Národnie Noviny, január-marec 1878 (IX/1-37)

1878-02-23 / nr. 23

má byť táto milica tými zbrojmi, ktoré R si vo vojne Turkom odobrali. Už je nariadená doprava poíažných znamenitých pušiek a diel do Bulharska. Strelivo dorábané bude v samom Bulharsku. Velenie bude ruské. Londýn, 21. febr. Dn s svolaná je náhle porada ministrov. Lord kancelár, ktorý práve predsedal súdu, odvolaný bol z tade, aby sa súčastnil na vážnej po rade kabinetu. — Rusi sústredňujú veiké tlupy vojska pri Drinopoli. Namyk baša dnes opustil Drinopol, aby v Petrohrade prosil o zmenu podmienok mieru. Bismarck o východnej otázke. Politický svet upútaný je teraz rokovaním 0 východnej otázke v berlínskom parlamente. Vyslanec Benningsen podal interpelláciu a priateľ­­nepriater s napnutosťou očakával, že čo povie Bismarck a jaké stanovisko zaujíma teraz i zaujme budúcne voči udalostam na východe, lebo darmo je, to netají si nikto, že Nemecko a náčelník jeho politiky je tu veľmi vážnym, v istých prí­padoch aj rozhodujúcim faktorom, prečo aj bola tá zvedavosť celkom prirodzenou. Bismarck hovoril a jeho reč, ako aj celá debatta poskytuje veľmi mnoho látky k vážnemu rozmýšľaniu, a ako je už Bismarck volký figliar, 1 popichal sem tam, i zase pohladkal, prečo aj každý hľadá a každý nachodí v jeho reči pre seba výraz úprimnej, nelíčenej priazne a odda­nosti. — Bismarck odpovedal asi na tie otázky, ie jaký záujem má Nemecko voči udalosťam na východe, jaký má Rusko a iné veľmoci a v spojení s tým či z rozuzlenia terajšieho stavu vecí môže vy puknúť nová válka alebo nie? O každej z týchto otázok vyslovil sa obšírne a dľa nášho poní­mania aj celkom jasne, tak že v tom ohľade niet u nás žiadnej pochybnosti, jaké stanovisko Nemecko v tejto otázke zaujíma a aj na budúce zaujímať hodlá. Nemecký kancellár nemyslí, žeby ohrani­čenie Bulharska, jako udané je to v ruských podmienkach mieru, mohlo byť proti záujmom Nemecka, ako nemôže mať Nemecko ani proti tomu nič, ked vyhlási sa neodvislosť Čiernej Hory, Srbska a Rumunska a ked ustáli sa po­stavenie Bosny a Hercegoviny. Pri Dardauellách je pre Nemecko najvyšším záujmom to, aby vodné cesty morských úžin ako aj Dunaja od Čierneho mora hore boly pre obchod svobodné ako dosiaľ, čomu ale Rusko nijako prekážať nechce. Na každý prípad ale leží to aj v záujme Nemecka, aby zlepšilo sa postaveuie kresťanov v Turecku. Z tohto vysvitá, že čo do podmienok mieru je Nemecko s Ruskom úplne dorozumené a po­važuje to za prirodzený následok ruského ví-ťazstva, ako že ani nechce mu v tom nijako prekážať. Trochu inakšie je ovšem v tejto otázke stanovisko Rakúsko Uhorska, ako vylíčily nám ho obe vlády vo svojich odpovedach na poťažné interpellácie. Gróf Andrássy nesúhlasí so všetkým a hodlá proti jeduomu druhému bodu na konfe­rencii svoje námitky urobiť, nakoľko požadujú to záujmy nasej monarchie. Ktoré sú to tie body, to nám ovšem tí páni nepovedali a vôbec zdá sa nám, že tie vládne odpovede boly trochu aj smýéľaniu panujúcich živlov uspôsobené a žeby suád dnes, po reči Bismarckovej aspoň ináč stylisované boly. Zmeny parížskej smluvy z roku 1856 malý hy dostať sankciu tých veľmocí, ktoré tú smluvu podpísaly, — ale i keby sa to nestalo, z toho — dľa náhľadu Bismarckovho nenasleduje ešte nut­nosť novej války. Teda ani v tomto ohľade nechce Rusku prekážky robiť. Možno, žeby sa to veľmociam nepáčilo, ale to naskrze neleží v záujme Ruska, aby sa válka s Tureckom každých desať-dvadsať rokov opakovať mala, ako zase z druhej strany záleží Rusku na tom, aby sa s vefmociami teraz