Národnie Noviny, október-december 1884 (XV/116-153)
1884-11-08 / nr. 132
chcú soštvornásobniť, 40 millionov chce vláda vložiť do bosensko-hercegovinských železníc. A komu patrí vlastne Bosna? A Kállay vie, že nemáme teraz peňazí, no on chce všetko obetovať tej svojej milej myšlienke. A to nenie len jeho milá myšlienka, ale i celého dvoru a vojenského ministerstva. Bosnu eivilisovaf musí Rakúsko dia mandátu prijatého od Európy. Kállay ide parnou silou: stavia železnice, opevňuje, stavia, otvára bane, meria pole, kataster zavádza, pozemné knihy uvádza, ludové školy, občianske školy, gymnásia tvorí, rozmnožuje počet úradníkov. On chce byť reformátorom, regenerátorom Bosny a Hercegoviny. My nemáme nič proti tomu, no i u nás je mnoho čo eivilisovaf! My nemáme peňazí na Bosnu. My nemyslíme, žeby sa to podarilo. Tam sú populárnejší banditi než učitelia (My známe ľud, medzi ktorým boli a sú zbojníci velmi populárni. Red.) Povstalci žijú ešte vždy v Bosne a Hercegovine, sám Kállay to uznáva a prorokuje, že i budúcne bude jich dosť. Pri takýchto výhľadoch nie veľmi radi počúvame ministrove prednášky o poriadkoch v Bosne." Jako zdá sa, Naplóvi už vychádza nota: ani len poriadne oponovať nevie. Tuším sa nemýlime, keď povieme, že habarka jaksi smutno dýcha na tomto údolí zemskom. Tuším zostane dlhý Apponyi sám jako Wallen stein, keď ho zanechávať počali vojská, strom bez listov. Aspoň orgán habarkistov zo dňa na deň klesá; ponižuje svoj tón a stáva sa nudným. Inu, všetko sa sostarie. Opposícia bez pevných princípov, opposícia viac osobná, nemôže dlho trvať: alebo zvíťazí a premena osôb skutočne nastúpi, alebo soslabne na nepoznanie. Mierna opposícia má veľmi chatrné výhľady do budúcnosti, • _________ Viedeň. Poľský akademický spolok „Ognisko“ slávil 1. a 2. t. m. pamiatku svojho 20-ročného trvania. 1. pred obedom bolo uvítanie hostí v miestnosfach spolku, večer k ncert v miestnostach muzičného družstva. Koncert, pochvalne spomenutý i tunajším časopisectvom, bol skvelým dôkazom mohutnosti poľského spolku, no v celku predsa nebol tak zdarilým, jako predošlé podobné večierky, zariadené „Ogniskom.“ Slečna Thermanová spievala Peiserove, Griegove a Lambergove skladby s úspechom nie veľmi skvelým. Členovia spolku, pp. A. Fazula a W. Bojarski rečnili zdarile; prvý: báseň „Jan Bielecki“ od Stowackého, druhý: „Podróž z mego okna“ od Ujejského. Prednáška slečnyv Goldmannovej: Polonaisa z „Eugena Oniegina“ od Čajkovský-Liszta prezradzovala sbehlosf, rutinu a prijatá bola potleskom, vskutku zaslúženým. Nie menšiu úľubu vyvolal p. Woloszko Áriou z „Giocondy“ Panchielliho a Bevignaniho „Wspomienim“, spievanými citom i prednášanými hlasom mohutným, silným, krásnym. No najviac dojímaly prednášky spoludejstvovavšieho slovanského speváckeho družstva: „YViosna“ od Zi^tarského a „Dumka“ (Oj ty divčino) od Lawrowského; ony vzbudily búrlivý potlesk. Statnému družstvu, hlavne ale jeho neúnavnému riaditeľovi p. Buchtovi ako i predsedovi p. JUDr. Lenschovi možno len blahoželať. našiel nejaký Angličan na tom svete, čo za šterlingy chcel by bol odkúpiť to jej „torso“. A či to kedy bolo? Či nejaký Angličan chcel kedy odkúpiť ho? Nikdy!!!! Ona tedy, tá svoboda národností, nebožká, nemá ani len „torso“. Odpil tedy z nej výrostky, keď vieš! „Ovšem národnosti nemajú zvláštnu svobodu, Čili zvláštne práva, ale dosial mali ste v rovnej miere svobodu spoločnú. A túto ide pán ministerpredseda z ohľadu na vás „nememberov“ obstrihaf. Už viacej nebudete mat tie práva, čo my; ani v tlači, ani inde!