Národnie Noviny, október-december 1887 (XVIII/114-152)
1887-10-18 / nr. 121
Vychodia tri- štyri razy do týždňa. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko ga celý rok.................. 12 zl. Ra fo] roka.................. 6 zl. r.a štvrť roka................ 3 zl. Bezmenné dopisy neprijímajú sa len od zrámyc už dopisovateľov. SíefraDkované listy aa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. Redakcia, adjmirtistraoia, a. expedícia -v Turc. Martine. x* ____________________________________________ Bočník XVIII. Utorok, 18. oktobra 1887. Číslo 121. XMSääBSľímmSSmSmmmm^ômämimmá^ESmmmmSSSmämmmSm^mmmmääS^ V com väzí chyba? Že náš štátny život trpí na rozličné nemoce, o tom ide jeden hlas, len v tom rôzna sa mienky, že kde väzí základ zla a aký liek bol by potrebný k jeho vyhojeniu. Ďaleko by nás viedlo, keby sme chceli pochodiť všetkými chodníkami a pretriasť úsudky i recepty rozličných viac menej oprávnených i natisnutých oblažiteľov, ale neodbočíme od pravdy, ked vo všeobecnosti povieme, že nemoc štátu leží v tom, v čom nemoc spoločnosti a naopak. Kapošvárska voľba podáva nám tu hojnosť látky k rozmýšľaniu. Hlavný župan Talhán uznáva, že vládny kandidát vyhlásený bol nezákonne za vyvoleného zástupca, lebo mal menšinu hlasov, ale žiada predsa, aby bol za takého uznatý, lebo že nová voľba ešte väčmi rozbúrila by nebezpečné komunistické živly stolice. Šomodská spoločnosť chystá sa k hlučnej akcii proti hl. županovi pre túto obžalobu, side sa stoličný výbor, Iudia zvedave očakávajú, aké zadosťučinenie bude žiadať urazená česť a ten stoličný výbor odhlasuje tomu županovi dôveru! S takou spoločnosťou, aká je nielen v Šore odi, ale aj po iných stranách, má vláda ľahkú hru. A či nie? Légia je takých ľudí, čo čakajú od vlády dáky masný koštial. Hladné kliky, a takých sú zástupy, vynaložia všetky sily, aby aspoň jednoho svojho člena potisly k plnému hrncu. Predbežne dajú ho vyvoliť aspoň za služného, potom vykonajú mu vyslanecký mandát a za tým sa to už sype. No nie každý dosiahne želaný stupeň. Mnohí jednotlivci, ba aj celé rodiny zuičily sa už neukojenou ambíciou. História rozpráva, že Ferdinand po mnohoročnom kortešovaní písal svojej sestre, vdove Ludvíka II.: „Ked tieto pomery ešte dlhšie potrvajú, vydám ta svoj posledný halier a som zničený skôr, ako stanem sa uhorským králom.“ Tak asi je to aj teraz s uhorskou spoločnosťou. Známe Iudí, čo boli kedysi bohatí a ktorí dnes po dokázaných „dobrých službách“ radi sň, že majú od vlády kus chleba. Šomodský hl. župan Tallián sám uznáva, že kapošvárska voľba stála vládnu stranu 45.000 zl., a vládny kandidát mal by predsa len byť nezákonným spôsobom za vyslanca vyhlásený. A koľko vydali na tú voľbu jednotlivci! Je to charakteristické pre našu tak zvanú svobodu volieb. Náš konstitucionálny život je vôbec veľmi drahá inštitúcia. Ambícia klík, túha po panstve, protekcia nezná vo výdavkoch hraníc. Naša „svoboda volieb“ tak daleko dospela, že mnohí odvykli už dať dačo na presvedčenie a na statočnosť, lebo to sa dnes nevypláca. Kto chce si získať dôveru, ten musí hodne platiť. Hovorí sa a hovoria to kruhy, ktoré majú o tom dôkladnú známosť, že posledné uhorské volby vyslancov stály vyšše dvúch millionov. Tak hlboko padla v Uhorsku politická mravnosť. My nemáme príčiny o tom pochybovať. Videli a zakúsili sme už dačo z tých svobôd aj my. Kto nemá moci a peňazí a kto nekorí sa panujúcemu prúdu, ten nepríde tu k ničomu a čo by bo jeho vynikajúce schopnosti a šľachetné snahy stonásobne k tomu viac oprávňovaly, ako zástupy iných, čo živia sa z krajinskej kuchyne na útraty daňujúceho obecenstva. Vláda má moc i peniaze a má aj dosť rozličných spôsobov, aby uspokojila svojich verných, ale ona vie jich aj potom pre svoje ciele vykorystiť. Práve čítame v „Bp. T.