dorozumelo. Akžeby ale Rusko nechcelo pristať na také zmiernenie svojich pod­mienok, akoby si to veľmoci žiadaly, otázka je, čiby tie veľmoci chceiy ho k tomu válkou do­nútiť? V tomto prípade musely by ho z Bulharska a od Carihradu úplne vytisnúť. Ale potom, akže by sa jim to totiž podarilo, nastala by zase jim úloha a zodpovednosť určiť, čo má sa stať s tu­reckými krajnami. A to je taká otázka, jejž riešenie mohlo by tiež mať všelijaké následky. Obnovenie tureckého panstva nezdá sa byť pravde podobným a nedá sa tiež mysleť, žeby snád Rakúsko chcelo prevziať celé dedictvo ruských výdobytkov a tak aj zodpovednosť za budúcnosť slovanských krajín! A Bismarck to vie, lebo ujisťoval, že mu gróf Andrássy všetko úprimne sdelí. Na novú válku niet teda žiadneho výhľadu, lebo neleží to ani v záujme Nemecka, ani Ruska ani ostatních veľmocí. Aby ale predišlo sa všet­kým možným eventualitám, má sa sísť europej­­ská konferencia. lebo toto je členom trojcisárskeho spolku, ktorý spočíva „na osobných sympatbiách a dôvere troch mocnárov a na mohoročnýcb osobných pomeroch jích náčelných ministrov.“ Týmto je tušíme dostatočne dokázané, že s kým bude držať Bismarck na kouferencii a tak bezzákladnou zdá sa nám byť tá domnenka rakúsko - uhorských poloúradních časopisov, že Bismarck postaví sa na stranu grófa Andrássyho proti Rusku, lebo ani len podobné stanovisko Andrássyho nevidí sa nám pravdepodobným. Sám Bismarck vyslovil sa o tom ešte urči­­tejšie. Na „prehnané“ žiadosti, aby Nemecko vystúpilo proti Rusku, odpovedal celkom roz­hodne: „My boli sme s Ruskom od stá rokov dobrými priateľmi. Je ovšem strana v Rusku, ktorá uás Nemcov nemiluje, strana, ktorá nenie síco pri vesle, ktorá by ale tiež nebola nešťastnou, keby sa ho domohla. Avšak, my dôverní pria­telia Ruska, my by sme mali vystúpiť proti Rusku a klásť mu teraz požiadavky, jaké ono buď vôbec splniť nemôže, alebo ktoré by len nerado splnilo ? Nevzal by som nikdy na seba zodpovednosť, aby som také staré osvedčené priateľstvo s veľkým a mocným susedným národom obetoval chúťke, zahrať si na smierčiho sudca v Európe.“ Takto hľa smýšľa Bismarck o Rusku a jeho požiadavkách na východe a o situácii vôbec, a to nám je dostatočnou zárukou, že východnia otázka rozrieši sa teraz už pokojue a v smysle pre Slovanov v Turecku priaznivom, alebo aspoň, že nestane sa v tomto ohľade žiadneho zvlášt­neho nešťastia, lebo tak hovorí Bismarck, že obyčajne si teu prsty popáli, kto v takýchto otázkach bez potreby intervenuje! BESEDNICA. Slovo o vyrábaní kovového niklu a kobalto-oxyclu vo Veľkom H n i 1 c i. (Dokončenie). Poneváč roštovanie kobaltovej rúdy netrvá tak dlho, žeby v nej sa nachádzajúci nikel okysličel (oxy­­doval), stopí sa kov tento s inými tam obsaženými kovy a s arzénom v jednu massu, ktorá zovie sa kobalto-niklovou špajzou. Táto má bielu načervenastú barvu, silný lesk kovový drobnozrnatý úlom a pozo­stáva zo 40—56 percentov niklu, 26—44 p. arzénu, okrem toho z medi, železa, bismútu, síry atď. V na­šich rúdach je pomer niklu ku kobaltu, ako 17 :4. Kobalto niklová špajza poskytuje hlavné suroviny k nadobúdaniu niklu. Fabrika tutejšia je vlastníctvom spoločnosti a pozostáva z viac súvislých budúnkov. Hlavná budova obsahuje rozličné stroje k prešovaniu a cedeniu (Fil­­trir-Pressen), výsosy, käde atd. Vedľa tejto sú su­Aké stanovisko zaujme Bismarck na tejto konferencii? On hovorí, že on bude tam mat rollu prostredníka, ale nakoľko on súhlasí so stanoviskom ruským, bude to jeho prostredníctvo asi v tom pozostávať, aby naklonil mu aj ostatné