Národnie Noviny, október-december 1884 (XV/116-153)

1884-10-23 / nr. 125

Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok................. 12 zl. na pol roka................. 6 zl. na štvrť roka............... 3 zl. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Síefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú ■ po 7 kr. Redakcia, aclrninistrííoia a expedícia v Turö. Sv. VI ai'tino. Ročník XV. Štvrtok, 23. oktobra 1884. Číslo 125. Malé zadosťučinenie. . . . „Je reč o nitrianskej stolici. Kedy­koľvek dáky úradník nemá svoje veci v poriadku, ihneď kričí na panslávov, aby odvrátil pozornosť od seba, vyhnul disciplinárke a získal času tým, že potom chytajú toho, koho za pansláva vy­kričal, čo sa ale nebars zvyklo dariť. Preto tak sa zdá, že národnostné buričstvá sú len fixnou ideou v hlavách niekoľkých panákov. Slovenský ľud je veľmi dobrý, a škoda len, že vláda ne­dbá oň a že tomuto chudobnému dobrosrdeč­nému slovenskému ľudu neposkytuje tie samé výhody, ktoré poskytuje iným národnosťam ...“ Týmito slovami charakterizoval vyslanec ni­trianskej stolice v nitrianskej stolici panujúce pomery a zoroveň vydal aj svedectvo tej pravde, že slovenský ľud nepožíva tie samé výhody, aké požívajú iné národnosti v tejto krajine. Vyslanec B’raňo Komlóssy, ktorý povedal sám o sebe, že je „Maďar telom i dušou“ (magyar testestül lelkestül) potvrdil oným svojím výrokom, čo sme my už od rokov hlásali a nepočetnými, maka­­vými dôkazy dokázali, že slovenský ľud je na svojej otcovskej pôde krivdený, potlačovaný. A za mužské vyslovenie tejto pravdy do­stalo sa i pánu Komlóssymu — napriek tomu, že sa osvedčil byť Maďarom „testestül lelkestül“ — toho samého epitheta, akým už od rokov poctievajú nás a všetkých obrancov a priateľov slovenských práv a slovenskej myšlienky. „To panslavská reč!“ ozývalo sa po sieni uhorského zákonodarstva, keď zástupca slovenského ľudu obviňoval vládu, že nedbá o dobrý slovenský ľud a že krivdí mu. Zákonodarci, zaslepení chau­­vinismom, nežiadali od obviňovateľa vlády dôkazov, aby dostalo sa krivdenému slovenskému ľudu pravdy a zadosťučinenia: oni jednoducho za­hriakli obviňovateľa tým, že ho nazvali „pan­slávom,“ práve tak, ako to robia maďarské ča­sopisy s nami a vládne medzítka s každým, kto opováži sa pozdvihnúť svojho hlasu za práva slovenského ľudu, čo priam zákonom zabezpečené. Tak, hľa, ďaleko došlo to už teda, že každý, ešte i „magyar testestül lelkestül“ stane sa pan­slávom, akonáhle opováži sa smelým čelom pred Bohom a svetom verejne vysloviť, že slovenský ľud je na svojej otcovskej pôde samou vládou zanedbávaný, krivdený! My pozdravujeme túto udalosť za malé zadosťučinenie pre nás a všet­kých našich rodákov, ktorých nazývajú „pan­slávmi,“ „vlastizradcami“ len preto, že hlásame slovenskú myšlienku a že zastávame prirodze­ným i krajinským zákonom dané a pojistené práva slovenského ľudu. Charakteristický prípad tento bude nám mimo toho — a to napriek všetkým výnimeč­­ným zákonom — len novou pohnútkou k vytr­vaniu v boji oproti tým „vlastencom,“ k jíchž nastíneniu treba by bolo žlčovej satý ry Swiftovej. Vidíme jich v mysli pred sebou. Každý z nich miešanina Don Quixotta a Sacho Pansu, lenže bez šľachetnej mysle onoho španielskeho rytiera a bez dobrosrdečnosti jeho panoša prostého pri­rodzeného rozumu. Nazývajú sa „maďarskými vlastencami,“ akonáhle dovedú kolkotoľko po ma­ďarsky mondokovať, tupiť a hanobiť reč matky svojej. Jich válečným heslom je: „Smrť pan­slávom!