Národnie Noviny, január-marec 1884 (XV/1-38)
1884-01-26 / nr. 11
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko - Uhorsko na celý rok.............. 12 zl. na pol roka.............. 0 zl. na štvrť roka............. 8 zl. llocník XY. Redakcia, administrácia a expedícia v Turc. Sv. Martine. Sobota, 26. januára 1884. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 7 kr. Číslo 11. Magyar állaiiicszmc. Kdekoľvek sa octneš, či vo verejnej či v súkromnej spoločnosti, éítaš-li či politického či zábavného obsahu noviny, všade potkneš sa na frázu „magyar állameszme,“ je to už tak sobecnelý výraz, že človek ani nerozmýšľa nad jeho významom; a predsa by sme my v našom orgáne nemali prenechať, osvedčiť sa voči tomu, z macfarskej stránky tak náramne prízvukovanému „magyar állameszme.“ Nemyslím, že protivníci naši postavili pod tým výrazom za ciel, uskutočniť uhorský štát, jednoducho preto to nemyslím, lebo taký štát jestvuje, a čo jestvuje, to nenie viac ideou. Uhorský štát položený je v zákonníku krajinskom, oproti takému uzákonenému uhorskému štátu sa Slováci voždy oduševnene chovali a nezavdajú ani na budúce príčiny k jeho obrane. Takýto uhorský štát je tisícročným historickým faktom, a kedykoľvek bol ohrožený, bránili ho Slováci majetkom a krvou, mnohoráz i bez Maďarov. Lež maďarským chauvinistom ide o iné. Ktože šliape v skutočnosti zákony uhorského štátu, keď jedná sa o právach národností, zaručených zákonom krajinským, a zabezpečujúcich občiansky pokoj ? Ktože ruší vnútorný občiansky pokoj a zavdáva príčiny k národním rekrimináciám? Nie ver’ nosičia slovenskej národnosti! No z držania sa a nakladania našich milých i nemilých protivníkov nutno zatvárať, že „magyar állameszme“ je jim viechou, pod ktorou nemaďarské národnosti terajšieho Uhorska skutočne vyhubiť a zákonom formálne vytreť si umienili, aby potom počtom zmohutnelí ztriasli terajší stav a činili konečne a šírili jednorečový samostatný maďarský štát. Veď naši chauvinisti o nič menšom nesnívajú, jako o tom, že asi ešte za dvadsať rokov pošťastí sa jim stvoriť 15 millionov Maďarov jednoho jazyka v hraniciach terajšieho Uhorska, že po tomto dejstve maďarizácie oboria sa proti Juhoslovanom a oni budú tureckými dedičmi balkánskych krajov, ktoré — samo sebou sa rozumie — za pár desaťročí tiež pomaďarčia, tak že ani sto rokov neuplynie, keď od Karpatov až po aegejské more bude sa rozliehať reč maďarská. Nesmej sa čitatelu, je to skutočne tak, aranžéri „magyar állameszme“ pevne úfajú, súce v tej nádeji posmelovauí jakýmsi záujmom mimoslovanskej Európy; oni veria, že Europa hatiť bude zatial riešenie dedictva tureckého a otázky slovanských štátov, pokým Maďari nerozmnožia sa tak, aby mohli prevziať otvorené dedictvo a assimilovať ho; oni veria, že i Bôli k vôli a službám štyroch millionov Maďarov stvoril 16 millionov Slovanov, a že títo radostne odhodia otrockú slovančinu na bok, aby stali sa svobodnými Maďarmi, čo priam i ohromné dane budú museť znášať svojim osvoboditelom — rozumej, aranžérom takejto „magyar állameszme“. Je to naozaj výtvor jejich vrelokrevnej obrazotvornosti, ten „magyar állameszme,“ no však konečne z malého gréckeho národa povstala rozsiahla makedonská ríša, a z nepatrného Rímu utvoril sa svetový rimský štát, tak asi replikujú naši chauvinisti. Oproti takto pochopovanému „magyar állameszme “ naše stanovisko nemôže byť inakším, jako záporným, z dvojej príčiny, za prvé, že je to prinajmenej neplodným fantómom, a za druhé, že prostriedky používané k tomu cieľu, znepokojujú uhorské národnosti, a tým i že taký állameszme môže sa stať nebezpečným pre rozvoj vlasti. „Magyar állameszme,“ tak jako ho pochopujú naši protivníci, je neplodným fantómom, ktorý nezaslúži podpory rozumných vlastencov. Zdáliž možné je, aby čo aj len čiastka slovanského mora premenila sa na maďarskú pustu? veď na to neoprávňuje pomýšlať ani poloha toho, čo aj tichého mora, ani povolanie slovanského kmeňu, jaké mu náleží dia množstva a vlastností jeho! Že na teraz drží v rukách patrnejšiu moc národnosť maďarská, to nemá zvádzať maďarských politikov, sháňať sa po politických dobrodružstvách, radšie nech sa dobre prizrú, z jakého prameňa tečie tá moc; zdáliž tento nevyviera od cisára rakúskeho, ktorý je už aj prítomne panovníkom dvadsať millionov Slovanov ? Alebo či spoliehate sa na pomoc Európy, ktorá radšie bude videť jednojazykový „magyar birodalom,“ nežli slovanské štáty? Áno, Europa potrebuje niekdy lajblmsárov, ale ona nerada sliáňa sa za fantómami, a fata morgána maďarských pustatín nenie záujmom Alebo či dôveruje mäkkej prírode europejským. slovanskej, ktorá konečne