Národnie Noviny, júl-september 1887 (XVIII/75-112)
1887-07-01 / nr. 75
V ye’s o (fia tri- štyri razy do týždňa. Predplatná c.eua pre Rakúsko-Uhorsko aa celý rok.................. 1C *1. tia pol roka.................. 8 z!. na štvrť roka............... 3 zl. Ročník XYIIL Jdezmenné dopisy neprijímajú sa len od známych už dopisovateľov. M eť!raii kované listy sa neprijímajú. Jednotlivé éísla predávajú sa po 8 kr. Redakcia, administrácia a expedioia v Turc. Sv. Martine. Piatok, 1. júla 1887. Číslo Anglia m panovania královny Viktórie. Veľkým sviatkom bolo pre Londýn 21. júna jubileum 50-ročného panovania královny Viktórie. Kráľovná zaslúžila si počesť, preukázanú jej v ten deň, ktorého pred päťdesiatimi rokmi nastúpila svoj trón. Jej osobné cnosti sú tak veľké, že ona hodna je takého holdovania. Nie jej vina, že za tých päťdesiat rokov anglická moc šla nazad, a nie napred. Budova tej moci bola postavená na takých neprirodzených základoch, že osobné cnosti kráľovny Viktórie nemohly ju zachrániť pred oslabením. Na začiatku jej panovania Veľká Britannia predstavovala vnútri niečo pevne složeného, mocného. Írsko, spojené s metropolou úsiliami Pitta a anglickými gineami, bolo i vtedy otvorenou ranou na štátnom tele anglickom, no stiesnený irský ľud nemohol sa ani hnúť — Angličani takými pevnými rukami držali ho pod svojimi nohami. Anglický konštitucionalismus javil sa v tie časy v svojej pôvodnej, vekovými tradíciami posvätenej forme, borbou dvúch historických stránok, wighov a torijcov, bol len pevnejším urobený. Sociálna otázka nachodila sa vtedy v začiatočnom stave ; pri aristokratickom štátnom stroji jestvovala i vtedy veľká neroveň majetková, no ranu proletariátu liečili palleativr.ými súkromnej i spoločenskej dobročinnosti, tak že nebolo príčiny, aby politické stránky ujímaly sa ožobráčených tried. V pomere k nedávnej minulosti terajšie položenie Angiié predstavuje temer úplnú protivu. Stará budova anglického konšticionalismu, ktorá zdala sa byť nad všetko silnejšou, rozkývala sa v samých základoch a vnútorný život Veľkej Britannie predstavuje akúsi chaotickú miešaninu. Obe historické stránky existujú už len dľa mena; už nestoja na základe starých princípov. Irčania preborili už takú dieru do mocnej predtým stavby pyšnej Angiié, že už od nich závisí osud londýnskych vlád; najnovšie za poldruha roka dva kabinety padlý výlučne pre irskú otázku. Vnútorná rozorvanosť Angiié ukazuje sa i na jej zahraničnom položení. My vidíme v jej zahraničnej politike neprestajné ustupovanie nazad, neprestajné miznutie anglického prestižu v Europe i v oddialených stranách zemegule. Parížska smluva zapečatila posledný veľký vojenský a diplomatický úspech ADglie a od 25 rokov ona začala padať zo stupňa europejskej veľmoci. Pripomeňme si len v krátkosti nezdary Angiié v tejto 25-ročnej perióde. Od roku 1863 stalo sa jasným, že slávna epocha Palmerstona, kde každá anglická nóta mala faktický význam, lebo vláda bola vždy hotová silou podporovať každý diplomatický krok, — nevráti sa viac nikdy. Roku 1863 Anglia začala diplomatické ťaženie za Schleswig-Holstein, vohnala Daniu do vojny — a nechala ju bez pomoci, vydala