“.... Takto brnkajú mi v „Nemzetoch“, „Lloydoch“, „Journaloch“, „Hirlapoch“ páni zpod zákona, vydaného na hore Sinai, „jenž jest Agar!“ Páni moji, učte tam, kde žiadajú vás, o to: ja nežiadam! Jeho Excellencia hovoril o výrostkoch svobody. Punktum! On chce tie odpilovat a podniknúť s tým spojenú prácu. A tá aká je, už som podotkol! A darmo tešíte sa, keď myslíte, že ministerpredseda činnosťou svojou ozbytoční môj programra ! A keď i tak, ako hovoríte, že to odpilovanie tých výrostkov svobody bude len vytváranie tých „nememberov“ zo všeobecnej krajinskej svobody a práv, čože vy — vy moji páni konkurrenti, spoluchauvinisti — tým získate? Ako že priblížite sa k svojmu cielu tým, keď postavíte jich pod osobytné a to tvrdšie právo? Či tým vzbudíte v nich väčšiu lásku k vám a vaším cieľom? Asi tak, ako tí kupci-rodičia vzbudili veselosť u svojich dietok, v tej rozprávočke, ktorú nebohý Jíri Palkovič — ktorému každý na krk siahal, kto za c, s, z nepísal ypsilon — v svojom kalendári; za ním Kašpar Fejérpataky a za týmto Kašpar Belopotocký so záľubou uverejňovali. Rozprávočka znela: -^•Maďari a Rumuni. Výbor, usporadujúci storočnú jubilárnu slávnost Hora - Kloska - Krišanovského povstania v rumunskom pohraničnom meste Ploješti, chcel k slávnosti pritiahnuť aj Rumunov v susednom južnom Uhorsku bývajúcich. Dľa zprávy rumunského časopisu „Semnakela“ zakročil ale uhorský ministerpredseda u románskej vlády a táto skutočne porobila poriadky, že demonštrácia obmedzí sa len na územie a obyvateľov Románie. „Byli rodičové kupci, kteŕí méii v krámé svém dvoje pekných dítek, kferé však velice írauchlivé vyhlížely. Jsauce tázaní na príčinu toho, proč jej ich dítky tak trauchlivé jsau? odpovédéli; „Nevime; vždyfmy je dosť bijeme, aby b y 1 y veselé!“ Tak vy dosiahnete váš cieľ vaším prostriedkom, ako i í páni „rodičové“. A potom vy hovoríte, že pán ministerpredseda tak bude odpilovat výrostky svobody, že postaví Slovákov „pod osobytné tvrdšie práva!“ Tá naivnost! Dosť bolo by jej na obťaženie 30 železničných Hákov. Čo vravím 30: ,,3000;“ Jeho Excellencia vtelená štátna idea — a postaviť Slovákov pod osobytné tvrdšie práva! To i na žart primnoho. Síce všelinečo stáva sa na svete. Ľudia volia všelijaké prostriedky ku dosaženiu svojich cieľov! Tak na pr. istý pán rozbehne sa zmaďarisovaf bašíkov. A ako nastrojí to? Povolá jich dovedna a reční. Odpoveď je: „Vara či! lem by sme my jesť š o mali.“ Nie, na svete veľké veci tak nezačínajú sa! Ani moc, pôsobiaca na svete premenu už či umom, či vládaním pomery skutočnosti, nejaví sa slovom „dajte!“ ale slovom „nate!“ Na tom nepremení nič ani „berlínsky kongress“. Po takomto príklade, nedbám, uveril by ch, keby ste mi rozprávali i také, že za kráľa Alexandra Veľkého v Chaldäi chauvinovia boli, ktorí moc cirkve upotrebili ku chaldaeizovaniu. Tu ale nemožno upotrebiť len na dvoje. Alebo na oživotvorovanie tých právd, ktoré dakedy i tú cirkev a jej moc spôsobilý, alebo na oživotvorovanie toho, čo tie pravdy zakazujú. To prvé je vzdelávanie nábožnosti a viery a získanie duší Bohu; to druhé mútenie a mýlenie ná D o p i s y. Po koncerte o d býval sa komers pri valnej účasti slovanského študentstva. Komers uplynul pri nálade znamenitej, dvíhanej zdraviciami účastníkov a národnými poľskými spevami. — Druhý deň bol výlet do okolia. Náš spolok „Tatran“ vtiahne zanedlho do svojich nových miestností (IX. Lazarethgasse Nro 8, I. posch č. 7). Týmto skutkom stane sa značný obrat v spôsobe nášho spolkového bytia; lebo kým dosiaľ prenajímali sme len jednu chyžu, zaopatrenú náradím, budeme mať za týmto samostatný byt (ktorý si pravda sami musíme vystrojiť), kde členovia