Národnie Noviny, október-december 1884 (XV/116-153)
1884-10-23 / nr. 125
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok................. 12 zl. na pol roka................. 6 zl. na štvrť roka............... 3 zl. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Síefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú ■ po 7 kr. Redakcia, aclrninistrííoia a expedícia v Turö. Sv. VI ai'tino. Ročník XV. Štvrtok, 23. oktobra 1884. Číslo 125. Malé zadosťučinenie. . . . „Je reč o nitrianskej stolici. Kedykoľvek dáky úradník nemá svoje veci v poriadku, ihneď kričí na panslávov, aby odvrátil pozornosť od seba, vyhnul disciplinárke a získal času tým, že potom chytajú toho, koho za pansláva vykričal, čo sa ale nebars zvyklo dariť. Preto tak sa zdá, že národnostné buričstvá sú len fixnou ideou v hlavách niekoľkých panákov. Slovenský ľud je veľmi dobrý, a škoda len, že vláda nedbá oň a že tomuto chudobnému dobrosrdečnému slovenskému ľudu neposkytuje tie samé výhody, ktoré poskytuje iným národnosťam ...“ Týmito slovami charakterizoval vyslanec nitrianskej stolice v nitrianskej stolici panujúce pomery a zoroveň vydal aj svedectvo tej pravde, že slovenský ľud nepožíva tie samé výhody, aké požívajú iné národnosti v tejto krajine. Vyslanec B’raňo Komlóssy, ktorý povedal sám o sebe, že je „Maďar telom i dušou“ (magyar testestül lelkestül) potvrdil oným svojím výrokom, čo sme my už od rokov hlásali a nepočetnými, makavými dôkazy dokázali, že slovenský ľud je na svojej otcovskej pôde krivdený, potlačovaný. A za mužské vyslovenie tejto pravdy dostalo sa i pánu Komlóssymu — napriek tomu, že sa osvedčil byť Maďarom „testestül lelkestül“ — toho samého epitheta, akým už od rokov poctievajú nás a všetkých obrancov a priateľov slovenských práv a slovenskej myšlienky. „To panslavská reč!“ ozývalo sa po sieni uhorského zákonodarstva, keď zástupca slovenského ľudu obviňoval vládu, že nedbá o dobrý slovenský ľud a že krivdí mu. Zákonodarci, zaslepení chauvinismom, nežiadali od obviňovateľa vlády dôkazov, aby dostalo sa krivdenému slovenskému ľudu pravdy a zadosťučinenia: oni jednoducho zahriakli obviňovateľa tým, že ho nazvali „panslávom,“ práve tak, ako to robia maďarské časopisy s nami a vládne medzítka s každým, kto opováži sa pozdvihnúť svojho hlasu za práva slovenského ľudu, čo priam zákonom zabezpečené. Tak, hľa, ďaleko došlo to už teda, že každý, ešte i „magyar testestül lelkestül“ stane sa panslávom, akonáhle opováži sa smelým čelom pred Bohom a svetom verejne vysloviť, že slovenský ľud je na svojej otcovskej pôde samou vládou zanedbávaný, krivdený! My pozdravujeme túto udalosť za malé zadosťučinenie pre nás a všetkých našich rodákov, ktorých nazývajú „panslávmi,“ „vlastizradcami“ len preto, že hlásame slovenskú myšlienku a že zastávame prirodzeným i krajinským zákonom dané a pojistené práva slovenského ľudu. Charakteristický prípad tento bude nám mimo toho — a to napriek všetkým výnimečným zákonom — len novou pohnútkou k vytrvaniu v boji oproti tým „vlastencom,“ k jíchž nastíneniu treba by bolo žlčovej satý ry Swiftovej. Vidíme jich v mysli pred sebou. Každý z nich miešanina Don Quixotta a Sacho Pansu, lenže bez šľachetnej mysle onoho španielskeho rytiera a bez dobrosrdečnosti jeho panoša prostého prirodzeného rozumu. Nazývajú sa „maďarskými vlastencami,“ akonáhle dovedú kolkotoľko po maďarsky mondokovať, tupiť a hanobiť reč matky svojej. Jich válečným heslom je: „Smrť panslávom!