v obeť víťazovi. Pozdejšie, po afganskom pochode generála Roberta, ona odstúpila väčšinu svojich výdobytkov a nechajúc nepomsteným pobitie an- j glickej missie v Kábule pod náčelníctvom ma- j jora Cavegnariho, odviedla všetky svoje vojenské ! sily do Indie. Po smutnom pochode proti Boer-: skej republike v južnej Afrike, Anglia kapitu- j lovala pred smelými hokandskými kolonistami, i V Egypte utŕžila si ešte väčšiu mravnú i vo- j jenskú hanbu, dokážuc silu svojej zbrane aktom j divého násilia nad otvoreným obchodným me- j stom Alexandriou; Anglia za dva roky bola bitá j u prameňov Nila i na brehoch Červeného mora j sudanskými nahými vojskami mahdiho a dala j zahynúť svojmu Gordonovi a europejským kolo- j nistom v Chartume; okrem toho ona na veky; zkaziia svoj prestíž v Egypte svojimi organisá- j torskými eksperimentami, za ktoré nešťastný; Egypt zaplatil dve provincie, Sudan a Dongolu. Y Afganistane protektorát Angiié priniesol emirovi porážku pri Kuške a možno pripraví ho ešte i o prestol. Anglická priazeň ešte drahšie prišla Battenbergovi a nešťastnému Bulharsku, ktoré dosial nesie ťarchu diplomatických eksperimeutov pána Salisburyho. Vnútorne oslabená Anglia prinútená je po užívať intrigy, podkupovanie, diplomatické nóty, ktoré majú už len akademický význam; prinútená je ustúpiť pri každom energičnom odpore protivníka. Podopreť svoj diplomatický krok ona: nie je v stave, lebo jej vojenské sily ani zda-j leka nezodpovedajú požiadavkám i najchatruejšej vojny. Anglo-indické cisárstvo, s 312-milliono-‘ vým obyvateľstvom, má v pokojnom čase len; 280.000-ovú armádu, rozsypanú po celom svete, j a v čas vojny táto armáda môže byť zväčšená1 len dvojnásobne. Sami Angličani už melancho-1 lične vyslovujú sa i o samej flotte, ktorá do nedávna zabezpečovala jim svetové panstvo, a závistlivé pozerajú ua flottu francúzsku. Anglická moc bola postavená na neprirodzených základoch; Anglia hľadela na národy, ako na svojich otrokov — preto padá tak neudržateľne. akúsky cisár radil mu, aby to neurobil a aby sa í kráľovnou smieril. Zo Sofie oznamujú, že za bulharského vladára ryvolí národnie sobranie bezpochyby Aleka pašu Bo;oridesa. „Standard“ ale dozvedá sa, že Rusko na orn nástojí, aby tá hodnosť len provisorne obsadená )ola a že tým cieľom sdelilo už porté aj svojho kanlidáta. Oprcti tomu píše „Pol. Corr.,“ že národnie sobranie bude sa zaoberať výlučne s administratívnymi lielamí. Berlín, 28. júna. „Köln. Ztg.“ dozvedá sa, že generál Boulanger skutočne pomýšľal vraj na štátny prevrat. Všetky úlohy že mal už k tomu rozdelené i vojsko že bolo pripravené, ale že o tom zavčasu sa dozvedeli a jeho plány prekazili. Len je otázka, :i je tento nemecký prameň spoľahlivý. Belehrad, 28. júna. ZYalty oznamujú, že kráiovna Natalia nastúpi zpiatočnú cestu 5. alebo 7. júla. Idúcky staví sa bezpochyby v Bukurešti a príde do Belehradu okolo 15. júla. Paríž, 29. júna. Z Kréty oznamujú, že tam vypukla zbúra; medzi kresťanmi a mohamedánmi boly krvavé srážky. \ Politický prehľad. ------ 30. júua. Oo išiel kráľ Milan do Viedne? Na túto otázku dávajú sa veľmi rozmanité odpovede. Jedni hovoria, že išiel viedenské kruhy