Národnie Noviny, júl-september 1879 (X/75-114)

1879-08-02 / nr. 89

Vychodia v utorok, štvrtok & v sobotu večer, i; Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý J rok 12 *1., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. Ročník X, Redakcia, administrácia a expedícia v Turč. S "V. Martine. Sobota 2. augusta 1879. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 89. Politický prehľad. ------2. augusta 1879. Pri poslednej ministerskej kríze v Carihrade všetky živly zápasily, chcejúc sebe pojistiť víťazstvo. Pozoruhodný je článok, ktorý o tom píše „Golos“, keď najprv konštatoval jestvovanie toho zápasu. „Sir Henry Layard namáha sa všemožne, aby prekazil prevzatie vesla vlídy Mahmud Nedim basom a stranou starotuiköv, ktorí potahom na Angliu už dávno po­tratili všetky illusie. Že tieto námahy ešte dosial nie sú korunované prajným výsledkom, (tento článok písaný bol ešte pred prepustením Kheireddin basu z velvezírstva) za to hovoria osvedčenia, ktoré ne­dávno v nižnom dome parlamentu prednášal štátny sekretár ministra zahraničných diel, pri čom celkom nesympatický vyslovil sa o Turkoch, a všetku zod­­povednost pre neprevedenie sľúbených reforiem zvalil na portu. Ako zakončí sa tento boj, to teraz nelzä ešte určif, ale všetko hovorí za to, že jeho výsledok bude mat rozhodujúci ráz. Alebo podrobí sa porta všetkým požiadavkám Angiié a konečne uzná tejto tútorstvo, alebo anglický vliv dôjde svojho zakonče­nia, a Turecko v svojej vnútornej a zahraničnej po­­like nastúpi celkom novú cestu. Stredná cesta a kom­­promiss nemožný je v tomto prípade. Východná po­litika lorda Beaconsíielda šla tak ďaleko, že vyba­venie všetkých jej zamotaných a nesústavných intrík záležať môže len v úplnom vítazstve, alebo úplnej porážke. Trebárs by kolko hovorili anglickí ministri v parlamente a pri bauketoch o blahonosných účin­koch berlínskej smluvy, nikto viac nepochybuje o tom, že ňou utvorený stav vecí nemožným robí Turecku brat ten zástoj v Europe, ktorý mu po krimskej vojne vyznačily Anglia a Francia. Tureckému panstvu na balkánskom polostrove zadaná je citelná rana a jeho úplné zaniknutie je už len otázkou času. Tu­recko teraz už len jestvovať môže ako štát, ktorý fakticky je vasellom Angiié, alebo ako rýdzo musul­­manský. V tejto alternatíve leží celý význam prí­tomných udalostí. Sultáu iná jedine voľbu medzi pro­tektorátom Angiié alebo panstvom Staroturkov a jich „panislamismora“, so sultánom ako hlavou všetkých mozlemíuov na čele. Riešenie egyptskej otázky do­káže, na či j ej strane je prevaha. Dosial zpiera sa ešte sultán povoliť všetky požiadavky Angiié a Fran­cúzska ohľadom navrátenia všetkých práv a výsad Tevfik bašovi, ktoré požíval jebo zosadený otec a táto okolnosť poukazuje na to, že staroturci a Mabmud Nedim baša ešte vždy dost mocní sú.“ Ako zpomenuto, medzitým previedla sa v Cari­hrade zmena ministerstva, velvezirát je vyzdvihnutý, Aarifi baša menovaný predsedníkom ministerstva a Savfet baša, ten istý, ktorý podpísal sväto-štefanskú j smluvu, menovaný je ministrom zahraničných zále-: žitostí. Ba carihradské zprávy ešte i všeličo jiuého J donášajú. Aarifi baša rozposlal obežník na zástupcov ! porty v zahraničí, v ktorom oznamuje jim prepustenie Kbeireddinovo a jeho vlastné menovanie za predsed­­níka ministerstva. Vyzdvihnutie Kheireddinovo odô­vodňoval tým, že chcel tureckej ríši dať vládnu formu, ktorá by bola zoslabila autoritu sultánovu; ohladom odstránenia velvezírstva osvedčuje, že toto potrebné bolo, aby panovník uzdu vlády pevnejšie držať mo­hol. — Zpráva „R. O.