“ a jich maďarský duch javí sa v utr­­hačstvách a denunciantsve hodných, obetovavých, pritom ale aj svojmu rodu verných občanov. Y očiach týchto „vlastencov“ je vlastizradcom každý, kto verí v konečné víťazstvo tisícročného starého polyglottného Uhorska, alebo kto opo­váži sa vysloviť slovenskú myšlienku. Ale ako by aj nie, keď slovenská myšlienka už sama v sebe vyvoláva zakročenie výnimečnej vládnej moci. Proti týmto rytierom novej chauvinistickej éry, hľa, bolo by potrebné zakročenie aspoň riadnej štátu ej moci, keby maďarským štátnikom išlo o pokoj a svornosť v krajine. Na toto, bohužiaľ, málo alebo žiadneho výhľadu, leho ma­ďarskí štátnici hľadia zveľadiť a zabezpečiť svoju moc a panstvo, nakoľko, akoukoľvek obeťou a za akúkoľvek to len cenu možné:’ A keď aj ma­ďarským štátnikom nemožno konečne zazlievať, že hladia pojistiť svoje panstvo, no v borbe 0 novosriadenie Uhorska najsmutnejší zástoj hrajú oní „Maďari,“ ktorí zabúdajú na svoje povin­nosti oproti ľudu, z ktorého pošli, a ktorí za malú almužnu zanedbávajú a hubia kosť a krv svoju. Tu maďaróni. tam tóti. Lenže marné slová i výstrahy naše. Pa­nujúci systém svojou liberálnou logikou vystavil raz svoj extra hazafiság a že pansláv, kto sa mu nekorí. Plávanie s prúdom je pohodlné. No my vzdor tomu pevne veríme, že ani touto me­­thodou nedá sa zničiť rozpomienka na slavnú, svornú minulosť vlasti uhorskej. Polyglottné Uhorsko s jednou kulturnou rečou je priveľké absurdum, než by sa mohlo uskutočniť hocakými experimenty. Ako dožili sme sa zase dnes ma­lého a originálneho zadosťučinenia: tak istotne dožijeme sa aj víťazstva slovenskej pravdy a slovenskej myšlienky. Politický prehľad. ------2J. oktobra. Francúzske vojenské operácie na východe Ázie ťažko vedia docieliť positivnejších výsledkov. Námorná moc Francúzska je značná, Čína so svojimi primitiv­­nými prostriedkami podlieha v boji proti nej na kaž­dom kroku; no Čína tlačí Francúzov svojimi ohrom­nými massami, ktoré na spôsob mora zalievajú punkty, slúžiace za základ francúzskych operácií. Francúzi po toľkých námahách ešte vždy nestoja si ani len v Tonkingu bezpečne. Vpády Číňanov do Tonkingu neprestávajú. Generál Briére de ľ Isle oznamoval 1 dňa 20. t. m. z Hai-Phongu, že v blízkosti Červenej rieky ukazujú sa silné čínske sbory. Súčasne i na iných punktoch tejto zeme zjavily sa ozbrojené čínske massy, akoby dia plánu dobre rozmysleného c’ncely znepokojovať Tonking. „Agence Havas“ dementuje chýry „F iga r a“ a niektorých monarchistických a radikálnjch orgánov, ktoré boly zvestovaly, že hlavný veliteľ v Tonkingu, generál Briére de ľ Isle, pýta posilu a že bude treba poslať do Ázie celý armádny sbor. — V poslednom zasadnutí komory bola zvolená komisia, ktorá má pojednávať o tonkiuskom kredite. Komisia pozostáva zo siedmich vyslancov, ktorí sú za predlohu vlády a zo štyroch, ktorí sú proti nej. Väčšina komisie je teda za povolenie úveru, áno počuť, že bude žiadať ešte väčšiu summu, aby záležitosť tonkinská mohla byt konečne riešená. Vôbec zo všetkého zdá sa, že francúzska vláda chce ponapínať sily, aby spor s|Čí­­nou mohol sa čím skorej zavŕšiť. Londýn, 21. okt. V dedičnej otázke, ktorá vy­skytla sa následkom odumretia braunschweigského kniežaťa a v ktorej obávajú sa nárokov pruských, „Morning Post“ uverejňuje inšpirovanú zprávu, že jestli Kumberlandský princ vytvorí sa zo svojho legi­­timného práva, tak najbližším dedičom je Kambridg­­ský princ, ba je pod rukou ešte viac oprávnených princov. Brussel, 21. okt. („N. fr. Pr.