Národnie Noviny, október-december 1887 (XVIII/114-152)
1887-11-08 / nr. 130
Vychodia tri- štyri razy do týždňa. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok.................. 12 zl. na pol roka.................. 6 zl. na stvrf roka................ 3 zl. Ročník XVIII. Hejtmenne dopitty neprijímajú sa len od zoámyc už dopisovateľov. Jäefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. Číslo 130. Redakcia, administrácia a ©xpedicia v Turč. Sv. Martine. Utorok, 8. novembra 1887. Trenčianske „siroty“ ? Neideme spievať žiaľnu elegiu, neponosujeme sa, nežalujeme sa! Naša elegia a ponosy naše z roku 1874 našly čo ozvenu posmech, a teraz nachádzajú skutkový sarkasmus : zase berú nám deti a idú jich presádzať do madarských krajov, aby slovenskou krvou paralysovali vymieranie maďarského Iudu pohlavnou neplodnosťou. Nemáme síl, aby sme sa opreť mohli tomuto žiaľnemu experimentu, nemáme dosť mohutného hlasu, aby sme zahriakli novomódnyeh otrokárov, kupujúcich nevinné duše i telá cieľom surového darvinistického vštepovania nových vrúbkov na schnúci peň. Len konštatujeme, (núti nás k tomu žurnalistická česť), že koncom roku 1887 naverbovali 192 slovenských detí vtrenčianskej stolici a hromadne vezú jich na dolnú zem, aby nimi podelili dolnozemských gazdov. Keby len to bolo všetko a neprichádzalj ku faktu desné barvy, o ktorých prehovoríme dalej, museli by sme menom Boha a Krista umučeného za celé íudstvo protestovať proti takémuto animalistickému surovo materialistickémi zaobchádzaniu s individuami, majúcimi všetky atribúty ľudskosti, proti kupčeniu so svobodoi občanov, zabezpečenou kardinálnymi zákonam krajinskými i zásadami všetkých konfessií m territóriumé uhorskom dovolenými alebo i lei trpenými! Protestovať menom humanismu, trebarí i svobodozedníckeho, lebo í tento priznáva índividuumu právo osobnosti, menom vedy a etnicke ekonómie, ktorá protiví sa zverskému, urneh nastrojenému rozplodzovaniu a preplodzovanii rás, konečne sviatočne, celou dušou protestova menom nášho slovenského národa, ktorého in tímne želania sme oprávnení vyslovovať slovom jako jeho verní, na hrudi jeho odchovaní a m prvú stráž postavení synovia! A dej sa čo chce my celou silou presvedčenia, pre ktoré hotov sme obetovať imanie i život, za ktoré pokorní vytrpíme muky a hanobnú smrť, vyznávame pre< celým svetom, že odnímanie hromadné a plánon systemisované detí slovenských našim krajom nášmu národu, našim rodinám slovenským j surové, do neba volajúce bezprávie, skrivodliv násilenstvo, nemravný a záhubný experiment namerený proti existencii slovenskej národnosti uzákonenej článkom 44. z roku 1868, nameren proti jazyku, zvyku a duchu slovenskému. Tai nám Boh pomáhaj! Ale faktum vyše uvedené (192 detí viezl v nedeľu dňa 6. novembra tohoto roku zo Žiliny nenie tak holé a bezbarevné, jako sme ho uviedl Prvý temný tón dostáva tým, že verbovaní sirôt pre dolnú zem dialo sa prevažne úrad n ý mi medzítkami. Kto zná vplyv úrado na ľud náš, ľahko pochopí, že svobodné roz bodnutie rodičov, tútorov, bočných pokrevnýc hralo malicherný zástoj proti tlaku úradnýc auktorít. No i v páde skutočného svobodnéh rozhodnutia patričných smutných ochrancov úbc hej detvy, nemravné, nezákonné a nízke je u samé poskytovanie príležitosti k takémuto obchodu. Príklad: istá slúžka v Žiline mala nezákonné dieťa; použila príležitosti ztriasť sa ťarchy a oddala ho verbunkošom. Nenie to výmluvné a jasné, nenie napomáhanie a povzbudzovanie k velikému hriechu proti plodu svojmu? Nenie to demoralisácia ľudu? Dieťa nariekalo srdcolomne, no nenašlo milosrdenstva. Jaký je rozdiel medzi vykladaním do hôr a týmto opúšťaním plodu vlastného tela? Malý. Iný príklad, dosvedčujúci že je rozdiel nepatrný. S prvou otrokárskou expedíciou roku 1874 vzali malého chlapca. On vrátil sa a je z neho človek nesúci a nezdarený, nádeníči v Žiline. Prečo vrátil sa tak a taký? Oddali ho útleho gazdovi, ktorí ho dal na pustu svine pásť, úloha, ktorej nebol ešte dorastený. Ko; nečne ponechali ho na puste samého. Chlapec plakal za domovom, bol za to tak bitý od gazdu, j že ohluchol. Matka jeho (Teda sirota?) doj zvedela sa jakosi o tom a šla pre syna a vzala si ho. Telo zachránila, ale mravnosť nemohla. Ale odhliadnime od nešťastných pádov, a ’ dajme tomu, že istý percent našich detí dostane sa do slušných domov, pod opateru dobrú, otcov;skú. My môžeme smelo i tento najlepší pád pri! znať, lebo ďaleko nám je, aby sme vychádzali z úzkych, sentimentálnych ohladov, alebo chcel: obmäkčiť srdcia romantikou a poesiou detskéhc nešťastia. My hovoríme jako ľudia národní, jakc : mužovia rozvahy a