“ od 30. júla hovorí: „Turecká ministerská rada prijala Francúzskom a Anglickom žiadané zmeny ohladom egyptského irade, a uzavrela znovu zaviesť všetky v roku 1873 khediveovi pri­­znaté výsady.“ -- „Pol. Korr.“ oznamuje: „tíjedno­­tenie porty s Francúzskom a Angliou ohladom fer­­mana investitúry pre khedivea stvrdzuje sa. Ferman vyslovuje dočasné obnovenie výsad z roku 1873, zvlášte priame právo dedičnosti a samostatného uza­vierania medzinárodných smlúv. Právo zamiešania sa porty je len na prípad podržaué, jestliby také smluvy boly v odpore s jestvujúcimi u-ž smluvami, alebo ob­­rážaly práva sultánovej svrchovanosti. Khedive spl­nomocnený je, uzavierať samostatné pôžičky cielom zplácania egyptských štátnych dihov. Jiné pôžičky potrebujú odobrenie porty. Tento ferman, pred jebo odoslaním sdelený bude berlínsku smluvu podpísav­­ším mocnostiam.“ — Ten j i s r ý časopis zvestuje ďalej, že po príchode Savfet basovom, ktorý dosial bol vel­­poslancom porty v Paríži, znovu zavedený bude vel­vezirát, a jemu odovzdaný. — Týmto vyčerpaly sme všetky zprávy carihradské, a z nich vidíme, že sú všetky tie zmeny veľmi provisorného významu, a do­púšťajú dost skoré zmeny. Veď i to obnovenie miesto­­královych výsad v Egypte, označuje sa čo dočasné, ktoré tedy íubovôla sultánova pri najbližšej príleži­tosti opäť vyzdvihnúť môže. V záležitosti emancipovania židov v Ru­munsku dosial neurobený je žiadon rozhodný rok. Jedon rumunský časopis vyžíva židov, aby cielom dosiahnutia indigenátu hneď obrátili sa na komoru a uchádzali sa o udelenie jeho. Toto nezdá sa byt po vôli v jistých kruhoch, ktoré žiadajú si, aby všetci židia zápustom obsiahli rovné práva. Toho zase boja sa Rumuni, a nie bez príčiny, lebo takým spôsobom ešte väčšmej by boli zaplavení židovským živlom, nežli je to dosial. A že už dnes majú dost nemilých hosťov, to uznať musí každý, ked uváži, že v Románii dnes už viac je židov, nežli v celej Anglii, Fran­cúzsku a Nemecku spolu. Ešte táto otázka za dlhší čas pravdepodobne bude čakat na riešenie svoje, ba dnes je veľmi pochybné, či vôbec bude ju možno riešiť tak, ako to berlínska smluva, a menovite jej záujmom židovstva slúžiaci vyavetlovači, by si žia­dali. Nie je to div, že pomerne malý národ rumunský zdráha sa vyplniť žiadosť europejskej diplomacie, lebo dobre cíti, že jedná sa o jebo budúcnosť, o jeho jestvovanie! Athény, 30 júla. Grécke poslanstvo v Carihrade uvedomeno je portou, že vyjednávania o upravení hrauíc bezpochyby len 5. augusta započaté budú. Od pádu Kheireddínovho zanikla tu každá nádeja na priatelské vyrovnanie s portou. Šumia, 30. júla. Povstanie v Razgrade je za­­koučené. Tlupa buričov rozprášená je bulharskou milicou a donútená k úteku do lesov Osman-Pazára. Alexandria, 30. júla. Nubar baša dostal do­volenie k návratu do Egyptu a určený je za pred­­sedníka štátnej rady. Viedeň, 30. júla. Tu koluje povesť, že Essad bey menovaný je za nástupcu Savfet bašovho v Paríži. — Yčera odbývala sa v Sarajeve prvá konfe­rencia vojvody z Wiirtemberku s Husni bašom ohľa­dom okupácie čiary Limu. Miešauá kommissia ásnád ešte behom tohto týdňa pôjde na miesto určenia. — Petrolirad, 31. júla. („Pol. Korr.“) Ruská vláda formálne ujistila, že vo Východnej Rumelii niet viac žiadnych ruských vojakov. V Bulharsku sú ešte tri pluky jazdy, hlavne cielom sprievodu rozličných kom­­missií; ale i táto jazda odíde do určenej lehoty. Pera, 31. júla. („Pr.“) Porta uvedomila námest­níkov o ministerskej zmene, a sdelila, že nová vláda vyznačila si tri úlohy: reformovanie a sjednodušenie správy; pozdvihnutie valuty (Kaimes) a čo najskoršie postavenie ar ády do stavu niieru. Kheireddin za­­mýšfa uverejniť vo zvláštnej brošúre svoje zamýšľané reformy. Peší, 31. júla. „P. Ll.