“) Od včerajšieho dňa kolujú chýry o ministerskej krize. Jedny zprávy hovoria, že výsledok obecných volieb dňa 19. oktobra viacerí ministri považujú za porážku vlády; Malou, Voeste, Jacobs a Moreau chcú odstúpiť, aby mohol byt utvorený mierny kabinet pod predsedníctvom Bernaerta. Iní dozvedajú sa, že ministri nechcú od­stúpiť. Brussel, 21. okt. Zo strany vlády vyhlasujú sa všetky chýry o demissii ministerstva za bezzákladné. Londýn, 21. okt. „Times“ oznamujú dnes z Amoyu: Admirál Courbet osvedčil, že obsadí všetky prístavy ostrova Formosy. Belehrad, 21. okt. Finančnému ministrovi Pavlo­­vičovi, ktorý zo zdravotných ohľadov vystupuje z ka­binetu, kráľ udelil veľký kríž Takovského rádu. Za nástupcu Pavlovičovho príde Vukašin Petrovič. — Zpráva o novom ministerstve Gruiča nezdá sa mat mnoho základu. Carihrad, 20. okt. Sultan dnes prijal na audi­encii novozvoleného ekumenického patriarchu Joa­­chima IV. a udelil mu veľký kordon Medšidovho rádu. Inštalláeia, ktorá na to nasledovala, odbývala sa pri veľkej účasti obecenstva. Auglicko-ruské pomery v Ázii. Keď lord Dufferin bol ustanovený vicekráľom Indie na miesto markíza Ripona — píše „Nov. Vremä“ — prejavili sme presvedčenie, že Gladstone volil si tohto štátnika najmä preto, aby dokázal Rusku, že britanská vláda, nehladiac na výklady nemeckých časopisov o proti­­anglickej koalícii, želá si udržať s nami čo najlepšie pomery v Strednej Ázii. Novonaznačený vicekráľ úplne potvrdil túto mienku teraz na bankete v Belfaste. Lord Dufferin otvorene a úprimne vyslovil sa o svo­jich osobných pomeroch k ruskému ministrovi ino­­stranných diel a osvedčil, že on želá si utvrdenie priateľstva medzi Ruskom a Angliou a nevidí roz­hodne žiadnych príčin k neshode a nedorozumeniam medzi týmito ,deržavami v Strednej Ázii. „Nemožno netešiť sa, že na čelo indickej vlády postaví sa štátnik, preniknutý takým presvedčením. Odchodiac na svoju stanicu, sprostený tradicionálnych predsudkov naproti Rusku a jeho mythickým „zámy­­slom“ v Indii, lord Dufferin môže vykonať veľmi mnoho, môže urobiť na vždy koniec jednomu z naj­smutnejších zablúdení svojich krajanov, voždy hoto­vých veriť všetkým nesmyselným výmyslom anglických publicistov a pôvodcov pseudopolitických brošúr, špe­kuláciu prevádzajúcich s rusofobiou. Možno dúfať, že dožijeme sa, vďaka novému správcovi Indie, ko­nečne takého času, že tie výmysly prestanú znepo­kojovať verejnú mienku Angiié a slúžiť príčinou k rôznym drobným nedorozumeniam medzi Londý­nom a Petrohradom. Osobné pomery lorda Dufferina k nášmu ministrovi inostranných diel môžu konečne mnoho k tomu prispeť, no nám zdá sa, že sám stav vecí musí byť dostatočným pre ten cieľ. Lordovi Dufferinovi je veľmi dobre známo, akým spôsobom dialy sa všetky postupné rozšírenia ruskej vlády v Strednej Ázii. On vie, že to bolo výsledkom ne­vyhnutnej ochrany našich hraníc a že výpočet na materiálne výhody nemal v tom diele žiadneho zá­stoja. Všetka príčina k ďalšiemu rozšíreniu takého

Next