Národnie Noviny, január-marec 1878 (IX/1-37)
1878-01-26 / nr. 11
I Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. Ročník IX. Redakcia, administrácia a expedícia V Tur ô. Sv. Martine. Sobota 26. januára 1878 Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefranko variť listy sa neprijímajú. Číslo 11. T. Sv. Martin, 26. januára 1878. Veru že niet čomu divit aa, ked v prítomnom okamžení rozličné časopisy zvláštnym spôsobom vynasnažujú sa dozvedet o budúcich podmienkach mieru. Rusko j ich dosial úradne nesdelilo. A predsa ono je v prvom rade povolané, aby to urobilo. A táto mlčanlivosť ruská poskytuje studnicu k tým najrutnejším kombináciám a domnenkám. A časopisectvo, menovite to, ktoré má zvláštne zaľúbenie v donášaní zpráv i o veciach dosial zahalených rúškou úplného tajomstva, hojne používa túto príležitosť k donášaniu zpráv o budúcom základe mieru. Mimoriadnou cestou dostáva známy viedenský časopis „Tblt“ vedomosť o ruských podmienkach mieru, ako on sám hovorí, a tie záležia v nasledujúcich bodoch: 1. Bulharsko, zaujíma územie od Dunaja až po Drinopol, prípadne po rieku Maricu. Rusko v záujme europejského poriadku a aby vyhlo sa budúcim srázkam, kladie váhu na to, aby územie toto stálo vo veľmi slabom súvise s portou, Bulharsko rozpadá sa vo dve Balkánom rozdvojené provincie: Pred- a Zabalkánsko. Ale obe časti majú len jedon parlament mať, a spravovaný má byt Hospodárom voleným skrze Bulharov, a ktorý zodpovedný bude len bulharskému národuiemu shromaždeniu. Pomer ku porté má dostať výraz v ročne sultánovi platiť majúcom tribute. — 2. Dunajské pevuosti turecké vzhľadom na trváci pokoj a bezpečnosť Romanie musejú byt zrúcané. —-3. Bosna a Hercegovina majú byť sorganizované toíi. jistviii základe ako Bolhai o^G. ■x. Ronia nia dostane ako vynáhradu vo vojne donesených obetí zväčšenie svojho územia a uzná sa za neodvislý štát. — 5. Srbsko v záujme europejského pokoja tvoriť bude neodvislý štát a zväčšené má byt nišským a kosovským krajom, ako i územím Prizrendu a Ca8a Noví Bazara. — 6. Čierna Hora dostane v carihradskej konferencii priznané jej územia, dalej prístav barský, ako i pobrežie mora, ktoré odlučovalo dosial prístav ten od Čiernej Hory. — 7. Dardanelly. čierno more otvorené má byt svobodnému obchodu kupeckých lodí všetkých národov. Čo týka sa válečných lodí, tak prechod cez Dardanelly vo smysle smluvy v Uukiar Skelessi otvorený má byť len lodstvu pobrežných štátov. — 8. Armenia. Cieľom ochrany východného pobrežia čierneho mora žiada Rusko odstúpenie arménskej vysokej poľany, menovite odstúpenie prístavu v Batume, a pevností Kars a Erzerum. — 9. Váleéná vynáhrada. Rusko drží za spravodlivé, aby porta platila válečnú vynáhradu, a tá v pomere k válečným útrovám nebude mnoho niže V/t milliardy rubľov vynášať. — 10. Okkupácia. Až do úplného zplatenia válečnej vynáhrady ostane ruská armáda v Bulharsku. Okkupačné vojsko vydržiavať sa bude z tributu, ktorý by sa mal platiť porté. Tože vojsko malo by dalej strážiť nad «»držaním poriadku, až kým si Bulharsko nesriadi národniu armádu. — Toto sú dľa „Tbt “u ruské podmienky, ale i tie, kedby vraj i prijaté boly portou, sotvy povedú k mieru. „Jour. de St. Pet.