Národnie Noviny, október-december 1887 (XVIII/114-152)
1887-12-03 / nr. 141
Vychodia tri- štyri razy do týždňa. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok.................. 12 zl. aa pol roka.................. 6 zl. na štvrťroka................ 3 zl. iiezmenné dopisy neprijímajú sa len od známyc. už dopisovateľov. Síefrankované listy sa neprijímajú. .Jednotlivé éísla predávajú sa po 8 kr. Redakcia, administrácia a expedícia v Turo. Sv. Martine. Ročnŕk XYIIL Sobota, 3. decembra 1887. Číslo 141. Tri rany naraz. (—a.) Stredajšie zasadnutie snemu ostane večne pamätným v dejinách uhorského parlamentarismu. Opposicia troma interpelláciami vyrútila sa na vládu Tiszovu, z ktorých každá drasticky osvetluje tie „uhorské pomery“ pod správou terajších maďarských „liberálnych“ štátnikov. Prvá interpellácia je síce odročená na sobotňajšie zasadnutie, no záležitosť, ktorej sa týka, od dlhšieho času verejne pretriasa sa v časopisoch, anketách a snemových výboroch, vie teda každý, ako a kam mieri rana Fenyvessyho. Iutendantúra maďarského národnieho divadla a maďarskej kráľovskej opery je otázkou interpellácie, ktorá zase odokryje všetky nedostatky a nadužívania, ktoré zahniezdily sa na oboch tých! maďarských, krajinskými peniazmi podporovaných,' vlastne udržovaných ústavoch. Márnotratné a ľahkomyseľné vyhadzovanie peňazí, svevoľné robenie dlžôb na krajinské útraty sú hriechy terajšej intendantúry oných ústavov, a v terajších smutných finančných pomeroch krajiny nemožno teda podceňovať silu tohoto úderu, aký namorila mierna opposicia na vládu Tiszovu, ktorá kopí dane a dlžoby, hlása sporivosť, pri tom ale trpí to najeklatantnejšie a svevoľné mrhanie krajinských peňazí. Druhá interpellácia vyslanca G. Polónyiho v úžasnejšom ešte svetle predstavuje tie „naše“ pomery. Nevieme, čo je pravdivého na chýroch o údajných neriadoch, poťažne zločinoch; no už tá okolnosť, že také chýry za celé dni mobly kolovať po celom hlavnom meste, ba mobly sa zjaviť aj v časopisoch, dostatočne charakterizuje tie „pomery.“ Poctivý svet s uduseným dychom očakáva výsledok vyšetrovania: vyhlásenie obžalôb za bezzákladné klebety, lebo lepšia strana ľudskej duše zopiera sa veriť na taký strašný j úpadok mravov, žeby muž „v zásluhách a vlastenectve sošedivelý“ na sklonku života svojho okrádal svätýň uumenia, chlúbu a pýchu národa, na jehož povznesení za celý svoj život pracoval tu i tu s vystavením svojho života. No že také pouličné alebo časopisecké chýry dostaly sa až do zákonodarnej siene a stály sa predmetom interpellácií prv, ako by sa boly čo i len čiastočne dokázaly, to je zase nový dôkaz tej strašnej hniloby, aká rozožiera sa po tejto nešťastuej vlasti za éry maďarisátorskej. Niet viery v poctivosť, a tak všade povstáva závisť a potom upodozrievanie, osočovanie a hnusné udavačstvo. Miesto poctivej práce všetko vlastenci slovami, osočuje a upodozrieva, aby si získali zásluhy o „vlasť a národ.