Národnie Noviny, október-december 1881 (XII/115-153)
1881-11-22 / nr. 137
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. \ Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý \ rok 12 si., na pol roka 6 zl., na štvrtroka 3 zl. j Redakcia, administrácia a expedícia v Xurč. ®-vr. 3Aa*rtilzi.e. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Rečník XII. Utorok 22. novembra 1881. Číslo 137. Yykoreňovanie národov. Pre muuouhorské, normálne umyje nepoehopiteluo, jako možno v terajšom veku chytať sa do vykoreňovania národa, ktorý zachránil cez minulé stoletia svoju národuosf. Ztadiaľ potom nasleduje, že ťažko pouímajú tú ťažobu, ktorá zavalila prsia uaše. Muohi pochybujú vôbec, žeby Madari seriosne mysleli na vyničenie slovenskej národnosti. A predsa je to v intencii nie len vlády, ale celého pohybu maďarského. Iué národy, po svojom zobudení sa k národniemu citu, dostaiy tolko práce vo svojom vlastnom lone, že na podobné veci ani nepomýšľali. Jích starosti boly celkom iného druhu. Tam v susednej ríši malý súkmeňovcov a hľadely jich k sebe pritiahnuť — doma malý úbor literárny, národohospodársky a híadely bo obrobiť a zasiať. V Uhorsku prebudenie národuie bolo súčasne počiatkom vnútornej borby, nemajúcej iného cieľa, jako na jednej strane surový uátlak, na druhej obranu vedenú bezzbranne. Konečne vec dá sa pochopiť, ked povážime, že za madarstvom nestojí žiadna nová, samobytná idea. Madari vtesnali sa klinom medzi tri veiké svety, z ktorých každý aiebo mal už vyrobený svoj smer, alebo sa za ním hnal. Románsky západ so svojím Rímom, umením, so svojím romantismom, germanský so svojou reformáciou, íilosofiou, grécky východ zase so svojou slavianskou myšlienkou a bratstvom — to všetko veľké, mohutné zjavy, hodné práce a krve. Madarismus nepriniesol žiadnu novú formu, ale prinútený bol vrhuúť sa ta lebo ta. Avšak kam by sa nebol vrhol, všade boly tie formy už ho tové, a o mnoho dokonálejšie jako jeho slabé napodobnenie. určite rozhodnúť, Nadto nado všetko nevedel sa čiastočne oprel sa o germa nismus, prejal ale nestrovil reformáciu; čiastočne oprel sa o románsky svet — zčiastky konečne nassal do seba dosis slavismu — v pravde ale žije v divnom vnútornom rozbroji so všetkými troma formami človečenského vývinu. Pri takýchto nepriaznivých okolcosťach stal sa v posledné časy povážnym faktorom v osudoch podunajských národov. Jak to bolo možné ? Stalo sa to tak, že nemajúc vnútornej samobytnosti, slúžil a slúži veľkým záujmom cudzích. S veľkosťou záujmu nabýva i prostriedok dôležitosti. Madarismus nebol ani za minútku svojho života samostatným činiteľom, ale ovšem velmi znamenitým inštrumentom. Už od dávnych čias pripravuje sa boj medzi germanským a slaviauskym svetom. Nechceme tvrdiť, žeby boj ten musel rozhodnúť sa bajonetom — sú ešte i iné formy boja veľkých národov. Zápas trvá už drahný čas. V Rakúsku nabyl viditeľné formy. Germanismus bol tu naj väčšmi ohrožený prevažnou väčšinou slavianskou, preto i hodil tu svoje posily, nechajúc^ si za chrbtom mocnú reservu. Okrem toho stvoril si nového spojenca v madarisme. Jozefovská germanisácia nedokázala sa: veľký