Národnie Noviny, október-december 1878 (IX/117-153)
1878-10-10 / nr. 119
výslovne vyzdvihnutú možnosť. A teraz chceli by sa utiahnuť! My síce nijako nemôžeme veriť, žeby to bola len finančná otázka, čo primala j ich k deinissii, naopak, my myslíme, že tu padla na váhu hlavne otázka politická, ktorá z dosavádnych udalostí na východe prirodzene vyplynula a ktorá bude sa tiež len celkom prirodzene aj ďalej snovať a čoby sa jej akékoľvek prekážky aj v cestu stavaly, ale keďže naši páni ministri pr^do všetkým na finančnú stránku poukazujú, dáme jim po vôli. My veríme, ba sme o tom veľmi dobre presvedčení, že my nie sme v stave zodpovedať tým požiadavkám, s jakými sa k nám obracajú, ale to je práve smutné a uad mieru povážlivé, že tak ďaleko dospeli sme s naším štátnym hospodárstvom a že nie sme v stave prispeť dakoľko millionmi k válečným potrebám! Nuž ale pýtame sa: kto je tomu príčina? kto nesie vinu smutného stavu našich štátnych financií? Zajiste zväčša len tí samí faktori, čo teraz sami prinútení sú uznať našu slabosť, náš materiálny nedostatok. Bolo sa jim vtedy ozvať, keď prevádzaly sa na účeť krajný povestué fi nančné operácie, keď stavaly sa rodinné železnice, keď sriaďovaly sa masné sinekúry a keď pojedni velikáši pásli sa na mozoloch vlasti Ale vtedy mlčali, lebo to všetko zmestilo sa do rámca jích chauviuistických maďarisátorských záujmov, pre ktoré ešte aj teraz vedeli by nájsť dakoľko millionov. Žiaľ, že následky tejto hriešnej vnútornej politiky trpko zakusuje teraz celá naša s' vlasť, že zakusujeme jich všetci, i tí, ku jíchž škode celá tá politika namercná bola, i tí, čo z nej koristili. Zahraničná i naša vnútorná politická situácia je teda ďaleko väčšmi zamotaná, než sa na oko ukazuje; obe trpia na silný neduh, ktorý potrebuje radikálneho riešenia. Kto predpíše dobrý recept a príde v príhodný čas aj s potrebným liekom, ten iste získa si veľké zásluhy o človečenstvo ! Z b oj i sťa. Mostar, 7. okt. P. p. m. J o v a no v i č oznamuje, že zástupcovia grérko - pravoslávnej obce Trebinie, potom zástupcovia obcí Zuboc, Kruševica, Sutorina a Suma predložili adressy, v ktorých ujistujú cisára o svojej povd'ačnosti, poddanosti, vernosti a oddanosti a dodávajú, že hercegovinský národ nikdy ne-ustane vo vrúcich modlitbách zpomínat najvyšší prestol a vznešený panovnícky dom. Carihrad, 7. okt. Porta zamýšľa vraj rozposlať obežník na svojich zástupcov v zahraničí, v ktorom protestovať mieni proti neľudskému pokračovaniu Ra kúšanov proti muzulmánom v Bosne v odpore s missiou upokojenia, a žiadať bude od mocností aby opätovanie takého pokračovania prekazily; súčasne požadovať vraj bude od Rakúsko-Uhorska, aby pri stavilo ďalšie postupovanie svojho vojska, až kým nedôjde odveta mocností. Viedeň, 7. okt. („Tbl.“) O zajatí Iladži Loju zo strany veliteľa armády p. z. m. Filippo vi č a došla ďalekopisná zpráva cisárovi. K nej pripojený bol dotaz, akým spôsobom zakročeuo má byt proti zlapanému náčelníkovi povstalcov. Zo strany cisárskej vojanskej kancelárie takže ďalekopisne daná je odveta, aby vojenskému súdobníctvu ponehaná bola volná ruka. A tak bezpochyby Iladži Loja stane sa účastným osudu svojho priatela Badži Jamarkoviča, a na šibeuici zakončí svoj divo nepokojný život. Kotor, 7. okt. Berla kniežaťa Čiernej Hory ide dňa 13. t. m. k obtáčajúcej armáde pri Podgorici, keď sám knieža o nedlho nasledovať bude. Dňa 17. t. m. započaté má byt bombardovanie tohto mesta. Viedeň, 8. okt. Podľa telegrammu gm. Zacha zo Zavalie došlého