“ a jich maďarský duch javí sa v utrhačstvách a denunciantsve hodných, obetovavých, pritom ale aj svojmu rodu verných občanov. Y očiach týchto „vlastencov“ je vlastizradcom každý, kto verí v konečné víťazstvo tisícročného starého polyglottného Uhorska, alebo kto opováži sa vysloviť slovenskú myšlienku. Ale ako by aj nie, keď slovenská myšlienka už sama v sebe vyvoláva zakročenie výnimečnej vládnej moci. Proti týmto rytierom novej chauvinistickej éry, hľa, bolo by potrebné zakročenie aspoň riadnej štátu ej moci, keby maďarským štátnikom išlo o pokoj a svornosť v krajine. Na toto, bohužiaľ, málo alebo žiadneho výhľadu, leho maďarskí štátnici hľadia zveľadiť a zabezpečiť svoju moc a panstvo, nakoľko, akoukoľvek obeťou a za akúkoľvek to len cenu možné:’ A keď aj maďarským štátnikom nemožno konečne zazlievať, že hladia pojistiť svoje panstvo, no v borbe 0 novosriadenie Uhorska najsmutnejší zástoj hrajú oní „Maďari,“ ktorí zabúdajú na svoje povinnosti oproti ľudu, z ktorého pošli, a ktorí za malú almužnu zanedbávajú a hubia kosť a krv svoju. Tu maďaróni. tam tóti. Lenže marné slová i výstrahy naše. Panujúci systém svojou liberálnou logikou vystavil raz svoj extra hazafiság a že pansláv, kto sa mu nekorí. Plávanie s prúdom je pohodlné. No my vzdor tomu pevne veríme, že ani touto methodou nedá sa zničiť rozpomienka na slavnú, svornú minulosť vlasti uhorskej. Polyglottné Uhorsko s jednou kulturnou rečou je priveľké absurdum, než by sa mohlo uskutočniť hocakými experimenty. Ako dožili sme sa zase dnes malého a originálneho zadosťučinenia: tak istotne dožijeme sa aj víťazstva slovenskej pravdy a slovenskej myšlienky. Politický prehľad. ------2J. oktobra. Francúzske vojenské operácie na východe Ázie ťažko vedia docieliť positivnejších výsledkov. Námorná moc Francúzska je značná, Čína so svojimi primitivnými prostriedkami podlieha v boji proti nej na každom kroku; no Čína tlačí Francúzov svojimi ohromnými massami, ktoré na spôsob mora zalievajú punkty, slúžiace za základ francúzskych operácií. Francúzi po toľkých námahách ešte vždy nestoja si ani len v Tonkingu bezpečne. Vpády Číňanov do Tonkingu neprestávajú. Generál Briére de ľ Isle oznamoval 1 dňa 20. t. m. z Hai-Phongu, že v blízkosti Červenej rieky ukazujú sa silné čínske sbory. Súčasne i na iných punktoch tejto zeme zjavily sa ozbrojené čínske massy, akoby dia plánu dobre rozmysleného c’ncely znepokojovať Tonking. „Agence Havas“ dementuje chýry „F iga r a“ a niektorých monarchistických a radikálnjch orgánov, ktoré boly zvestovaly, že hlavný veliteľ v Tonkingu, generál Briére de ľ Isle, pýta posilu a že bude treba poslať do Ázie celý armádny sbor. — V poslednom zasadnutí komory bola zvolená komisia, ktorá má pojednávať o tonkiuskom kredite. Komisia pozostáva zo siedmich vyslancov, ktorí sú za predlohu vlády a zo štyroch, ktorí sú proti nej. Väčšina komisie je teda za povolenie úveru, áno počuť, že bude žiadať ešte väčšiu summu, aby záležitosť tonkinská mohla byt konečne riešená. Vôbec zo všetkého zdá sa, že francúzska vláda chce ponapínať sily, aby spor s|Čínou mohol sa čím skorej zavŕšiť. Londýn, 21. okt. V dedičnej otázke, ktorá vyskytla sa následkom odumretia braunschweigského kniežaťa a v ktorej obávajú sa nárokov pruských, „Morning Post“ uverejňuje inšpirovanú zprávu, že jestli Kumberlandský princ vytvorí sa zo svojho legitimného práva, tak najbližším dedičom je Kambridgský princ, ba je pod rukou ešte viac oprávnených princov. Brussel, 21. okt. („N. fr. Pr.