“ píše na čele večerného čísla, že Aarifi basov obežník je potvrdením náhľadu, že sultán Abdul Hamid sám osobne chce vladáriť a preto všetko odstraňuje od seba, čoby mu v tom prekážať mohlo Ak dlho toto vladárenie trvať bude, nenie ťažko predpovedať, asi tak dlho, kým zahra­ničné mocnosti začnú tlačiť na to, aby sultán prišiel k rozumu. V Londýne a Paríži pád Kheireddin bašov držia za porážku svojej vlastnej politiky. Previedly síce požiadavky ohladom Egyptu, ale obávajú sa, že Aarifi baša je len predchodcom Mahmud Nediinovým, ktorý sultána podporovať bude v jeho snahe sblížit sa ku Rusku. Carihrad, 31. júla. („P. L!.“) Sultán z úradu odstúpivšiemu velvezírovi Kheireddin bašovi chcel sverit miesto vefposlanca v Paríži, bezpochyby aby zadosť urobil sympathiám, ktoré preukazujú velmoc­­nosti k bývalému velvezírovi, Kheireddin ale odoprel to velvyslanstvo. Osvedčil sultánovi, že on preto za­­uehal velvezirát, poneváč nesúhlasí s politikou Abdul Hamidovou. Z tejto príčiny že nenie ani v stave tú politiku zastupovať na jiuom mieste. Toto mužské osvedčenie Kheireddin bašovo vzbudilo najväčší obdiv v diplomatických kruhoch Carihradu. Loudýu, 31. júla. V nižnom dome parlamentu oznámil Northcote, že v pondelok navrhne dodatočný úver 3 millionov ftov št. pre vojnu s Zulukafry. Ufá, že táto summa postačí do najbližšej sessii parlamentu, Týmto úverkom zbytok rozpočtu zmení sa v nedocho­­dok (deficit) 1,163 000 ft. šterl. Poneváč osady v južnej Afrike časť útrov znašat majú, tak treba len dočasne vydat pe.iiaze; žiada tedy dovolenie k vydaniu štát­nych nôt vo výnose 1,200.000 ft. šterl. „Deutsche Ztg.“ sdeluje nasledujúci list zo Sarajeva: „Naši obyvatelia spôsobujú si tým radosť, že kladú kamene na železničné kolaje, aby priviedli železničné vlaky k zkíznutiu. Krajinská vláda vypu­stila preto nariadenie, ktoré trestom smrti hrozí takým priestupuíkom. Kto však takéhoto prichytí a udá, dostane 100 zl. odmeny. — Naše spojenie s Novým Pazarom úplne prestalo — znak, že sa tam čo si kluje. Uchlácholujúce dementi predsa nezmenia skutočnosť, že náš vchod do toho pašaliku nestane sa v pokoji, poneváč všetky privátne zprávy z tadiaľ súhlasia v tom, že obyvateľstvo toho pašaliku nechce ani slova počuť o odstúpení akéhokoľvek úzkeho prie­­stora, a že jich v tomto presvedčení podporujú turecké vrchnosti, avšak kto zná pomery v Sarajeve pred oku­páciou, rozpamätá sa, že sem, keď sa Iudu uviedlo v známosť, že Rakúšania jako priatelia obsadia Bosnu, 600 somárov s muníciou došlo z Carihradu, ktorá sa rozdala a že tehdajší ochlácholajúci komissár Hafir baša v sprievode tašlidzského muftiho dorazil do Sa­rajeva. A ten mufti aj dues straší vzdor tomu, že sa z Carihradu tvrdí, že je tam. Muž, ktorého Zichymu predstavia ako muftiho z Tašlidze, bude len dáky podstrčený človek, poneváč porta nemohla chytit ušlého agitátora bez toho, aby neprišla do krvavého styku s albánskou ligou. Lebo tak stoja veci, že fak­­ktorom, s ktorým rátať treba, je tam jedine albánskou ská liga, a nie vysoká turecká porta. Preto s alban­­lígou treba vyjednávať strany pokojného vchodu do novopazarského pašaliku a nie so „štátnikmi cari­hradskými.“ ____________ Na hroboch. My nesmieme zabúdať na naše hroby. Roz­pomienka, donesená citlivou rukou kytka, ne­­zbudí síce driemajúcich pod chladným kameňom, ale rozohrá srdcia- žijúcich. Slovenský národ sám sebou a tou životnou silou, ktorá je jeho požehnanou vlastnosťou, počal hýbať zmeravenými údami. Založil si literárny ústav „Maricu Slovenskú.“ Základ Matice spo­číval na Govenských srdciach. Ani šlecbta, ani bohatí kapitalisti, ani blahosklonná láska mocných

Next