“ Či div potom, že nedokázané ešte chýry, povolané usmrtiť mravný život celej rodiny, stanú sa predmetom štátnickej akcie v zákonodarnom sbore? Tretia interpellácia je ale najsilnejšia rana na vládu Tiszovu. Eötvös opiera sa o konkrétny stav a strieľa do živého. Odvoláva sa na fakta, odhalené pred súdom verifikujúcim, a tvrdí, že padelaním listín a hlasov, teda zjavným zločinom vymohli mandát pre ministra; minister prijal taký mandát a sprisahaný snemový výbor ako súd potvrdil takú voľba. Ostro bije Eötvös na všetkých ministrov, ktorých sa vec týka. Jednoho pýta sa, prečo nedal postaviť padelateľov listín a hlasov pred trestný súd? Druhého zase, prečo nenariadil disciplinárne vyšetrovanie proti volebným medzítkam, ktoré mnohonásobne urazily zákon? Tretieho vyzýva, prečo neskladá takým spôsobom vybojovaný mandát? No najoriginálnejšia je tá jeho žiadosť, aby ministerpredseda rozpovedal celú históriu o kapošvárskej voľbe samému kráľovi. Má snád Jeho Yeličestvo naložiť a rozkázať ministrovi, aby sa vzdal takého mandátu, ako je kapošvársky, keďže niet appelláty proti výroku verifiknjúceho súdu? Primnoho hniloby odkrývajú tieto tri interpellácie z verejného spoločenského a štátneho života v ére maďarského liberálisom a parlamentarismu, a predsa neveríme, žeby opposicia i týmito ranami donútila K. Tiszu k odstúpeniu. No dajme touiu, žeby Tisza zunoval večné nápady za zavinené i nezavinené neriady: či jesto dáka záruka obratu k iepšiemu? My nevieme vypátrať dač takého. Madarisátorský systém neustúpi dobrovoľne; jemu holdujú a koria sa všetci možní i nemožní kandidáti vlád maďarských; bez odstránenia onoho systému niet ale obratu k lepšiemu, niet spásy pre nešťastnú túto vlasť. Hniloba ďalej bude šíriť sa krajinou, až nastane prirodzený následok: rozklad a — znovuzrodenie. Snád potom utíchne závisť, nenávisť; kriklúnstvo ustúpi poctivej práci; prestane udavačstvo a upodozrievanie a svitnú lepšie časy všetkým. Politický prehľad. -----2. decembra. Poznove ukázalo sa, čím dýchajú Francúzi. Pnneváč pri rozorvanosti stránok bolo by sa mohlo stať, že Jules Ferry, ktorý v pomere k Nemecku mnohým zdá sa byt podozrelým, bude präsidentom republiky, ako na kommandó začalo sa agitovať opäť za Grévybo, ktorý následkom takébo zmeneného položenia skutočne odstúpil od svojho úmyslu a nevydal poslanie o svojej demissii. Paríž mal zas veľmi rozčúlený deň, komoru obstúpily veľké zástupy ľudu a polícia mala dosť práce, aby zamedzila výtržnosti. Už okolnosť, že na ulici medzi ľudom Derouléde viedol hlavné slovo a vydával heslá: „Nech žije Grévy!“ „Preč s Ferrym!“ ukazuje, aký smysel má toto utvrdenie Grévyho na čele francúzskej republiky. Rozumie sa, že ked Derouléde riadil zástupy ľudu, pri výkrikoch: „Preč s Ferrym!“ po uliciach parížskych ozývalo sa: „Nech žije Boulanger!“ Berlín, 1. dec. „Nordd. Alig. Ztg.“ reprodukuje výklad istých novín, že Bismarck v liste, písanom ruskému poslancovi Šuvalovi, prosil si audienciu u čara; car od Muravieva odkázal Bismarckovi, že hotový je prijať ho. „Norrd. Alig. Ztg.“ poznamenáva, že tento výklad úplne zodpovedá stavu veci. Ríšsky kancellár bol by sa dopustil nezdvorilosti, keby u vznešeného hosťa cisárovho nebol si prosil audienciu. V tomto prípade bolo to jeho čestnou povinnosťou a od ruského čara záviselo povoliť alebo odopreť audienciu. Berlín, 1. dec. „Köln. Ztg.