tým voľnejšie budú sa môcť pohybovať. Pravda, vel'ká to ťarcha i pre pokladnicu i pre členov; ale darmo, udržať sa musíme, keď aj po biede. Isté je, že ľahšie by sme dýchali, keby tak mnohí rozpamätali sa na vrelé slová, povedané pri stolovaniach ua rozlúčku. No i takto žijeme a budeme žiť — a keď aj z malej vody malá ryba, ale je aspoň bystrý, nirštný pstruh. • V deň všechsvatých složiii sme, ako po predošlé roky, veniec na hrob Kollára v skromný znak vďačnej rozpomienky na slávneho syna Tatier. Trúd no spomenúť, že tento hrob, čo mal by byť drahým celému Slovanstvu — nebol tak navštívený toho roku, jako v rokoch predošlých — a že zvlášte z tej stránky javila sa istá zábudlivosť, kde tak radi honosia sa Kollárom, čo hlavne a predovšetkým svojím. Budapešť, 7. nov. Keď aj opozdene, nesmieme predsa zameškať ct obecenstvu sdeliť, že sme i my peštianski Slováci nezabudli na vážnu udalosť, ktorú teraz po všetkých novinách Slovensko - slovanských s toľkým jasotom zasvätily. Si šli sme sa i my v priateľskom kole pri malom bankete a rozpamätali sme sa pri oduševňujúcich rečiach, rečnení a speve našej národnej hymny na jej pevca. My sme mali to zriedkavé šťastie uvítať môcť v kole našom brata nášho oslávenca, veľkomožného pána Pavla Tomášika, kr. školného radcu, jehož prítomnosť a zlaté slová hlavne celému večierku váhy dodaly. Rovnak vážnym okamihom bolo prečítanie pri pisu súčastnif sa nemohúceho nášho obľúbeného Mil. Dumného. Ako milú rozpomienku na tento večer, odniesol každý účastník ztadial i skvostný list, na ňomž bola vytlačená pieseň „Hej, Slováci!“ a príležitostná báseň. No stálejšiu ešte odniesli sme si každý v srdci svojom, sľúbiac si, že sa i my peštianski Slováci uprostried mora nepriateľských nám živlov, nespustíme svätej veci národa svojho, že i my chceme a budeme i na ďalej pestovať vzácny plameň rodolubstva, ako to náš slávnostný rečník poveda1, roz išli sme sa, pevnejšie než kedykoľvek uverení, že „marné vaše proti nám sú vzteky.“ Mužovi ale, jehož pieseň vzbudila a vzbudzuje a vzbudzovat bude i na ďalej v národe našom ta kéto šľachetné city, a jemuž sme i telegraficky vrelý pozdrav poslali, i touto cestou privolávame z hĺbky srdca na slávu! * * * Chýrnik. — Príkladná pokuta. Benjamin Kuffler, arendátor pozemkov, verejne vynadal obecnému richtárovi a obecného podrichtára udrel do tváre, že nesňal z hlavy klobúk, keď sa dal do reči s Kufflerom. Obecní predstavení zažalovali pána arendátora a rábska súdna stolica, vezmúc do ohľadu, že podobné žaloby proti Kuľflerovi dochodia takmer každý týždeň, posúdila ho na jeden rok do väzenia a na 2000 zl. peňažnej pokuty. — Hrozná odprava Thibo, kráľ Birrny naložil, aby boli povraždení všetci väzni, ktorí nachodia sa vo väzeniach Maudulayských. Väzni zvedeli o rozkaze, pokúsili sa teda uskočiť; ponevač ale väzenie bolo obkolesené kráľovským vojskom, toto zastrelilo každého, kto sa dal na úskok. Následkom tohoto väzni utiahli sa do väzenia. Teraz naložil minister, aby podpálili vä'enie. Väzni, ktorým nezbývalo inej voľby, budto daf sa upražiť za živa, alebo padnúť do rúk vojakov, volili toto druhé a bez rozdielu pohlavia boli postrieľaní a rozsekaní na kusy. Medzi ubitými nachodia sa aj dvaja kráľovskí princovia. Keď vojsko povraždilo všetkých väzňov, vo svojej krvožížnivosti vrhlo sa aj na pokojných obyvateľov niandalayských Kráľ konečne vydal rozkaz k zastaveniu hroznej práce, vyslovil svoju vďaku vojsku, spolu s kráľovnou usporiadali slávnosti a odmenili vojsko za krvavú prácu. — Najnovšie. Istý francúzsky lekár dokazuje, že z prstových nechtov možno zatvárať