Národnie Noviny, január-marec 1879 (X/1-34)

1879-01-14 / nr. 5

Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 zl., na po! roka 6 zl., na štvrtroka 3 zl. Ročník X. Redakcia, administrácia a expedícia v Stt. ~ML sisrfciKi. &. Utorok 14. januára 1879. Bezmenné dopisy prijímajú sa len" od známych už dopisovatelov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 5. Politický prehľad. T. Sv. Martin, 14. jan. 1879. Keby sme neboli v stred krutej zimy, súcľac dia zpráv kolujúcich v rúznych úradných, poloúradnych a i ostatných časopisoch, domnievať by sme sa mohli, že sa blíži prcmilé jaro so svojimi lahodnými vetrí­­kami, ktoré nikomu a ničomu neškodia, lež vraj k zrastú a zmáhaniu sa radosti a rozkoše prispievajú. Taký jarný vetrík, zefirom bo zvykli nazývať, previeva všetky dnešné političné zprávy, z ktorých vyplývajú výhlady, že politický stav Európy domáha sa k lepšiemu a radostnejšiemu obratu. Takmer jisté je vraj, že berlínska smluva, tento najnovší základ mieru Európy, pravdepodobne prevedený vraj bude c tkom korrektne. Náhľad tento dostá va svoju hlavnú podporu v tom pozorovaní, že porta vskutku snaží sa s resiguáciou, obyvateľstvo svoje i s hrozbami ná­silia prinútiť, aby i proti svojmu presvedčeniu vraj podrobilo sa uzavretiu kongressu. Tolo pripisujú teraz porté v jistých kruhoch za velikú zásluhu. Divno je pri tom len to, že tie hrozby tureckej porty, ktoré upotrebúva proti svojmu obyvateľstvu, celkom jináče vyzerajú na papieri uežli v skutočnosti života. Ved povšechne známo je, že ked Rakúsko Uhorsko na zá­klade uzavretia berlínskeho kongressu prikročilo k okupácii Bosny a Hercegoviny, porta tiež písala a rozhlasovala po svete, že obyvateľstvu naložila prísne, aby sa mierne a pokojne chovalo proti tejže okupácii, ked pod rukou ozbrojovala muzulmanstvo v Bosne a Hercegovine, ktoré, ako to známo, nie veľmi pria­teľsky uvítalo okupačné vojská; a tí čo ten odpor stavali, čo zapríčinili to krveprelievanie a rozličné boje a zápasy, neboli to len „fanatiční1* muzulmani, >recké radové vojská. A táto okolnosť nad '''vhnost dokazuje, že turecká, porta už d voj dvorovú' politiku. Ktože tedy Wj ň' jej terajšie rôžeiiLe obýva­­*5/ ••férfivé;: účele -'ukrývajú: jBLy p -ic 'jehp'-vo,*..••. h­­á nenašledovaly vraždenia a , ■ ť. aby muzulmani dfa svojho obyčaj a anské deti, ženy a starcov; a i to známo mocnostiami vyjednávalo sa o tom, aby Rusov miešaný sbor europejský obsadil pustené kraje. Ale toto nie je po vôli porté, tejto novej okupácii za každú ceuu vyhnúť chce. :i tie hrozby turecké obyvateľstvu, aby podrobilo zavretiam berlínskeho kongressu, nemajú konečne ten jediný cieľ, upokojiť Európu — presvedčitju Vých úmysloch porty, aby táto vyhla miešanej ■i a dia svojho obycaja zaviedla poriadok? Aký ! o tom hovorí Macedonia! ský veľposlanec pri tureckom dvore v Cári ,róf L. Corti, odcestoval už na miesto svojho Na ceste do Carihradu, ako to predpovedané vštívil Viedeň a tam navštívil i rakúsko­­zahraničný úrad, kde nie- síce vraj s grófom ....ssym ale s b. Calice, s ktorým je od ca­­rinradskej konferencie známy, „konferoval,“ jestliže vraj úprimný a priateľský rozhovor dvoch známych považovať možno za konferenciu. Gróf Corti je vraj turkofíl, alebo aspoň kedysi bol. A ohľadom Albánie čo najrozhodnejšie tvrdí, že italská vláda nepomýšľa