diplomat Metternich nastúpil inú, o mnoho zručnejšiu cestu. Oq takmer z uičoho vyčaroval lietajúcu kolonnu proti Slaviaustvu, konečne k svojím cieľom. Na miesto trápnej germanisácie Pešti a Debrecína, ktorú by bol prevádzal bez spojencov, spravil si spojenca v madarisme, pre seba ne nebezpečného, pi e svoj boj proti Slavianstvu preužitočného. Politika táto veľká a široká prervaná bola menej diplomaticky obrneným Bacilom, vrútivším sa nazad k jozefioskému receptu. Až Bismarck posuuul politiku Rakúska nazad do Metternichovských koľají... a ajhľa darí sa to veľmi dobre. strach pred madarismom bol marný. Bachovský Práve že nemá madarismus žiadoej samobytnosti, a čo je hlavné, žiadnej sily, nemôže znebezpečiť chod výbojného gemanismu. Dajme tomu, žeby Maďarov bolo 15 millionov. a tak žeby všetky národy Uhorska už pomaďarčené boly, ešte ani vtedy nevážil by valne proti Nemectvu, tvoriacemu veľký CO millionový celok. počtu. Skutočne ale je Madarov asi tretina onuoho Národy sdielajúce s ním osudy nestoja s ním v tuhom sväzku pokrevnom, a jako už slúžily, tak i na budúcne slúžiť môžu celkom iným cieľom, jaké si on vytkol. Ouy domáhať sa počaly svojstva, a tým zadali boľavú ranu namyslenej metternichovskej veľkosti madarstva. Čo počať? Vykynoženiatýchto elementov, sliatie jich "v maďarský celok nie len štátne, ale i etnograficky. Y tomto punkte sú Madari velmi citeľní. So zimničným rozochvením chytili sa do etnografického boja so svojimi spoluobčanmi, a čo zimnične prevádza sa, nemá na sebe známku rozumu, zato ale bezohľadnej horlivosti! Koncom koncov horlia pravda pre — Nemcov. K takémuto reálnemu ponímaniu vecí sotva kedy prerobí sa maďarský politik. Madari nijak nenahliadajú, že sú oni iba nástrojom, a to iba dočasným nástrojom Nemectva v jeho boji proti Slavianstvu. I uzavreli vykynoženie slavianskej národnosti, konečne nie k svojmu, ale k nemeckému prospechu. Oni rovnajú sa m o* r i a k o v i, ktorého kŕmia a opatrujú preto, aby bol chutnejší, a nie aby jemu ch u t i 1 o. Ztadiaľ tá blbokosť nášho bôľu. Veľké, samobytné národy ničia slabšie svojou veľkou prevahou. Malé národy jakosi samovoľne, ticho prechádzajú do veľkého tela — národ malý a nesamobytný musí krútkami a mučiarskymi nástrojami zväčšovať svoje chatrné sily. Ved i druhé národy robili viac menej podarené pokusy odnárodňovania, a ani tam nechýbalo násilie. Avšak zo samého, púheho násilia nežil posavád ešte žiaden národ. Tento nový, interessantDý zjav poskytuje nám madarstvo, ktoré prvé vystavilo teóriu, že možno konštruovať národ — bez ludu. Žije z pôžičiek, nie svojim umom, a čo viac, nie svojou krvou. samé rečové násilie, nie samé kmeňové prenasledovanie —- ale tá bezideelná prázdnota, dusí tak tlačené národy. I smrt nebýva jednaká. Nám pripravuje sa hladová strašná smrť, vycicanie síl, poznenáhle mučiteľské zomieranie. Naše utrpenia nedajú sa porovnať s osudami ujarmených národov východných. Tam brali konečne telo — nám berú dušu! Politický prehľad. ------21. novembra. „Ty sľúbil si nám 1870. roku, že my žiadnej brannej službe nebudeme podliehať, my preto nič nechceme počuť o vojenskej disciplíne!