“) Od včerajšieho dňa kolujú chýry o ministerskej krize. Jedny zprávy hovoria, že výsledok obecných volieb dňa 19. oktobra viacerí ministri považujú za porážku vlády; Malou, Voeste, Jacobs a Moreau chcú odstúpiť, aby mohol byt utvorený mierny kabinet pod predsedníctvom Bernaerta. Iní dozvedajú sa, že ministri nechcú odstúpiť. Brussel, 21. okt. Zo strany vlády vyhlasujú sa všetky chýry o demissii ministerstva za bezzákladné. Londýn, 21. okt. „Times“ oznamujú dnes z Amoyu: Admirál Courbet osvedčil, že obsadí všetky prístavy ostrova Formosy. Belehrad, 21. okt. Finančnému ministrovi Pavlovičovi, ktorý zo zdravotných ohľadov vystupuje z kabinetu, kráľ udelil veľký kríž Takovského rádu. Za nástupcu Pavlovičovho príde Vukašin Petrovič. — Zpráva o novom ministerstve Gruiča nezdá sa mat mnoho základu. Carihrad, 20. okt. Sultan dnes prijal na audiencii novozvoleného ekumenického patriarchu Joachima IV. a udelil mu veľký kordon Medšidovho rádu. Inštalláeia, ktorá na to nasledovala, odbývala sa pri veľkej účasti obecenstva. Auglicko-ruské pomery v Ázii. Keď lord Dufferin bol ustanovený vicekráľom Indie na miesto markíza Ripona — píše „Nov. Vremä“ — prejavili sme presvedčenie, že Gladstone volil si tohto štátnika najmä preto, aby dokázal Rusku, že britanská vláda, nehladiac na výklady nemeckých časopisov o protianglickej koalícii, želá si udržať s nami čo najlepšie pomery v Strednej Ázii. Novonaznačený vicekráľ úplne potvrdil túto mienku teraz na bankete v Belfaste. Lord Dufferin otvorene a úprimne vyslovil sa o svojich osobných pomeroch k ruskému ministrovi inostranných diel a osvedčil, že on želá si utvrdenie priateľstva medzi Ruskom a Angliou a nevidí rozhodne žiadnych príčin k neshode a nedorozumeniam medzi týmito ,deržavami v Strednej Ázii. „Nemožno netešiť sa, že na čelo indickej vlády postaví sa štátnik, preniknutý takým presvedčením. Odchodiac na svoju stanicu, sprostený tradicionálnych predsudkov naproti Rusku a jeho mythickým „zámyslom“ v Indii, lord Dufferin môže vykonať veľmi mnoho, môže urobiť na vždy koniec jednomu z najsmutnejších zablúdení svojich krajanov, voždy hotových veriť všetkým nesmyselným výmyslom anglických publicistov a pôvodcov pseudopolitických brošúr, špekuláciu prevádzajúcich s rusofobiou. Možno dúfať, že dožijeme sa, vďaka novému správcovi Indie, konečne takého času, že tie výmysly prestanú znepokojovať verejnú mienku Angiié a slúžiť príčinou k rôznym drobným nedorozumeniam medzi Londýnom a Petrohradom. Osobné pomery lorda Dufferina k nášmu ministrovi inostranných diel môžu konečne mnoho k tomu prispeť, no nám zdá sa, že sám stav vecí musí byť dostatočným pre ten cieľ. Lordovi Dufferinovi je veľmi dobre známo, akým spôsobom dialy sa všetky postupné rozšírenia ruskej vlády v Strednej Ázii. On vie, že to bolo výsledkom nevyhnutnej ochrany našich hraníc a že výpočet na materiálne výhody nemal v tom diele žiadneho zástoja. Všetka príčina k ďalšiemu rozšíreniu takého