na charakter človeka. Tak na pr. majiteľ dlhých, úzkych nechtov má fantásiu a ľúbi umenie a 1 nivosí; dlhé ploské nechty prezradzujú múdrosť; krátke a široké zlost ahlavatost; červenkavé zdravie, šťastie, cnosť a smelosť; tvrdé a krehké hnevlivosť, zvadlivost a ukrutnosť, skrivené ua spôsob pazúrov úlisnosť a podlosť; mäkké a hybké duševnú a telesnú slabosť; krátke a škaredé hlúpost atď. — Vysoký nes my sei. V Paríži ide tuhá borba o to, či sa má ženám udeliť právo stať sa lekárskym assistentom. Oba tábory vyvolávajú mienky auktorít. Pýtali sa i slávneho, no už ostareného bánika Viktora Hugu o jeho mienku. Tento napísal nasledujúci vývod: „Môj pane! Ženy zatvoriť, lebo jim dať svobodu, to je to dilemma. Myslím! Žena zatvorená — mystérium. Svobodná žena — nádej. Teda! Tisknem vašu loyálnu ruku. Viktor Hugo.“ My nemáme nádeje, žeby sa našiel človek, ktorý by tomuto Hugovskému mysteriumu porozumel. — Episody z terajších volieb v Nemecku. Pred volebným lokálom v Mníchove stálo viac voličov. I pýtali sa vzájomne, ku ktorej stránke sa priznávajú. „Ja som nacioual-liberál“, riekol prvý. „Ja social-demokrat“, vetil druhý. „A ja vegetarián“, poznamenal tretí a pyšno kráčal ďalej. — Veľkú veselost vzbudil aj istý pán volič, ktorý v istom hostinci v blízkosti volebnej miestnosti ocl samého rána politisoval a vyzýval spoluobčanov, aby nepremeškali oddať svoje volebné cedulky. Konečne večer o 6. hodine, teda po zatvorenej vofbe, zbadal, že veru pri svojej horlivosti sám zabudnul oddať svoju volebnú < edulku. — Čo sa v Rakúsku vyfajčí. V prvej polovici tohto roku vyfajčilo sa v Rakúsku vyšše 747 millionov cigár, teda o 89 millionov viac, nežli v prvej polovici lanského roku. Za tie cigary utŕžilo sa v čase od 1. januára do 1. júla 35,458.858 zl. Najviac sa míňa sa cigár krátkych, ktorých predalo sa 254,759.800 kusov, o 34'/2 viac, ako v tom čase lanského roku. Potom idú cigarety, viržinku, kuba, portoriko. Z drahších vyfajčí sa najviac britaník a trabucos. božnosti a viery a získanie zmýlených duší peklu a diablu. Keď tedy nemožno použiť tú moc len na tie dva spôsoby, čo tedy tí chauvinistovia v Chaldäi za Alexandra Veľkéko urobili, ako iú moc ku chaldäizovaniu upotrebili? Nuž tak že povedali: to prvé „alebo“ j e zastaralé, dľa neho všetci naši predchodcovia pokračovali a to chaldäizovanie nebolo. Vezmime to druhé „alebo“, to chaldäizovanie bude! Keby ste mi rozprávali k väčšiemu obveseleniu takýto príklad „nemožnosti“ z časov Alexandra Veľkého — vravím — skôr uveril bych, jako to, čo hovoríte o pánu ministerpredsedovi, že on „postaví Slovákov pod osobytné tvrdšie zákony“ a že to rozumet sa má pol odpilovaním výrostkov svobody 1 Čo to len neskladáte na Jeho Excclleuciu! Veď by tak hotový bol v praxi uznat „naše osobytné postavenie“! Ba áno „utvoriť osobytrsý stav štátneho existovania pre nás“!! Lebo čože je: „jedon štátny stav“, ba útvar“? „Vládanie jedných a tých istých zákonov!“ „Vládanie ale rozličných zákonov na rozličných územiach a v rozličných národoch volá sa a je „rozličný štátny útvar!“ A tým bolo by v praxi naše postavenie pod rozličné zákony: skutočne uznanie našej osobytnosti a danie nám osobytného útvoru. či po dobrom, či po zlom, uznanie je uznanie a osobytnosť je osobytnosf, jej akékoľvek prevedenie je jej prevedenie. Keby tomu tak bolo, ako vy páni z tých novín hovoríte: Jeho Excellencia bola by na najlepšej ceste uskutočniť svato-martinské Memorandum slovenského národa z r. 18G1. zo dňa 6. júna. Pane D uvideli by ste, čo vtedy moji „konkurrenti spoluchauvinovia“ urobili by — a ja po samom predku! B á ta.