani účel. takej porady, lebo Y • Eiúope zrejme a úprimne osvedčila, ak ďmeko ísť hodlá v svojich koncessiách oproti Srbsku a čierbej Hore, ako iúBulharsku a Bosne. Bukarest, 8. okt. Dnešný úradný časopis ujavňuje kniežatský dekrét, ktorým svoláva sa vojsko so svojimi réservami a územnou milicou k cvičeniam v - ’ Dubrovnik, 8. okt. Muktar baša napadnúl predvčerom vojvodoťn Vukotičora obsadené výšiny Bojana brda, vzal tri násypy a zatlačil Čiernohorcov, ktorí spoliehajúc sa na pristavenie boja, celkom prekvapení boli. ßfuktar baša postupoval z.a Čiernohorcami, avšak týmito k zasiatiu prinútený bol pri mirotinskom Dolove, a konečne do predošlých posícií zpät zahnatý. černohorci mali vyšše sto mŕtvych a ranených, Turci utrpeli značné ztraty. Dubrovník, 8. okt. Muktar baša zlomiac pristavenie boja 7. okt. napadnúl černohorské násypy pri Grahovacu, vzal tri násypv, avšak Čiernohorcami zase z nich vyhnatý bol. Černohorci mali 35 mrtvých a 70 ranených. Ztraty Turkov neznať Očakáva sa väčšia bitka. Černohorci a Hercegovinci sústredňujú všetky sily cieľom, aby Muktar bašu úplne obkolesili. P. Ll. Pera, 7. okt. Poneváč Maďari vo všeobecnosti tolko^sympata pre Turkov dokazujú, a zvlášte článok „P. Ll.“ tu ( ' v dojem urobil, Turci odbývali viac shromaždei. -by Ma ľaróm vyslovily svoje priateľské city a sympatie. Turecké časopisy, vúbec odporúčajú vzhľadom súkmeuovstva a susedstva oboch týchto národov sväzok medzi nimi. „Vakif“ orgán velvezírov, článok „P. Ll.“ ujavňuje, a dodáva k nemu dlhšiu enunciáciu, v ktorej Maďarom za výraz tak priáteľského pocitu ku tureckému, súkmennému národu vyslovuje sa vďaka. Časopis tento odporúča Turkom uzavrenie alliancie s hrdinskými Maďarmi proti nebezpečnej severnej agitácii. Takáto alliancia nie len žeby Austrii k veľkému prospechu bola, ale snahy oboch po kre vuých národov v záujme humanity a civiliát i e počtovať by mohly na potlesk celej Európy, či ■ ok tento .... -uuzulmanov urobľ -r'ký dojem. Prod súdom E u;*yt Keď maďarskí streštenci vzali si do hlavy, že nieleu viacrečové Uhorsko musí byt maďarským, lež že aj maďarský kmeň musí hrat v Europe úlohu velstátnickú, nazdali sa, že k tomu postačujú akékoľvek prostriedky; nazdali sa, že iné národy sú bezcitnou a Sympathie nehodnou massou, a že Europa zatvorí svoje oči nad riadením madaj kých streštencov. Podobne nazdávajú sa nladom k terajšiemu kultúrnemu boju na východe, že barbarský uen turecký povo laný je tam za pána a mské národy kre sťanské za jeho otrokov. Medzitým sklamali sa tu i tam a — dá Bôb — že s^l^ú sa ešte viac, odstúpa-li ešte dial od poľa národnej snášanlivosti a humanity; lebo Europa, ktorá navykla bol * na bombastické chváloreči o „svobodomyselnýcb“ Maďaroch, presvedčila sa o protive toho na každom poli verejného života; odtiahla svoje Sympathie od nich a obrátila jich k nemaďarským národom v Uhorsku a k slovanským v Turecku. Jakoby aj nie? Chce-li XIX. storočie zachovať si česť pred historickou budúcnosťou, musí pracovať na roz