“ Takto hovorili Krivošiani koncom oktobra barónovi Rodičovi. Rodič od tých čias odišiel na odpočinok. Toto osvedčenie Krivošianov ozaj nemožným urobilo v tomto smere ďalšie účinkovanie slavného starého vojaka v Južnej Dalmácii. A v Boke kvapom vyviňujú sa veci k starosti rakúskej vláde. V domovine svojej, Hercegovine, k hajductvu donútený Stojan Kovačevič prešiel na územie dalmatinské, spojil viac hercegovinských, krivošianskych a černohorský«h sborov — aspoň tak píše sa viedenským časopisom — a tieto pod vodcovstvom Kovačeviča, ako i Ilju Matooiča a Michajla Samordiča, rozmnožily sa až na 1000 hláv. Sbor 1000 mužov počitujúci v Južnej Dalmácii zajiste už znamená niečo! Ten istý prameň udáva, že zbroj jich je najlepšia, nakoľko zadovkami, revolvermi a handžármi sú hojne zásobení. „Pol. Korr.“ naproti zprávam, ktoré cestou časopisectva dostaiy sa už pred verejnosť, stvrdzuje toľko, že v krivošianskych vrchoch od istých čias nedobizeň robia z Hercegoviny prešlé bandy. Konštatuje ďalej, čo už urobili nespokojenci, a tým, ako í ostatnými - redukujúcimi zprávami svojím: práve vydáva svedoctvo, že vláda naskrze nemôže sa cez plece dívať na tieto pohyby. — Tretí batalion pluku Deutschmeister, presadeného z Kotoru do Insbrucku, nepôjde za plukom, lež zostane tiež v Boke, áno v Trieste ešte vždy očakávajú nové expedície žandárov, posielaných k posile južno-dalmatskýcb posádok žandárskych. Marne usilujú sa teda poloúradné hlasy nahovoriť svetu, že stav vecí v Južnej Dalmácii nenie takým, žeby znepokojiť mohol vládu alebo kohokoľvek: stav tých vecí je neporiadok, nepokoj, a nepokoj v ktoromkoľvek kúte monarchie musí znepokojovať i vládu. V akom to však svetle predstavuje mis3iu Rakúsko-Uhorska na východe? Čo s Bosnou a Hercegovinou, ked s Dalmáciou nevie si rady. Už teraz idú zprávy zo Sarajeva, že medzi mohamedánmi agituje sa za vysťahovanie do zemí, v ktorých panuje sultán. * * S V záležitosti srbského metropolitu Michala píše sa viedeüskej „Tribüne“ z Belehradu, že vláda počína nahliadať, že kalich zlosťou naplnený a metropolitovi Michalovi k vyprázdneniu podaný musí vziať sama a vypiť ho až do dna. Páni od vlády domnievali sa, že sosadenie hlavy cirkve ľahšie pôjde. Tenže dopis vyhlasuje za nepravdu všetky zprávy, ktoré boly o tejto záležitosti podávané. Stojí len toľko: a) že biskupi neodvolali svoj protest, b) že vláda prekročila svoju kompetenciu, c) že biskup Moses dia kanónu nemôže prevziať administráciu a d) že metropolita spiera sa opustiť svoj palác. Ako veci stoja, možný je len jeden východ: vláďa rehabilituje metropolitu Michala. — „S. P. Vedomosti“ ubezpečujú, že ruská vláda upravila svojho zástupcu v Belehrade, aby vynaložil celý svoj vplyv v prospech metropolitu. Minister Novakovič hotuje pred skupštinu návrh zákona, ktorým určil by sa obor pôsobenia a práva biskupov, aby navždy boly vylúčené spory medzi štátom a cirkvou. Opposicia však proti ministerstvu, ktoré je neschopným, aby zachovalo vážnosť Srbska doma i v cudzine, každým dňom zrastá a rozmnožujú sa prívržeuci Rističovi. Ozývajú sa vo verejnosti hlasy i proti samému kniežaťu. Podotýkame, že ked z do-