“ peknú historku, že Tisza vyzval jednotlivých vyslancov, aby dali písomný revers, v smysle ktorého zaviažu sa vládu bezpodmienečne podporovať a dať jej svoje dvojročné bytné, t. aby g toho mohly p zaokryť výdavky'daktorých vládnych käháidátov pri posledných volbách. Dosial podpísali vraj 143 vyslanci revers o úplnej oddanosti vláde a medzi týmito 85, čo ked aj neradi, predsa dľa vôle svojho pána a majstra ta dajú za dva roky svoje bytné k napomoženiu tých svojich kollegov, ktorí boli pri volbách citlivé dotknutí. Mnohí z nich urobia to ovšem v tom presvedčení, že sa jim to časom hojne nahradí. To hla sú výjavy našich svobôd. Kde väzí chyba? Chybní, zlí sú ovšem ľudia, chybná je spoločnosť, len že takou robia ju často okolnosti, ktoré vplývajú na ňu plnou silou, bezprestajne. Hlavná chyba leží vo vládnom systéme, tu základ všetkých nemocí, i tej nemoce, na ktorú trpí celá spoločnosť. Politický prehľad. —- — 17. oktobra. Berlínska smfuva pozbyla vlastne už dávno platnosti a že hovorí sa ešte o nej, nuž je to len preto, poneváč ju nikto formálne nevypovedal. Viedenský dopisovatel „Timesov“ oznamuje teraz, a hovoria to aj petrohradské časopisy, že je to len celkom prirodzené, ked Rusko tű smluvu vypovie, a že sa to zanedlho aj skutočne stane. O tomto hovorí sa síce už dávno a nebolo by to vlastne nič nového, zajímavejšie bolo by zvedeť, akú formu Rusko tomu dá a ku akým krokom odhodlá sa voči Bulharsku. Nemci ešte vždy dúfajú, že vari predsa podarí sa schôdzka cisára Vilhelma s carom. Z Kopenhagenu oznamujú, že rusko-carská rodina pôjde ztade asi o štrnásť dní cez Varnemünde a že car navštívi Vilhelma. Iné zprávy ale hovoria, že odcestovanie cárskej rodiny odročené je o jeden mesiac, či tá schôdzka bude a či nie, to sotvy čo na veci zmení; Rusi majú už dosť tých sladkých rečí zo strany Nemcov a prestali všímať si výlučne jích záujmov. Paríž, 15. oktobra. Boulanger nastúpil už ministrom vojenstva prisúdený mu disciplinárny trest bez všetkého protivenia sa. Radikálne časopisy rozhodne zazlievajú toto pokračovanie ministerstva. Jestli by Boulanger demissionovat zamýšľal, hodlajú radikáli popustiť mu jeden vyslanecký mandát do parlamentu. Petrohrad, 15. okt. „Journal de St. Pet.“ určite osvedčuje, že členovi cárskej rodiny pripisované a údajne vo Francúzsku povedané slová sú úplne vymyslené. Sofia, 15. okt. Metropolit Kliment má mať u princa Ferdinanda audienciu, čím vyhovie sa vraj jeho vlastnej žiadosti. Aký význam to môže mať, o tom sú pravda rozdielne mienky. Strana bulharských samozvancov rozhlasuje, že to vraj prvý krok sblíženia sa Cankovistov k terajšej vláde. Carihrad, 15. oktobra. Srbský poslanec Novakovič odovzdal porté nótu srbskej vlády, v ktorej upozorňuje sa porta, že ešte vždy nie je podpísaná konvencia o usporiadaní otázky cla, polície a premávky na hranici, a predsa že porta mala to urobiť v mesiaci júli. Nota žiada, aby sa to čím skorej stalo, žeby pri zahájení skupštiny mohlo sa na to poukázať, ako na vec vybavenú. Protiruská nálada v