“ vyslovuje s ostrosťou nie obyčajnou pri tomto orgáne kn. Gorčakova, že „mier stal sa nemožnosťou, lebo ho Anglia vyhlasuje za neplatný, kým neobsiahne schválenie Európy. Následkom tohto anglického protestu už vopred za neplatný vyhlasuje sa podpis Turecka.“ Ruské vojská stúpať budú dalej na Carihrad. A v Carihrade, podľa „Pol. Korr.“ tamojšie obyvateľstvo pripravuje manifestáciu, ktorou žiadať chce od komory zosadenie sultána z prestolu a postavenie ministrov do stavu obžaloby. Obyvateľstvo myslí, že niet príčiny obávať sa odporu armády, ba práve čaká, že vojsko pripojí sa ku nemu. Hovoria už, že niektorý zo sync v Abdul Azizových posadený bude na prestol. A pripravujú sa i na revolúciu, aby previedli tento zámyseľ Väčšina komory sotvy vraj I bude odporovať túžbam obyvateľstva. Sultán zdá sa, že nezná blíženie sa hioziaceho mu nebezpečenstva, lebo práve teraz, akoby nemal jinej starosti, zaoberá sa novým sriadením oranžerie v svojich záhradách, dľa vzoru versaillskej. Londýn, 23. jan. („Tblt“) Minister North c o t e sdelil dnes deputácii l onservatívnej stránky, že anglická vláda pevne drž: sa svojho osvedčenia vstúpiť do akcie, jestli ohrožeié bude Gallipoli a Carihrad, vtedy parlamentu predlc ží žiadosť za povolenie úverku. Predbežne anglické lodstYO dnes ráno dostalo úpravu, aby zo zálivu Vay prešlo do zálivu Besiky pri ústí Dardanell. — , Viedenská „D. Ztg“ píše o Anglii takto: „Pyšný Albion prišiel už tak ďaleko, že jeho kráľovná obracia sa prosebne na cára, s.by mal ľútosť s úbohým snltánom a ho úplne nezl:azil. Na to predbežne obmedzuje sa „intervencia“ Angiié. I sama zpráva, že Rusi postupujú do Gallipoli, nezná pohuúť anglických ministrov z jich ľahostajnosti. Pri takých dišposíciach londýnskeho kabinetu )olo by naozaj slabosťou, keby si veľkoknieža Nikola nedoprial triumf víťazného vchodu do Carihradu. Rím, 23. jan. 5 h. popoludní. Veľkú senzáciu urobila práve rozširuj íca sa zpráva, že ministerská rada u z a y r e 1 a .i. e.’.q d k 1 a d n é vyslanie italského loďstva do Levant i. Admiral Baglione di Monale má veliteľstvo. Londýn, 24. jar. Kancelár pokladu, Northcote oznámil dnes v nižnom dome parlamentu, že Rusko ešte vždy nesdelilo anglickej vláde pod ienky mieru. Preto bude extra-kredit pre armádu a námorníctvo na deň 28. jan. na deňný poriadok položený. Čo neprajeme Bosňanom. Ešte rachot died hučí na balkánskom polostrove a ruské voje víťazoslávne postupujú ďalej k vytknutému eielu. Niet vtac tureckej armády, ktorá opovážila by sa oproti postaviť sa a zabrániť postup nepriateľovi. Turecké obyvateľstvo dobrovoľne opúšťa kraje, na ktorých turecké panstvo za storočia pelešilo. Slovanské obyvateľstvo s chlebom a solou v rukách víta osvo boditeľov svojich. Nestará sa, čo bo očakáva ďalej. Plesá, že mu bude navrátený život. O ďalšiu budúcnosť tal: málo sa stará, ako k smrti odsúdený, keď výrok na smrť „zľavuí“ sa mu na dlhý žalár. Ples i nrď navráteným mu životom, až ho snáď miesty skutočnosť