Národnie Noviny, október-december 1884 (XV/116-153)
1884-10-18 / nr. 123
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok................. 12 zl. na pol roka................. 6 zl. na štvrť roka............... 3 zl. Ročník XV. Redakcia, ad.ministr»íioia- a expedícia v Tűrő. S v. Martine. Sobota, 18. oktobra 1884. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Jíefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú po 7 kr. Číslo 123. Program vlády. Adressa vládnej strany, tá totiž, ktorá bude prijatá ako odpoved snemu na prestolnú reč, po vypočítaní úloh, čakajúcich na zákonodárstvo v tejto sessii, vyznáva, vlastne chlúbi sa, aké to veľké a ťažké úlohy. „Pri tom všetkom — pokračuje — nepochybujeme, že jích riešenie podarí sa, jestli nám možno počítať na energičné spoluúčinkovanie všetkých vrstiev nášho životaschopného národa. Umožnenie toho spoluúčinkovania je pre nás novou príčinou k tomu, aby i my snažili sme sa odstrániť všetko, čo mohlo by znebezpečovať domáci pokoj a bratskú svornosť a treniciami, zapríčinenými medzi plemenami, vierovyznaniami alebo triedami už či z nevedomosti či zo zlomyseľného vypočítania, mohlo by ožobráčiť trebárs naj chatrnej šiu časť duchovnej a materiálnej sily národa, ktorú potrebujeme v úplnej miere k platnosti priviesť, jestli naše snahy, namerené k prospechu veškerých občanov vlasti, majú byť zdarom korunované. Uhorsko svoju tisícročnú existenciu a rozvoj dakuje tomu, že stálo vždy pod vznešenou zástavou svobody, pod zástavou tej svobody, ktorá rovnakou láskou vinie k sebe každého syna tejto vlasti, nech náleží ku ktorémukoľvek plemenu, vierovyznaniu alebo triede a ktorá nemá nebezpečnejšieho nepriateľa nad bezuzdnosť, zjavujúcu sa v maske svobody, ktorá neobživuje a nezúrodňuje, lež hubí a nivočí.“ sujúci Občan tejto vlasti, na pr. Slovák, zakuvo všetkom bezuzdnosť, zjavujúcu sa v maske svobody, ktorá neobživuje a nezúrodňuje, lež hubí a ničí,“ počujúc tieto slová, dostane závrat. „Teda veliká krivda moja už nielen uznáva sa, lež ju vykoreniť je programom vlády, rozviňovaným pred samým trónom!“ Tak zvolá v svojom závrate. A ked adressa, z ktorej toto vypisujeme, prišla v sneme na pretras, rečník vládnej strany hovoril: „Vo všetkých zápasoch tohto snemu stál nepodvratný spoločný základ, ktorý každej stránke dodával sily a ktorý zrútiť nebola by sa žiadna opovážila. A to bola shoda všetkých politických stránok v tom, že na svojom pokroku, rozvoji a zveľatku môžeme pracovať len tak, jestli všetky práva verejnej svobody, všetky požehnania štátneho života rozšírime na všetkých občanov tejto vlasti, bez rozdielu plemena, národnosti alebo vierovyznania.“ Osvedčenie toto je nielen potvrdením osvedčenia v adresse obsaženého, lež dodáva tomu ešte istého dôrazu. No pretri si oči, človeče slovenský, opri sa rozpáleným čelom o nejaký studený predmet, abys’ mohol jasne videť Slová, z ktorých mienil si čerpať nádeju, nie sú slovami pravdy, akoby sa zdaly byt. Ten rečník snemovej väčšiny predniesol jich k antisemitickej stane obrátený, ba pomenoval ju, ako takú, ktorá robí rozdiel medzi občianstvom krajiny dľa plemena, národnosti a vierovyznania, ktorá všetky práva verejnej svobody a všetky požehnania štátneho života nechce rozšíriť