uspokojiť ohľadom poslednej •zmeny v srbskom ministerstve; iní, že išiel hľadať pomoc v peňažných nesnádzach; dalej, že išiel ta zo zdravotných príčin; že išiel z ohľadov svojej vlastnej bezpečnosti a možných prevratov a p. Úplnej istoty o cieľoch jeho cesty niet. Z Belehradu vybral sa vraj vlastne do kúpeľov. Že dalej nešiel, z toho dalo by sa zatvárať, že použil lekárskej pomoci vo Viedni, ako bolo sa to už raz stalo. Ináče je kráľ Milan vo Viedni milým hosťom a že sa tam dobre cíti. V Srbsku idú medzitým diela svojou cestou. Ristič je pánom situácie, nielen úradne, ale aj v národe, ktorý oslavuje ho a vysiela k nemu deputácie k vysloveniu radosti nad ministerskou zmenou. Najnovšie zprávy z Viedne hovoria, že kráľ Milan nechcel sa už vrátiť do Belehradu a že sa chcel vzdať trónu, lebo že v Belehrade nenie bezpečný. „Temps“ oznamujú však, že Jeho Veličestvo Rumunské diela. Bukurešť, 20. júna. (Pokračovanie.) Terajšia vládna strana s Bratianom na čele tiež nepozostáva vzdor svojmu menu zo samých svobodomyselných ľudí; najdú sa v nej prebehlíci zo všetkých terajších i bývalých politických stránok. Navzdor náramne prudkým nápadom i vo sneme i v časopisectve opposiciou drží sa strana vládna dosť pevne, áno pri nedávnych volbách do „okresných rád“ (toľko asi, ako u vás stoličný výbor) získala 81% hlasov. Hlavným, najmocnejším a mohlo by sa povedať, že hádam i jediným spojivom, udržujúcim vládnu stranu pred rozpadnutím, je ministerpredseda Bratiano. Z dávnej a ohromnej popularity ešte mu vždy zostalo tolko, že ho väčšina obyvateľstva drží za najschopnejšieho riadiť kormidlo štátu; a skutočne, možno povedať, žeby i plebiscit i dnes ešte v jeho prospech vypadol. Ja si vysvetľujem silu a oddanosť k nemu hlavne z jeho organisátorskej schopnosti a osobnej nežistnosti, lebo ináč patrí x čo do obsahu, i čo do formy medzi bodne prostredných snemových rečníkov. Výraz tváre má veľmi sympathický, pravý rumunský typ, aký možno každodenne videí na sedliakoch - pastieroch, prichodiacich z hôr do mesta; áno nezriedka pozorujem i podobu medzi nimi a tvárou Bratianovou. *) Sám pre seba poctivý, v rodinnom živote veľmi vzorný, trpí vojsku svojmu až primnoho drancierstva a neporiadku a líši sa v tom druhom ohľade úplne od svojej spoločnosti rumunskej; a ešte jedno: nadmieru pilný. V tejto vlastnosti je snád len ešte jeden človek, patriaci verejnosti, ktorý prevyšuje ministrapredsedu, je to terajší minister náboženstva a výučby, Demeter Sturdza, najnepopulárnejší z politikov rumunských. Pri vysokej svojej vzdelanosti a nadanosti, výniká hlavne úlisnosťou a opatrnosťou politickou, prevyšujúcou hada. Pri najháklivejších a najťažších otázkach s cudzími štáty obyčajne budto bezprostredne jeho samého poveria, alebo jeho rada je rozhodujúca; vyzná sa vo všetkom, ako nik iný v Rumunsku; tam, v onom ministerstve, kde už pre rozháranosť a neporiadok nik nemôže sa vyznať a hrozí katastrofa, posadí Bratiano jeho a onedlho sa mašinka zas dľa potreby *) Y Bukuriašti samom, ako vôbec po mestách rumunských, nájde sa veľmi málo pravých rumunských typov; obyvateľstvo je tu miešanina s inými a najväčším dielom s gréckym živlom.