Národnie Noviny, október-december 1889 (XX/115-144)
1889-10-10 / nr. 119
Vychodia tri razy do týždňa. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok.................. 12 zl. na pol roka.................. 6 zl. na štvrť roka................ 3 zl. Bezmenné dopisy neprijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. «* ■ 3»«I ■■■ ■ ■■ sm. «- .w !»«'«■ -w ■■ »-«*- sm. ■■ *-»_ Ročník XX. Štvrtok, 10. oktobra 1889» Číslo 119. Štúdia. u. Jednotlivci neodolajú veľký materiál, jim by mala pomáhať celá pera schopná intelligencia slovenská. Ale to sa nestáva. Ved život náš celý nepozostáva jedine z národnej borby, z obrany jazyka a národnej individuality. Nás všetko zaujíma, čo týka sa spoločnosti, zákonodarstva, všeobecných záujmov, národno-ekonomických otázok; nás musí zaujímať i pohyb nie len v slavianskom, ale i mimo slavianskom kultúrnom, literárnom, ekonomickom ohľade. Jednotlivci, sediaci za stolíkami redaktorskými, neodolajú taký velký materiál. Tu treba nám appellovať na všetkých! Všetci sme vinní, jestli naše časopisy majú citeľaé medzery. Idem pripomenúť len jednotlivé, študium vyžadujúce diela. Máme mnoho pravotárov, a môžme s chľúbou povedať, práve naši vyzuamenávajú sa umom, klientelou a vedou. Netreba mi spomínať mená — nech sa každý ohliadne po svojom kraji, a uzná pravdu slov mojich. V krajine sypú sa nové pravosúdne zákony, reformy, novoty. Ale kto stará sa, aby boly náležíte kritisované, uvážené, temné punkty jích objasnené, vplyv na život odmeraný a určený? Dľa môjho vedomia Mudroňovci stoja tu temer osamele. či tí druhí nemyslia, nepríde jim na um širšia nejaká myšlienka, všeobecne zaujímavá, pre seriósnych čitateľov? Ach áno, to zkúsi každý, kto sa s nimi o dielach shovára. Ale k študiumu, k jeho napísaniu niet času, ani vôle. Ale by mala byť vôfa, čas by sa našiel. Máme teraz premeny, čakáme nové — a to v mnohom vážnom, no naši zákonoznatelia mlčia, čo nám možno, zreferujeme, ale to neide z priamej studnice, z praktiky, zo zkúsenosti a je kabinetné mudrovanie. Známe advokáta, býva necľaleko, s veľkým jasným umom, originálnosťou myšlienok, ale my sme od neho riadka nevideli. A je jich viac. Tu prišla zámena regálneho práva, jedná sa o bezprostrednosti a ústnosti súdobného pokračovania, o štátnej administrácii — všetky tieto otázky majú vplyv na náš národ, sú vo spojení s našimi špeciáluymi, slovenskými záujmami. Čo o tom popíše „Pester Lloyd“ alebo „Nemzet“, to týka sa alebo celej krajiny, alebo strán a vrstiev, ktorých interessy zastupujú menované noviny: nám treba pozreť na veci z nášho stanoviska, vzhľadom na slovenský ľud a slovenský národ. O tom"nič nenačítaš sa v „Pester Lloyde.“ Tu treba samostatnú, urnovú prácu, samostatné študium. A práve v týchto, života blízko týkajújúcich sa pomeroch máme špecialistov dosť. Ale ani tí nám neposkytli pomoci, nepodali ruky. Náš orgán nenie pokútny plátok, trebárs nevychádza vo veľmestp, náš orgán je čítaný i v širšom svete: a ten širší svet chce mať reálnu informáciu, i naši chcú vedeť positívne veci a videť dielam na dno. A oprávnene. Nenie povinnosťou umných a študovaných ľudí, pomáhať v tejto biede? Bár by slová tieto našly ozveuu. Len jednu, dve — verím, ozvena by rástla a množila sa. Máme vo veľmestácb, na vysokých školách alebo už v praksi mladých ľudí. Jim prístupné sú bibliotéky, bezprostredné informácie, vidia očima to, čo my len z novín vyčítať musíme, vidia nielen očima, ale i očima slovenskými! Cez slovenské medium prešlý zjav je pre nás a obecenstvo naše záživnejší, pochopiteľnejší. Mladí ľudia vybrali si svoj odbor — v tom odbore robí sa vždy, vždy nové veci povstávajú, nové otázky sa odkrývajú. Nebolo by svedčno, aby oni, prerobiac v sebe théma, podelili sa s náhľadami, dojmami s veľkým svojským obecenstvom? Ale nie, my nedostaneme skutočné, samostatné študium z tej strany, čo veľmi ľutujeme. Nie pre nás' — často nestačí skromný list náš — ale pre samú vec, pre mnohostrannosť, pre povzbudenie, pre zaujatie čím širších kruhov s nami, našimi dielami. Tak by vošiel obsah do našej periodickej spisby, a tým peknoduchým mladíkom by neškodilo znázorňovanie prijatých dojmov a vied, upomínalo by jich to na svätú povinnosť koriť sa národu a pracovať na jeho zdokonálení. Na pr. v Pešti vychádzajú časom dôležitejšie madarské trudy (akademické i privátne), týkajúce sa nás alebo svojou nespravodlivosťou proti nášmu uárodu, alebo vdaka všeobecne zaujímavého predmetu. Vychádzajú archeologické, historické, literárne diela, preplnené