vytrhne z radosti, akže snáď čiastočne dostane sa do moci iného. To všetko ešte budúcnosť skrýva tmavým závojom. Rusko postaralo sa o zničenie sverepého vraha kresťanov na Balkáne. Europa stará sa o svoje záujmy. Kti sa bude starať o budúcnosť Bulharska, Rumelie, Dobrudže, Staro - Srbska, Bosny a Hercegoviny? Tuší, pošepkáva, hovorí sa všeličo; istota nevie sa, tvrdiť sa dnes ešte nedá. Či vysvobodené národy samy budú spravovať ďalší osud svjj? O jedných hovorí sa, že áno, o druhých, že nie. Jedny majú utvoriť nové samostatné štáty, druhé majú sa pripojiť k iným. Len budúcnosť poučí nás o tom. Tak medzi iným temer s istotou tvrdí sa, že Bosna s istou čiastkou Hercegoviny v jedno spojená má sa pripojiť k Rakúsko-Uhorsku. To sa ešte nehovorí síce, zdáliž nová provincia bude pripojená k prvšej a či ku druhej polovici monarchie — nuž ale veď je veľký rozdiel v tom nie, či sa Bosňanom doručovať budú orlíky, alebo korunky. Obe polovičky našej dŕžavy poskytujú svoje zvláštne výhody svojím obyvateľom a poskytujú jích každá svojím zvláštnym spôsobom. Dosť na tom, že maďarské časopisy mohutne protestujú proti privteleniu Bosny k Uhorsku, čo zajiste dačo znamená. Pokúsim sa teda predstaviť Bosňanom, aké šťastie očakáva jich, jestli z milosti trojcisárskeho spolku budú ku pr. môcť nosiť atily a dolmáne miesto širice a fokošom brániť sa miesto dlhou puškou proti vlkom a besným psom, akžeby aj u nich strelná zbraň odanená bola. Najsamprv stanú sa účastnými uhorskej konštitúcie. Budú tnôcť voliť a posielať vyslancov do Pešti, kde sa tí potom už postarajú o jejich duševné a telesné záujmy. Budú môcť voliť politické a administratívne vrchnosti dľa vôle a ľúbosti — hlavnieho župana, ktorý sa jim pošle z Pešti. Ďalej stanú sa účastnými všetkých výhod, ktoré poskytuje v Uhorsku pauujúca zlatá svoboda. Dane budú museť síce platiť dosť hodné, nuž ale veď je to len puhá maličkosť v oči neslýchaným výhodám a svobodám, akých my tu v hojnosti požívame. Že sa jim aj železníc dostane s nápismi „nőknek“, „uraknak“ atď., kto by o tom pochyboval? Ako ani to netrpí pochybnosti, že sa sriaďa aj koniarne a jiné dobytok dochovávacie ústavy. Toto všetko i my požívame rovno s druhými občanmi tejto prešťastnej vlasti. A tak je nám, ako nám pri takýchto okolnostiach len byť môže; tak je nám, že sa už ani len neponosujeme. Jedno je však, čím sme my nemaďari extra oblažení; myslím ten národnostný zákon, ktorý nám pri každej príležitosti ako výhodu ua oči vyhadzujú, a ktorý patričué „interesautné“ národnosti — ako nás už nazývať zvykli, — asi nasledujúcim oblažuje a teda pripadne i Bosňanov oblažovať bude. Energie báť sa nemusia, kým si sami nepozakladajú dáke národní duševní život udržujúce a vzdelávajúce ústavy. Lebo to, čo „kultúrny“ turecký „bratský“ národ povystavoval v Bosne, to všetko už zo samej piety k „bratom“ Turkom ponechá sa jim v úplnom stave aj na ďalej. Ústavy však vzdelávacie, aké ku pr. za kresťan skú vzdelanosť oduševnená Angličanka Miss Irby po Bosne pozakladala — tým sa tiež nič inšieho nestane, iba ak že jich z pubej starostlivosti o