geo. veliteľstvu v Záhrebe gm. Reinländer mal dňa 6. t. m. celý deň trvavšiu štastnú srážku na výšinách juhovýchodne od Peci proti silným oddielom povstalcov. Ztraty sú značné, mŕtvi podplukovník Eltz, veliteľ 76. zál. pluku, stotník Pol ony i 71. zál. pluku, nadporučík Janvivski 12. broja strelcov, poručík Müller 48. pluku. Ranení major Pokorný, poručík Léthay, Berth ó ty, Kor8elt, Kunovics. Ztraty mužstva asi 160 do 170 mužov mrtvých a ranených. Dňa 7. t. m. pokračovano v srážke. Podrobnosti o dvojdňových bojoch týchto nie sú známe. Trávnik, 7. okt. Broj 26. pluku pechoty z tretej brigády bez boja vnišiel do Prozora; podobne dve stotiny tohože pluku do Rfjyna. Tieto posledné vrátily sa už ďo Bugojta. Ar vojvoda J‘án obsadil 2 t. m. Glamoč pokojným spôsobom. Obyvateľstvo bolo priateľské; vo veľkom kastelli nájdete boly staré delá a mnoho streliva. 10 broj strelcov ostane v Glamoči. — Bukarest, 8. okt. Totleben ostane veliteľom ruskej okupačnej armády v Bulharsku, ktorá záleží zo 14 divisií pechoty, 2 divisií jazdy a 300 diel. Viedeň, 8. okt. Predvčerom v Carihrade pri predsedám' sultáDa odbývaná ministerská rada uzavrela: 1. „Sústrednenie 150.000 mužov v kosovskom vilajeté, čo stať sa má hneď; 2. Osman baša má ísť do Prizrendu, aby reorganizoval albanskú ligu, a ju k tomu primal, žeby bez demonštrácie dopustila odovzdanie územia berlínskym kongressom Čiernej Hore prirknutého. Ako rekorapensáciu (náhradu) porta snažit sa bude vyplniť želania Albáncov ohladom spojenia bašalikov Skadar, Staré Srbsko, Epirus a Tesalia; konečne uzavreté bolo, neuzavref s Rakúsko-Uhorskom žiadnu konvenciu ohladom vniknutia do Novi-Bazara. Istý Velkovaradínčan, ktorý slúži v 37. pluku píše o ukrutnostiach, ktoré popáchali Turci a potom o odplate, akej sa jim dostalo zo strany uášho vojska. Pôvodca listu udáva, že sám zastrelil Turka, ktorý od neho v dialke asi na 30—40 krokov odrezal hlavy a pokaličil telá šiestich jeho padlých a ranených kamarátov. Potom pokračuje: „V ustavičnom daždi guliek stáli sme až do J/„ 12. hod. Konečne začal ustupovať nepriatel a naši započali prenasledovať ho. Príjduc k jeduomu domčoku vyrazil som dvere a vstúpac dnu, našli sme dvoch mužov a zástup žien. Pri bjadam našli sme dve pušky a to bolo dosť; skolili sme oboch mužov a poručík dovolil nám rabovať. Ja som spakoval nekolko ručníkov, 4 červené čiapky, hodbabný ručník, 20 vajec, jedon chlieb a niekotko funtov sjru. V jednej malej izbietke našli sme celý harem; bakančoši strhli šatky z tvár žien, bol som veľmi zvedavý na ne, a ani som nespozoroval, že nekolko obratných bakaučošov snímajú prstene z prstov a náušnice z uší žien. Títo našli najlepšiu korisť, keď aj nie následkom ceny šperku, ale následkom peknej práce a starožitnosti jeho. Bolo tu pustošenie. Tovar v cene niekoľko sto zlatých ležal sem tam rozhádzaý. Chceli sme podpáliť dom, a len preto sme to neučinili, aby aj za nami idúci mohli ešte rabovať. Na našej ďalšej ceste našli sme ešte jedon domec, v ktorom sme tiež tak šafárili, poneváč i tam našli sme zbraň.“-------„N. V.