pustiť sa do kombinácií, ktoréby za cieľ malý územnú zmenu v prospech Italie. Z afghanského bojišťa ujavňujú Angličania nasledujúcu zprávu: Calcutta, 10. jan. (úradne). Následkom zpráv o ohrožení zo strany Mongolov za­mýšľa general Roberts vrátiť sa smerom d c K u rum u, aby tam sosústrednil roztratené vojská. — Táto úraduia zpráva nezueje veľmi vítazoplne, a to „koncentrovanie nazad“ je vždy podivným znakom víťazného pochodu, o akom anglické zprávy hovoria. Pri tejto úradnej zpráve súkromné zprávy o víťaz­stvách tratia významnosť. Z Berlína zvestujú, že dňa 25. febr. dľa pravo­­iavnébo kalendára vyhlásená bude v Rusku kon­štitúcia, v deň io nastúpenia prestolu terajším ci­sárom. Prvé ústavné ministerstvo ariadit má gróf Žuvalo v. Nechceme ďalej písať o tomto dosial ne­­zaruceuom chýre. Petrolirad, 11. jan. „Ag' R.“ píše: Telegramm „Gulosov“ o vypuknutí moru v C aricine de­mentoval už úradný časopis. Mimoriadna pri-j loba úradných novín ujavňuje i telegramul dra Kra- j sovského, dia ktorého v Astrachani, východišti epi j demie, dňa 28. dec. dve osoby, a v obci Starica, j ktorej obyvatelia dľa „Golosa“ decimovaní sú, leu I jedna jediná osoba zomrela. Ustálenia štátneho rozpočtu na rok 1879 majú i za výsledok rovnováhu medzi príjmami a v ý-; davkami. Taký výsledok by ani nám nebol na škodu, ale radšej žiaducný by bol. Carihrad, 11. jan. Vyjednávauia medzi knieža­ťom Lobanovom a Onou z jednej strany, Kara­­theodory a Ali basom z druhej strany pokročilý na toľko, že podpísanie definitívneho rusko tureckého mieru už zajtrá možno stane sa. Jediný ťažký bod, ktorý ešte vybaviť načim, týka sa požiadavky Ruska, aby d?) zaplatenia prvej- časti válečnej vynáhrady zo Strany porty Bäjažľd a dolina AllasKeítu ôíísaďenô boly Rusmi.^Ostatne válečná vynábrada je z 300 na 150 millionov rublov znížená. Kotor, 11. jan. („D. Z.“) Dľa telegrafickej zpiávy z Cetini knieža Čiernej Hory nepodpísal ešte medzi jeho zástuptľóm a komissífom, porty Danis eíeudim • tzipný r-ťoliin’Tié- Je žiada e?1 Jedujúci doda­­e-i- : . T -tka obvv ' c'-tva •' Póre i * s komissironr,porty v priúSBtyosU' čŕrríhbrakj^i.. hó* missárov. Týmto osvedčením stane sa neodvoláte.,, m vystehovanie, nemožno ho odvolat a musí sa stať behom prvého jarného mesiaca. Naproti tomu zaru­čuje černohotská vláda vystehovalcom j ich nepohnu­­telný majetok a ked ho pred vystehovaním nepre­dajú, môžu ho dat do prenájmu. Tí obyvatelia no­vého černohorského územia, ktorí tam ostanú a vy­slovia pokorenie sa pod černohorskú vládu, musia to urobiť tiež pred zástupcami čiernej Hory v prítom­nosti komissára porty, a zložiť prísahu vernosti vá­lečnej a príslušnosti.“ Viedeň, 12. jan. Turecko navrhlo, aby funkcie východno-rumelskej komissie na tri mesiace predĺžené boly. čo stať sa musí, lebo doba úradovania tejto komissie už prešla, bez toho, žeby bola riešila svoju úlohu. Ale vtedy i správa tejto provincie predbežne nepodstúpi žiadnu zmenu. Správa financií bude pone­­baná europejskej komissii v porozumení s portou; politická správa ostane v terajších rukách, kým ju zamení nová organizácia, čo stat sa musí pred 1. májom. Paríž, 12. jan. Dojem ministerského prograir.mu je v parlamentárnych kruhoch taký, že väčšina v se­náte zaň je jistá, v komore pravdepodobná. Petrolirad, 12. jan. („Pr.