veľmoci a tak dopomôhol mu k víťazstvu aj na tomto poli. Takéto prostredníctvo dobre mu padne i preto, že Nemecko stojí k Anglii „v dôverných pomeroch“ i že smierlive môže pô­sobiť pri možných odchýlkach Rakúsko-Uhorska, šiarne, miestnosti pre seefstrômskú pec a k hotoveniu niklových kociek, zvláštny umele vystrojený, vodou hnaný mlyn, kde umiestené sú rozmanité novoveké stroje k mrveniu, treniu a preosievaniu špajzy, a ko­nečne sklad. Sem patrí ešte aj dobre sriadené lu­­čebné laboratórium. Vnútorné technické vystrojenie fabriky opisovať nenie mojim úmyslom, ani nie som v stave podrobne vysvetliť spôsob, akým k docieleniu spomenutých výrobkov v tejže pokračujú, poneváč je on — aspoň z podstatnej čiastky — tajomstvom spolku. Avšak podotknúť musím, že celé podujatie iná vznik svoj ďakovať na slovo vzatému lučbárovi K. Kauffmannovi, Ktorý so železnou vytrvalosťou po mnohých truduých pokusoch v laboratoriume preve­dených vynašiel konečne kľúč k celému luéebno­­technickému pokračovaniu pri vyrábaní niklu a ko­­balto oxydu. V najnovšom čase má fabrika — ako mi sdeleno — zapodievať sa aj vylučovaním, potažne zrážaním (Fällung) sirky. Ovšem je to tu ešte len počiatok a fabrika pra­cuje bez parostrojov, majúc nateraz stále zamestkna­­nyeli iba asi 30 robotníkov; avšak sú výhlady, že spoločnosť odhodlá sa k investovaniu značnejšieho kapitálu a potom fabriku abo zväčší abo novú nekde „Felvidék“ — horní vidiek. i. Pred nami leží nášmu ct. obecenstvu známy už hanopis „A felvidék.“ Nebude od veci, ked obznámime sa s ním obšírnejšie. Pôvodca hovorí, že „naši politici a štátnici ne­zaoberali sa dosiaľ so slovenským horním vidiekom a preto ho ani nepoznajú.“ A v tomto ohľade má pravdu, lebo žialbohu „naši politici a štátnici“ zaobe­rali sa len vtedy so slovenským horním vidiekom, ked potrebovali ho k vykoristeniu situácie, ale ne­pomysleli naň, kde boli by sa mali starať o jeho hmotné a mravné blaho, nepomysleli naň, kde jednalo sa o orbu, obchod, priemysel a kde boli by mohli prispet k pozdviženiu jeho osvety, ale ovšem rozpa­mätali sa naň, ked boly korlešačky a volby a ked jednalo sa o uštrbeuie jeho zákonom zabezpečených výdobytkov. A predsa aký dôležitý je tento horní slovenský vidiek! Tu vraj pôda k sosileniu madarstva! Slová­kov je dia pôvodcu (rozumie sa podľa Keleti-ho) 1,820.000 duší. Šembera, ktorý je dosial v tejto na blízku postaví, poneváč výrobky tunajšie už teraz tak veľmi sú hladanó, že všetkým zákazkám vyhovet vonkoncom nemožno. Tak n. pr. mesačný výrobok obnáéa asi 137—200 kilogr. kobalto-oxydu a 234 do 300 kilogr. niklu, kdežto nektorí žiadajú z toho pr­vého 1000 angl. funtov a z druhého 500 kilóg. Úsudok slovutnébo učbára v Nemecku, Dr. Fresenia, ktorý tuuajšie výrobky prísnemu rozboru podrobil, znie takž# priaznivé, a správa fabriky hotuje aj k paríž­skej svetovej výstave jednu obrovskú kocku a či krychlu kovového niklu (do 40 kilogr. íažkú) „na diváky.“ Prv než zprávu túto zavŕšim, chcem ešte podot­knúť, že sústredňovauie kobalto-niklových rúd deje sa tu vo svätojurskej hute len v zime, poneváč je­dovaté výpary arzénovej kyseliny, ktoré dlhým pod­zemným žlabom do blízkej hory sa odvádzajú a tam z vysokej výhne v žlto-modrých kotúčoch hore vy­stupujú, bolyby pri teplom počasí letnom škodlivé nielen okolitému obyvatelstvu, lež aj živočíchom a rastlinstvu Cesnakový zápach arzénovej kyseliny býva tu často už aj v zime takmer uesnesitelným, kedy­koľvek nastúpi počasie vlhké a pošmúrne. Príbytok môj je od vyhne na dobrú štvrť hodiny vzdialený a

Next