“ BESEDNICA. Oživneš!... Oživneš, zmrtvelá zem otcov na slnci novom, nevídanom! Ciniternou nebudeš ochodzou, pohrebným strážená kahanom ., . Smetiskom nie! kam hádžu mrchy - nie barinou, kde svleky tlejú tých: čo znectili tvoje vrchy a v nivy tvoje posmech sejú; nie! tých nešvárnych hriechoplodcov nebudeš skrýšou, jedným slovom: — Oživneš, zmrtvelá zem otcov na slnci nevídanom, novom! Oživneš, zem spustla až k smrti, zkalená zem, zem pokorená! Sieť mrzkých ciest, počnúc od pŕti klzkej, i s nohou zahladená!... Prepasti, a tie skalísk žlaby: puklé rany na tele bôľu, čo vytlačily ďasov laby, — zatvoriac ďasov — srastnú spolu. Zašklbané hole jednou nocou nezhubným odejú sa krovom: okräješ, zomdlená zem otcov vo vzduchu nezprznenom, novom! Osvežieš — od najhlbšej doly až k najvyššiemu ku temenu: že, čo spia v tebe, tí kto boli, svety sa chvatom rozpomenú; a poznajú: že zem si slávy, zem kedys domom volných tvorov, zem čistých sŕdc, úprimoej vravy, zem hrdinov, zem anjel chórov!... Osvežieš — od najhlbšej doly až k najvyššiemu ku temenu: bo budú synia, jak tí boli, na nícbž sa svety rozpomenú. Tá žiar, ten ohnivý pás neba: to dúhou tvojho slávo-kludu, do nebož voľní, teba — seba, potomci zaodievať budú. Iloj, nebo dá! čo červäč zjiedla, čo otŕávily žaby, hady — kde velebná skonala jedlavyhúknu smelé na svet sady. Nebeský pablesk, zory krupäj vyhreje hruď a svlaží sily. Oživneš, zem! — Hoj, ďasu, dupaj, dupaj — ať vstanú — na mohyly! A pravda tvoja putá svlekne, čo na nej sreťazily veky; a vrelá vola ladmi sekne: že jako odstavené rieky potečie tebou tvojich žitie: bez hrádze, hate — v plnom prúde: ó, zriem ho — šťastné vlnobitie tvojeho mora, ty môj ľude! — Ó vidím, čo hneď priďaleko, 26/4. 1878. Hviezdoslav. Naše štátne financie. Poloúradnie časopisy vychádzajúce v Pešti v maďarskej a nemeckej reči za hlavnú príčinu ministerskej krízy v Uhorsku udávajú to, že Koloman Széli, ktorý prevzal bol torbu uhorského ministerstva financií tým delom, aby zaviedol rovnováhu do štátneho hospodárstva, nevidel možnosti uskutočniť tento cieľ popri výdavkoch na okupáciu a administráciu Bosny a následkom toho za lepšie uznal rozlúčiť sa s ministerským kreslom. Chcejú zase i seba i druhých mámiť. I my sme s pozornosťou sprevádzali úpadok štátnych financií od časov regenerovaného konštitucionalismu a často vyslovili sme boli obavu, že kráčajúc po nastúpenej dráhe musí nastúpiť katastrofa aj bez Bosny. Y tomto našom presvedčení potvrdzovaly nás úvahy kompetentných a neodvislých finančníkov, a ani najmenej nemýlily nás chválospevy poloúradných, odvislých alebo k tomu ciefu zakúpených časopisov. Lepšie je na všetko byt pripraveným. Vo Viedni vychádzajúce „Finanzielle Fragmente“ ktoré velkú pozornosť venúvajú našim štátnym financiám, už pred dvoma rokmi číslicami boly dokázaly, že Uhorsko z kroka na krok približuje sa katastrofe a dnes znovu dokazujú, že uhorský štátny bankerott najneskorej s budúcim rokom nastane. To hla je vraj aj príčina odstúpenia Széllovho a nie výdavky s okupáciou Bosny spojené. Nie východnia politika Andrássyho zaviedla Uhorsko k prepasti štátneho bankerottu, ale vôbec politika všetkých odchyluje sa, rozotvára mrak ueba, zeme rakve veko ... svit, sloven: naraz zo žalára! Oživneš! ešte dosť semena, čo v lone sbitom nezomrelo: vidina žije nezmarená, nasrší iskier v mrazné telo. A bladá stráň zaskvie sa svitom, tým, čo kým spíme, seje kvety, — na čele tvojom z hmly vyvitom tá nová lúč sa rozsvieti... Hoj, zem! zem pannenskej túhy, l'alije okrýdlená kvetom, jak točiť nové slávo kruhy poletíš omladnutým svetom! Oživneš, zem! — a kŕmiť verne hojným máš chlebom — schudlé deti — dosial? ej skúpe, uepomerne! — i vína dáš v sindé rely. Veď kedy zkvetla vďakou skala? Z kaluže kedy švihly prúdy, jíchž rosa nivám požehnala, a mdlé čo občerstvily údy!? — Oživneš, zem otcov! zem matier! a zemou budeš dcér a synov: ohniskom jích posvätných vatier a stolom — obsadlým rodinou!