“ dozvedá sa, že list, uverejnený v „Agence Libre,“ patrí tiež k falsifikovaným dokumentom, ktoré Šuvalov z poverenia čara minulého týždňa doručil nemeckému kancellárovi. Princ Reusz osvedčil, že on nikdy nepísal list princovi Ferdinandovi Koburgovi. Sofia, 1. dec. Zdejší diplomatickí agenti, vyjmúc francúzskeho a nemeckého, v privátnej akovosti dnes budú predstavení princezné Klementine Koburgovej. Paríž, 1. dec. V ministerskej rade, vydržiavanej dnes predpoludním pod predsedníctvom Grévyho, Präsident republiky oznámil členom kabinetu, že vzhľadom na zmenené položenie dnes nič nevyhlási parlamentu. Ministerpredseda Rouvier oznámi v parlamente toto rozhodnutie Grévyho a osvedčí, že kabinet poznove odstúpil. Ujísťujú, že Präsident Grévy čím skorej utvorí nové ministerstvo. Paríž, 1. dec., o 3. hod. popoludní. Po otvorení komory ministerpredseda Rouvier osvedčil: Präsident Grévy bol sdelil svoj úmysel, že komore vydá svoje poslanie, no od tohto úmyslu opäť odstúpil. Následkom tohoto položenia ministerstvo znovu detnissionuje. — V parlamentárnych kruhoch nepochybujú, že zajtrajšie poslanie bude obsahovať demissiu präsidenta a kongress side sa v sobotu. Niekoľko slov ku článku „Priemysel na Slovensku.“ S radosťou čítal som tento článok, ktorý naše majetnejšie kruhy povzbudzuje podporovať a zakladať podniky priemyselné. Priemysel je pre naše Slovensko prepotrebný a jedine na tomto poli sme v stave stvoriť sj istú samostatnosť, neodvislost. Pozrime na rozkvetajúci priemysel garbiarsky v Lipt. Sv. Mikuláši. Toto mesto stalo sa pomerne v krátkom čase prvým mestom na fabrikáciu koží v Uhorsku, ono vývodí v tomto obore, a pýtajme sa, čo doviedlo ho na tento stupeň? nič iného, len podnikavý smysel terajších majiteľov závodov. Pravdu má p. B. Klemens, ked vytýka nám istú ostýchavosť oproti technickým podnikom. My Slováci máme to v krvi, že veľmi reservovane dívame sa na každý nový podnik, to je ale i naša chyba; my musíme sa z tohoto neduhu vyliečiť. Porovnajme len podnikavosť a výsledok židov v drevokupectve. Keby sa bolo utvorilo kcnsorcium proti podnikom Popperovským, Gleisnerovským atd., nikdy by neboli prišli títo podnikatelia k tým majetkom, ktoré teraz majú. Pre nás to nesmie byť zadosťučinením, že skrz invasiu Popperovskú idú na mizinu majetky nám nepriateľských zemanských rodín, to škodí našemu národu ešte viac, lebo rozmáhaním sa majetku židovského rastú nové neduhy na tele slovenského národa ; pálenčený mor zmáha sa, protegovaný súc vládou samou; rozsiahle majetky Popperovcov ženú nám na šiju celé stáda vyvoleného národa, ktorý pojíma všetko, čo sa len zkapitalisovať dá. Však prechádzam ku druhému odseku článku p. B. Klemensovmu, pojednávajúcemu o podpieraní samostatnosti našej mládeže; tomuto odseku veuovaué sú moje riadky. Pri našom utlačovaní je nám to pravým hojivým olejom na naše rany. Všeobecná korrupcia mládeže v Uhorsku, na ktorú poukázal i terajší rektor magnifieus pešťbudínskej university vo svojej reči pri nastúpení svojho vysokého úradu, musí i na nás starých bôlne účinkovať; buď Bohu chvála, naša pravá slovenská mládež predsa ešte tak nízko neupadla, aby sme museli nad ňou desperovať, avšak pri terajších pomeroch v našej domovine máme zvláštny zreteľ mat na náš podrost. Pán B. Klemens uviedol racionellnú ženbu, jako hlavný faktor, ktorý vedie ku morálnemu zachráneniu zralej mužskej mládeže. Ja, jako manžel, žijúci v šťastných pomeroch, jeho náhľadu z plného srdca prízvukovať musím. Úasy, v ktorých sme my starší žili, boly pre spoločenské pomery o mnoho priaznivejšie, jako terajšie, kde predtým boly domy intelligentných rodín pre každého