“) Z Teheránu ozná mujú sem, že Sir Ali pred svojim odchodom z Ká­bulu svolal ešte durbar (snem), na ktorom osvedčil pohlavárom svojej ríše, že je odhodlaný v prípade potreby uznat svrchovanost cisára ruského a podrobiť sa pod jeho veliteľstvo. Pobočník cárov pozdraví emira už v Orenburgu. Berlín, 12. jan. („M. B.“) Bismarck kroz vel­­poslanca princa Reusz upozornil grófa Audrássyho na držanie sa rakúskeho časopisectva naproti ne­meckým vnútorným záležitostiam. Gróf Andrássy od­vetil, že on zásadne nezaníma sa vlívaním na čase­­pisectvo. — Gróf Andrássy súhlasí s predĺžením mandátu europejskej komissie pre Vých. Rumeliu. Povstanie v Macedónii. O tomto povstaní dozvedá sa „Staudaid“ z Plov­­iliva nasledujúce zajímayé veci: „Už zo Sredcu te­legraficky sdelená zpráva, že medzi vodcami povsta­leckých tlúp v Macedónii chytili mnohých rakúskych poddaných, vzbudila v tunajších poloúradných kru­hoch veľké rozčúlenie. Jích mená sú : Schultz, Wälder a Seredkevič; ďalej jeden Rus menom Kolmakov a jed, n v Rusko-Polsku narodený ueutralisovauý Fran­cúz. Ruské úrady majú týchto ľudi v podozrení, že sú agenti rakúskej vlády, ktorí tú úlohu, jakú hrali počas hercegoviaského povstania, teraz v Macedónii prevádzať majú. Zátvrdlivost, s jakou Rakúsko proti Novému Pazaru postupuje a jeho dobre známe úmysly Da Solun utvrdzujú toto podozrenie a pobly ruské úrady k tomu, aby svoju ostražitosť na hraniciach prítomne sosilnily, žeby insurrekcia z tejto strany podporovaná nebola. V tomto okamihu deje sa to «úmyselne, lebo zo všetkého, čo sa v Sredci dozvedeli á sami pozorovali, dá sa zatvárať, že pripravujú sa na opakovanie macedónskej agitácie na počiatku jara.“ Dogma Andrássyho. Solferinskou porážkou ťažko navštíven šiesvig-holštýnskym balsamom nebars zo­ahupIlRjspillK 00 nešťastí pri Kráľovej prestal ’oblažovať národy rakúskej m Absolutismus so všetkými jeho pliagam hóval sa z tej čiastky tuzemského úde sa Austriou nazývala. Hrobári, uioživt tisnous na zaslúžený odpočinok, zhotovili r likú oponu, ktorou . < hceli zakryť všetky 1 'ti,,,- G Všetky národy tejto dŕžavy, kí ■ jene, plesali pri kare. Vedľa . vukó čárdášu bolo' peruť \ ,d *-r, polku éry plným bidle,■■ . át.,aŕy. - a t ^ 1 . ,;i ^ svobody, Obor do,i,.i tne- ,y..;.// svoje putá. Piadimužíci, ktorí počas jeho ■ ženia šafárili v jeho hospodárstve, akoby oni boli obrom, zmizli. Obor povzuiescl svoju hlavu, vstúpil do svojho Hospodárstva, ozval sa ľud. Krásnymi sľuby a výhľady opojený ľud uveril však každému falošnému prorokovi. Lud neznal svojich Iudí. Vyvolení zástupci sišli sa k dlho trvajúcim poradám, vypracovali modus vivendi a nazvali dielo svoje dualismom. Andrássy bol kmotrom a pri krste novonarodeného ozývaly sa už len zvuky čárdášu a ländleru. Panstvo ma­ďarského a nemeckého živlu zákonom sa dekre­­tovalo. Slavianstvo sputnali. Nastalo nové šafá­renie pod formou dualismu, ktorý udržať stalo sa dogmou Rakúsko Uhorska. Audrássy stal sa strážcom dogmatu. Na ňom rozbilo sa české vyrovnáme pod Hobeuwartom. Jemu k vôli uzavrelo sa horvatské vyrovnanie, aby roztre­­pali slaviansku opposíciu, majúc pred očima heslo: divide etimpera! Hospodárili a panovali ďalej nad Slavianstvom proti Slaviaustvu. A čo docielili? Aký výsledok korunuje jícli dielo? U nás v Uhorsku máme moc biedy, málo blaha; mnoho svobody, málo volnosti; mnoho

Next