na veškeré občianstvo tejto vlasti. Y Uhorsku teda pri takej slávnostnej príležitosti, ako je pojednávanie adressy na sneme, samou vládou manifestuje sa plemenný a konfessionálny svár. Ovšem, tu býva sedmoro plemien a ešte viac vierovyznaní. Pôda k svárom je teda široká. Chvala Bohu, náboženské otázky prestaly: dnes každé zákonné vierovyznanie požíva úplnú svobodu. No máme otázky národnostné. Každý vzdych či slovenského, či rumunského, či srbského, či slovinského, rusinského atď národovca, čoby to ako chceli agitáciou biľagovať a čoby čo hovorili o ľahostajnosti alebo spokojnosti máss, stojacich za týmito národovcami, — je národnostnou, pálčivou národnostnou otázkou. Ale snem, tak väčšina, ako všetky frakcie jeho, takéto otázky tušuje. Pre židov tá slávna väčšina dvíha zástavu svobodomyseľnosti, rovnosti a úplnej verejnej svobody, pre národy, alebo komu sa tak ľúbi, pre národnosti, nemá iba pyšný výrok: podrobiť sa, vzdať sa svojej národnej osobnosti, t. j. uznať a dať na sebe prevádzať madarisáciu. Žid u nás netrpí ani pre plemä, ani pre náboženstvo svoje. Antisemitismus, tak ako je v Uhorsku, neznamená ani plemennú, ani náboženskú akciu: on je obranou proti židovskej moci, ktorá tu demoralisuje a trávi všetky umné i materialné sily. Antisemitismus teda nebije proti židovi pre jeho plemä alebo vierovyznanie, lež pre jeho parasitský, národom šťavu vyciciavajúci charakter. A vládna politika pohyb tento kvalifikuje predsa ako plemenný a konfessionálny boj —• nie pre inšie, len preto, aby mohla pred svetom vykrámiť svoju svobodomyseľnosť, aby potom mohla proti ostatným povedať: hľa, tu všetky práva verejnej svobody a všetky požehnania štátneho života rozširujú sa na všetkých občanov tejto vlasti, bez rozdielu plemena a vierovyznania! A podľa toho, čo sme počuli z trónnej reči, z adressy a snemového rokovania, toto zdá sa byť programom vlády. platí táto lekcia ? Ak bola niektorá mocnosť vyzývaná alebo urážaná (Tisza určite poukázal, že v otázke tejto ide o Rusko), tak mohla byt len trónnou rečou a jej ozvenou, adressou snemovej väčšiny, čo potom pohovorily niektoré peštianske časopisy, to nemôže sa pripočítať týmto za vinu, poneváč ony len vykladaly adressu a poťažne trónnu reč. A malheur neobmedzuje sa len na Peší, — majú ho i na Ballplatzi. „Fremdenblatt“, orgán zahraničného ministerstva, v článku včerajšieho čísla napadnul adressu uhorského snemu. Nuž a to čože má znamenať? Y enunciáciach, akou je adressa snemovej väčšiny, ked má byt zmienka o zahraničnej politike, uhorský ministerpredseda čerpá svoju informáciu z ministerstva zahraničných diel. Alebo prečo sa neozval „Fremdenblatt“ hneď po uverejnení fatálnej adressy? Tak vystúpenie jeho bolo by dodalo veci tvárnosť, že Tisza urobil chybu na svoju päsť. Potreboval „Fremdenblatt“ čakať, až strhne sa krik? Berlín, 16. okt. Wolffovská kancellária sdeľuje: Konferencia v záležitosti Konga side sa na počiatku novembra. Vyjednávanie s Angliou vedie sa. Na konferencii bezprostredne neinteressované mocnosti: Italia, Rusko a Rakúsko-Uhorsko, sú tiež pozvané, tak, aby už na počiatku rokovania mohly byť prítomné. Paríž, 16. okt. Dľa „Figara“ nastáva demissia vojenského ministra Campenona, a síce pre obstrihanie vojenského