rozumu. A jako takí po; važujeme i v tom najlepšom páde odobieranh , nášho dorostu za krevné obraz enie a uní [ženie slovenského národa. Osudjednotli ivých osôb, či taký alebo onaký, ustúpiť mus onomu vyššiemu ohľadu: cti a právu n á roda a jazyka! My sme s národom a ja- i zykom svojim nie bezdomová luza, nie bezdušuj i material! Turci brali kresťanské deti, muštroval i jich za janičiarov, z ktorých povstal nejedet i vezír, nejeden generál a štátnik, a tak dosiaho i to, čo by nikdy nebol vo vlasti, v dome rodí jčovskom. Či preto olupovanie národov kresťan I ských o deti, bolo pre národy dobrodením ? Č ! bolo to mravným a ethnicky dovoleným skut I kom ? Takého vývrheľa niet, čoby povedal, áno My nežalujeme sa, nežialime nad týmti novým, v Europe neslýchaným potlačovaním ná I roda, ale dvíhame obranný hlas a konstatujemi i vážne, bez prepínania faktum umele nasnovaj ného čapovauia slovenskej krve. Asnáď prenikn [protest náš k ľuďom majúcim srdce nezkazem j a rozum osvietený, a nakloní jich urobiť prietr: I tomuto špinavému, nehumánnemu pokračovaniu A najväčší sarkasmus väzí nie v samou , prečine, ale v tom plášti, jakým pokrývajú cel « toto pokračovanie. Ten plášť má byť: huma . uismus. Takým právom diabol cituje bibliu, ta r kým právom najvelebnejšia idea zneužívaná býv ■ násilníkmi a sebevolníkami. Je to už starý kúsok i videli sme ho a zkúsili! Ale ten plášť je veľa: i deravý! Pozreť bolo treba do žilinského sirotám ) kde válalo sa po dve noci 170 „sirôt“, kýi ■ jich nenaložili na vagóny, kde jim pripínali tabl : s číslami na prsia jako hoviadkam, kde sa, úbohí válali vo vlastných výkaloch! Ten pohľad roztrhá celý pseudo-humanistický plášť, a po zdrapoch jeho zostane púha, hnusná lož!! Svetozár Húrban Vajanský. Politický prehľad. — — 7. novembra.. Nemecký cisár sa zotavuje, ale kým vyzdravie, musí sa vraj hodne šetriť. Zato oznamuje sa o korunnom princovi, že je zase zachrípnutý. O cárovej ceste píše „Nord,“ že pri schôdzke s cisárom Vilhelmom budú aj dvaja ministri. V bulharskej otázke podrží Rusko vyčkávajúca stanovisko. Rusko nebude iným kaštany z pahreby vyberať. Záruka mieru neleží v trojnásobnej alliancii, ale v tej istote, že Rusko osvedčí sa proti každej moci, ktorá dala by znak k vojne. Je zrejmé, že žiadna krajina nemôže sa vrhnúť do dobrodružstva, bez toho, žeby sa nestarala o veiké severné X, od čoho závisí dnes osud každej europejskej srážky. časopisy mnoho vedia rozprávať n sťahovaní ruského vojska k nemeckým a rakúskym hraniciam, Zprávy tieto, ktoré zakladajú sa na puhých povedačkách cestovateľov, nutne brať s vefkou reservou. O nemecko-rakúsko-itaiskej alliancii oznamujú „Times,“ že tá bola už na jar t. r. uzavretá a nedávno že vo Friedrichsruhe boly len jej podrobnosť: ustálené. Alltancia je v prvom rade pôvaby defensivnej k udržaniu pokoja, ale keby mier mal byl narušený, že prešly by všetky tri moci k offensiv» dia spoločného plánu. Francúzsky parlament radil sa dňa 5. t. m., č má sa vyslať enketa k vyšetreniu otázky Vilsonovej Ministerpredseda Rouvier vyslovil sa rozhodne prot tomu, ačkolvek nepostavil otázku dôvery, ale parlament vyslovil sa velkou väčšinou za enketu a t< takým spôsobom, že enketa má prezkúmať všetky veci až do 16. mája 1877. Kapošvársky mandát. (Dokončenie.) Dr. Hugo Prey er, zástupca strany protestujúcej proti volbe, na dôkaz, že volebný protokoll je padelaný, uviedol toto: Prílohy protestu dosvedčujú to nad všetku pochybnosť. Tam sú dva rubrikované hárky; jeden z nich obsahuje výsledok hlasovania pred volebným predsedom, druhý výsledok hlasovania pred vyslaným predsedom. Lebo hlasovalo sa pred dvoma výbormi, v jednom predsedal volebný predseda, opposicionalista Kálmán Szabó, v druhom vládny Franc Bakonyi. Ráčte teraz už dobre porovnať tieto dva soznamy hlasov. Ten, ktorý sa sostavil pred opposicionálnym predsedom, je celkom poriadne vystavený a dľa tohoto hlasovalo na Széchenyiho 916, na Kôrmendyho 807 hlasov, v tomto výbore dostal teda gr. Széchenyi o 109 hlasov viac. Oproti tomu, keď prezkúmame sóznám hlasov pred vládnym predsedom a ked spočítame tam oddané a popísané hlasy, vysvitne, že na gr. Széchenyiho hlasovali 680, na Kôrmendyho ale 817, teda tu je väčšina pre Kôrmendyho 137 hlasov. V jednom výbore dostal teda Széchenyi o 109, v druhom Körmendy o 137 hlasov viac, nasledovne v celku väčšina pre Kôrmendyho je 28 hlasov a tak tento mal byť vyhlásený za vyvoleného. Prílohy J. —a K, ktoré obsahujú hodnoverné odpisy protokollu, uloženého v stoličnom archive, jasne to dokazujú a tento výsledok tým viacej zodpovedá skutočnosti, poneváč dôverníci oboch strán,