Nemecku rastie s každým dňom — vidíme a čítame to aspoň na papieri. Najnovšie akýsi berlínsky velkonemec viedenskej „Deut. Ztgu“ hrozne žaluje sa na Rusov, že nemilosrdne ruštia pobaltické kraje a že úkazami vyháňajú Nemcov z Ruska. Na to ovšem ani nepomyslí poctivý ten stúpenec Bismarkov, čo Nemci vystrájajú v Poznani a východných krajoch pruských proti Slovanom. Ešte horšie má Nemca ten prípitok, ktorý vyniesol veíkokňaz Mikuláš Michailovič na Francúzsko. Srdce nemecké muselo si teda nejako odľahčiť a urobilo to nasledovne: „Áno, my sme hotoví a pripravení prv-neskorej pustiť] sa do železného tancu s Ruskom. Vyzdvihujem, že jestli nemalo by byť .viacej možné vyhnúť tomu rozhodnému boju, válka : s Ruskom bola by populárnou vo všetkých (?) vrstvách ľudu. Ba napadá, že aj officiersky sbor nemeckej j armie radšie podujal by válečnú výpravu k Visle, ! než k Séne. Ešte v rokoch sedemdesiatich v pruí skom vojsku bolo pozorovať Sympathie k Rusku... í Jestvovaly ešte isté tradície válečného kamarátstva i z časov bojov za vymanenie Nemcov. Dnes je tomu už celkom ináče. (To sa rozumie, lebo Nemec nebol by Nemcom, keby len priskoro nezabudol na preukázané mu služby a keby čiernym nevďakom neodplácal sa tým, ktorým ďakuje celú svoju terajšiu slávu. Red.) Ešte aj tí najväčší toryjci medzi gardovými officiermi, jejichž otcovia horlili za železného Mikuláša, prechovávajú zdravú nemeckú zášť proti buričom na Neve a s radosťou vytiahnu svoj dobrý meč proti ním. Ja som často počul officierov tak osvedčovať sa a bolo by celkom zbytočné, chceť utajovať túto skutočnosť ešte aj dnes. Ruské pichy ešte väčmi rozhorčujú ako francúzske, lebo ľahkomyselnosť Francúzov nachodí vždy ešte isté vyhováranie. Áno, válka s Ruskom musí byť bojom až po vykrvácanie, ktorú náš ľud povedie s bezohľadnou energiou.“ — Tak sa zdá a všetky novšie pletichy nemeckej politiky poukazujú na to, že nemecká pýcha a nadutosť počína sa už nemestiť do svojej kože. Indické hnutie proti Angličanom. Parížsky dopisovateľ „Štandardu“ dostal do rúk listinu, v ktorej exulovaní indickí pohlavári D h u 1 i p S i n g a D j e m e 1 Eddin vyzývajú Indov, aby povstali a striasli zo seba anglické jarmo. Vyzvanie ?neje nasledovne: „Domorodci britskej Indie prebuďte sa z driemoty a dokážte celému svetu, že nechcete byť viacej hlupákmi anglických kupcov a otrokami anglických gubernátorov! Rozpomeňte sa na prechvaty a urážky, ktorých dopustili sa Angličani na vás a vašich predkov počnúc od prvého vkročenia na indickú pôdu až po dnes! Rozpomeňte sa, že svoje terajšie vy hodné postavenie dosiahli len tak, keď sa prebrodili k nemu cez more indickej krve! Nezabúdajte, že leu zo svojho egoistického cieľu položili ruky svoje na vašu zem; že vlúdili sa medzi vás, nie aby vám obľahčili osud, ale aby vás železnou nohou tlačili a ozbíjali. Rozpomeňte sa na hladové mory, ktoré oni umele vyvolávali, na strašné massakre a na tú skoro neznesiteľnú bezočivosť, akú vám a vaším každodenne preukazujú. Pamätajte na všetky neprávosti, keď svitne deň odplaty. Predovšetkým rozpomeňte sa teraz na to, kde budete vyzvaní, aby ste urýchliiy nevyhnutný boj, ktorý musí sa ukončiť s jích úplným porazením a vyhubením! Prebuďte sa teda v prospech vlasti a allah nech zastane právo! Dano v Moskve 29. septembra 1887.“ — Vyzvanie mä podpis: „Výkonný výbor spolku za osvobodenie Indie.“ Vytlačené je v reči anglickej a hindostanskej.