oduševní sa aj za maďarskú assimiláciu? Nuž veď maďarizujete na prekot už viac desaťročí, a koho ste pomaďarčili ? posledné sčítanie ludu dl'a vášho vlastného sostavenia (reflektujúc aj na nemluvniatka, ktorým ste dali osobvtnú rubriku) vykazuje viac Slovákov, nežli jich bolo pred inaugurovaním maďarizácie. Či snáď myslíte, že tí naši kabátnici, ktorých fu-. trujete úradmi a odmenami, ostali spoľahlivými Maďarmi? veď sú to zväčša slovenskí šlaumajeri, korystiaci iba z vášho politického dobrodružstva; alebo znamená-li zámena židovskonemeckého žargónu so židovsko-maďarským taký pokrok maďarizácie, ktorý upotrebiť možno k assimilovaniu nemaďarských národností ? S týmto najviac to docielite, že lud náš, ktorý považoval predtým Nemcov za židov, na potom za týchto pokladať bude Maďarov. Škoda, preškoda tých síl, čo obetujú sa takým ničomným fantómom. Zapierame taký „állameszme,“ jehož prostriedky rušia pokoj vlasti a poburujú nielen občanov, lež veľmi Iahko vzbudiť môžu i zovňajšieho nepriateľa; radno je v pokoji nechať ten tichý slovenský okeán. Áno, perhorreskujeme „magyar állameszme“ vami hlásaný a to nielen v záujme vlasti, ale zvláštne v záujme samej maďarskej národnosti. Avšak aj my si želáme rozkvet uhorského štátu takého, jako je on položený v zákonoch krajinských a jako sa vyvinul z historickej nutnosti. Aj my konečne prajeme si, aby hranice vlasti našej rozšírily sa čím ďalej, aby vlasť naša bola tým štátom, ktorý nastúpi dedictvo osmanské na ‘balkánskom polostrove: „K moru sa, Uhria!“ je aj našim heslom, veď ktože by nedoprial vlasti svojej rozvoju a bohatstva, len nech sa to nekoná pod viechou, ktorá nemá žiadnej oprávnenosti, a prostriedkami, ktoré nie k úspechu ale zajiste iba k rozkladu vlasti povedú. Poliakov. Politický prehľad. ------25. jan. Mahdi je nebezpečný vlastne nie pre Egypt, ale pre Angliu, lebo dosť ľahko môže ohrožif jej. indickú cestu. Anglia najala si teda Gordona, ktorý má uchlácholiť afrikánske kmeny, na ktoré opiera sa mahdi. Gordon paša ide suezským prieplavom rovno do Suakimu. Tu hneď pokúsi sa k platnosti priviesť svoj vplyv, ktorý má vraj na tamejšie kmeny. Cesta zo Suakimu po Berber vedie územím od Hadendov a Bisariov obývaným. Gordon s oboma kmeny stojí v dobrom pomere; Mussa, náčelník Hadendov je i osobne zaviazaný Gordonovi preto, že osvobodil mu dvoch synov od smrti, ku ktorej boly jich odsúdily egyptské vrchnosti pre vpád na územie iného kmeňu. V Chartume Gordon shromaždí náčelníkov susedných kmeňov a oznámi jim, že ako povereník anglickej vlády prišiel jim vrátiť svobodu. No bude rraj hovoriC s nimi i o yccí, ktorá nobudo jim milá : o zrušení otrokárstva. Gordon — sdelujú „Times“ — akonáhle prevedie svoju úlohu v Sudane, odíde do krajov Konga, aby otrokárstvo potlačil na vlastnom prameni jeho. — „St. James Gazette“ pripomína, že napriek veľkým miestnym známosťam Gordonovým missia jeho môže sa vydariť len tak, ak mu dajú veliké summy peňazí. V okolí Chartumu derviši agitujú za mahdiho. Lud zdráha sa prijímať anglické peniaze. Rím, 24. jan. Mancini, minister zahraničných diel, upravil z príležitosti púti k hrobu Viktora Emanuela na zástupcov Italie pri cudzích dvoroch obežník, v ktorom výrazu dáva tomu, že boly to len demonštrácie za Italiu ako monarchiu a za Rím ako sídlo tej monarchie. Berlín, 24. jan. Cisár Vilhelm je zachrípnutý a prestydnutý; pri tom všetkom popoludní prijal už na audiencii princa Augusta wiirttemberského a grófa Ottu Stolberga. — Prvé exempláre francúzskych článkov (z „Ňouvelle Revue“): „Spoločnosť berlínska“, poslané sem v podobe knihy, boly konfiškované pre urazenie veličestva, členov kráľovského domu, ríšskeho kancellára a členov ministerstva. Paríž, 24. jan. Dľa zpráv z Ha-Noi francúzska kolonna, vyslaná na rekognoskovanie proti Bac-Ninh, napadla 19. jan. pri ústí červenej rieky do Čiernej na značne silného nepriateľa. Nepriateľ strieľal, bez toho, žeby bol docielil výsledku. Očakáva sa tuhý odpor. Petrohrad, 24. jan. V zdravotnom stave generála Lorisa Melikova nastúpil lepší obrat. Domáce zprávy. Pešťbudín, 25. januára. O pobyte ministrapredsedu Kol. Tiszu vo Viedni sdeľuje „B. K.“ nasledujúce: Tisza mal audienciu u panovníka za hodinu. Všetky návrhy ministrapredsedu koruna úplne schválila; aj početné návrhy zákona, ktoré majú byť snemu predostreté, boly odobrené. Nuntium snemovne veľmožov o civilnom manželstve príde k pojednávaniu hneď po ukončení debatty o rozpočte, ak sa táto dosť chytro vybaví; jestli by sa ale predĺžila, teda pred vybavením rozpočtu finančného. Poneváč nazpät poslanie nezmenenej predlohy snemovni veľmožov nezdá sa byť v te-