rozpočtu. Nástupcom jeho má byť generál Leval. — Depeša z Tangera signalisuje nové zbury proti židom. Brussel, 16 okt. „Echo du Parlament“ sdeľuje, že z príležitosti obecných volieb v Antverpách v nedeľu koncentrujú značnú čast vojska na zamedzenie výtržností. Berlín, 16. okt. Korunný princ Rudolf a princ Vilhelm navštívili dnes divadlo. Rudolf vráti sa domov v sobotu večer alebo v nedeľu ráno. Neapol, 15. okt. Od 4. hodiny včera popoludní do tej samej hodiny dnešného dňa bolo tu na choleru chorýih 76, mrtvých 36. Paríž, 15. okt. V Aubervilliersi bol dnes prípad sporadickej cholery. Politický prehľad. ------17. oktobra. Adressa uhorského snemu bola teda už v reparácii. Ministerpredseda Tisza v adressnej debatte hovoriac včera, zrazu nenadále prešiel na zahraničné diela a začal vysvetľovať známy odstavec adressy o zahraničných pomeroch. Osvedčenie jeho je tým zvláštnejšie, že nebolo odpoveďou na interpelláciu. Irányi bol ho síce interpelloval, ale výlučne o samej skierniewickej schôdzke. A skutočne v osvedčení Tiažovom len istý chôstik bol odpoveďou Irányimu znejúcou: reparáciu adressy, t. j. výklad zahraničných pomerov previedol spôsobom vuho skom parlamente neobvyk ým — nikým nepýtaný. Okolnosť táto najviac ukazuje, že adressa bola zbabraná, že už — aby sme sa tak vyslovili, začalo smrdet. Iuáče výklad Tiszov (Viď Krajinský snem) v podstate nemá ničoho nového: pomer Ruska k Rakúsko-Uhorsku môžeme si i na ďalej vysvetľovať len dľa úpravy, akú dostali sme najprv v trónnej reči, potom v adresse snemovej väčšiny. Slová jeho, že proti žiadnej mocnosti, ktorá, podobne nemeckorakúsko uhorskému spolku, chce udržať mier, netreba sa osvedčovať vyzývavo a urážlivé, ukazujú len toľko, že pán Tisza prišiel do pomykova, Lebo komu vlastne Policajné škandály. Policajné škandály v Pešti nemajú konca kraja. Pripomenieme niektoré prípady z predbežného vyšetrovania. Do kaviarne v kráľovskej ulici, ktorá miestnosť je zastaveníčkom kmínov a lumpov, vkročil cudzí pán. Zbojnícke konsorcium, do ktorého i kellneri patrili, zaujímali sa cudzinca, kellner pristúpil k nemu s otázkou, či môže premeniť pädesiatku. Hosť ľúbezne vyplnil želanie kellnerovo, vyňal pri tom torbu, naplnenú pädesiatkami a desiatkami. To chceli kmíni vedet. Ked pán odišiel do dvora, jeden kmín šiel za ním, vychytil mu torbu a vrazil do kaviarne. Hosť bežal za kmínom, kellner naschvál búšil doňho tácňou, stal sa neporiadok a za ten čas kmín ušiel. Host oznámil polícii, že mu ukradli 1500 zl. — Tridsiati podelili sa s peniazmi — medzi nimi i policajti. Druhý prípad: Lipskému kupcovi ukradli 1000 mariek na peštianskom nádraží; udal to polícii a hrozil, že požiada pomoc nemeckého konsula, jestli mu peniaze nevynajdú. Vyslali policajného komisára, ten dobre znajúc kmínov, išiel medzi nich a oslovil jich, aby sa podelili. Kmíni divili sa, oni nič nevedeli o krádeži tejto a pomáhali policajtovi hľadať cudzieho kmína, čo opovážil sa miešať poriadnym kmínom do remesla. Skutočne ho aj vynašli, domáci kmíni i s policajtom odobrali mu peniaze a sosbierali sa mu na cestu — tisíc mariek odovzdali komisárovi, ktorý zabudol to oznámiť. Mandel Gerstmann uial policajtov Minoricha a Bleyera, že pýtali od noho peniaze, a ked on riekol,