šovinismom: nebolo by potrebné, aby sme odhalili nepravdu, a pravdu priznali, nebolo by to prospešné pre nás, keby hlas náš počutý bol, hlas kritiky samostatnej, solídnej ? Tam je k tomu príležitosť, my také veci nedostaneme na oči. Sami máme dosť so svojimi vecmi; vychádzajú nové diela, týkajúce sa nás lebo Slavianstva, lebo vôbec kultúry vo Viedni. I tam máme mladých učených ľudí. Veru by nezaškodilo krátke oboznámenie nás s takýmito vydaniami. Ale mlčíme, „čitaju malo, mnogo spliu“, je tuším zákon, často nasledovaný. Bár by sa to premenilo. Svetozár Húrban Vajanský. Viceadmirál Knorr, ktorý na yachte šiel lodstvu v ústrety, hneď vystúpil na palubu lode „Northumberland“ pozdraviť admirála Bairda. Potom prišli na palubu anglický konsul Kruse a vojenský attašé Domville. Cisár prezeral lodnicu, potom na parníku prešiel okolo vojenských lodí anglických a o 4% vrátil sa do zámku. Tu prijal anglických admirálov Bairda a Traceya. Anglické lodstvo 15. t. m. ide do Karlskrony. Kodaň, 8. okt. Ruský car v stredu večer príde sem a vo štvrtok ráno na yachte „Deržava“ odíde do Kielu. Berlín, 8. okt. („N. fr. Pr.“) Cisár Vilhelm len preto šiel do Kielu, aby tam, ako anglický admirál, pozdravil anglickú flottu. Žeby cisár tam čakal čara, o tom pochybuje sa. Ako už minulého týždňa bolo oznámeuo, car príde sem v piatok a sosadne v ruskom posolstve, kde bude zavtrak (predobedie), na ktorý prídu i cisár a cisárovná. Večer bude obed v Bielej sále, potom slávnostné predstavenie v opere. V sobotu bude dvorná honba v Letzlingene. V nedeľu večer car odcestuje. Politický prehíad. ------9. oktobra. Nemci konečne môžu videť čara Alexandra III, V piatok, o 11. hodine predpoludním dôjde do Berlína a sosadne v ruskom posolstve. Z Kodane oznamujú, že ta prišiel generál-adjutant Čerevin, ktorý bude sprevádzať čara na ceste do Berlína; v sprievode svojho otca bude i veľký kňaz Georgij, naproti tomu carevič Nikolaj Alexandrovič so svojimi starými rodičmi, dánskym kráľom a kráľovnou, pôjde z Kodane priamo do Athén na svadbu. Títo nastúpia svoju cestu asi dvoma dňami po odchode čara Alexandra do Berlína. Carica, kým jej rodičia neodcestujú, zostane vo Fredensborgu, potom odíde a s carom spolu vráti sa do Petrohradu. Minister Girs nebude s carom v Berlíne. Po voľbách „Figaro“ radí republikánskej vláde francúzskej, aby bola veľkodušnou a prinavrátila chlieb úradníkom, ktorí boli prepustení pre boulangismus. Princ Louis Napoleon zanechá vraj italiansku armádu a vstúpi do ruskej. Kiel, 8. okt. Anglické kanálne lodstvo popoludní o 4. hodine prišlo do vojenského prístavu. t Nemecko, Francúzsko a Rusko. Dľa svojho zemepisného položenia Prusko, ako i terajšie Nemecko, nachodí sa medzi trimi deržavami: Ruskom, Austriou, Francúzskom a len od severa chráni ho Baltické more. Preto neprestajnou snahou Fridricha Veľkého a jeho nástupcov bolo roztrhať tieto deržavy, aby ony, ako v sedemročnej vojne, nemohly sa sjeduotiť medzi sebou. Na tento čas nebezpečenstvo zo strany Austrie odstránilo sa a, možno, navždy. Ostáva teda dorozumeť sa s Francúzskom a potom spojenými silami Európy pokúsiť sa zatlačiť Rusko do Ázie. Od vojny 1870—71 Bismarck robil všetko, aby si získal Francúzov a miesto utratených provincií otvoril jim nové horizonty. Mienku svoju Bismarck vyjadril v rozhovore s grófom Saint Vallierom, roku 1878 francúzskym poslom v Berlíne. „Vidíte — presviedčal ho Bismarck — kým Francúzi a Nemci vedú svoju dávnu borbu pre Rýn, Rusi a Angličania delia si svet. Nie je čas Francúzsku a Nemecku, prestanúc naťahovať sa pre chatrné priestranstvo zeme, obrátiť sa k bohatším krajom Turecka, Indie a Afriky?“ Naučenie toto nezostalo bez následku: prišly podniky Francúzska v Tunise a Tonkingu. Panovavšia opportunistická stránka, trebárs neodriekla sa ztratených provincií, no chcela domáhať sa jich pokojnou cestou, to jest čakať, aby Nemecko, zamotajúc sa na východe, samo ponúklo jich vrátiť Francúzsko. Boulangistický pohyb za čas, tak sa zdalo, vzkriesil zbľadnutú myšlienku odplaty a spolku s Ruskom. No prostriedkom pohraničných incidentov, Tiszovou rečou, hrozivými nótami Crispiho Bismarck nahnal strachu pokojamilovným Francúzom: Boulanger nielen ztratil torbu vojenského ministra a veliteľstvo armádneho sboru, lež postupne bol urobený zločincom a vyhnancom. Hlavná prekážka francúzsko-ruského dorozumenia nie je v republikánskej a pritom nestálej forme francúzskej vlády, lež v tom, že totožné sú len negatívne, no nie positívne ciele týchto dvúch deržáv. Rusko nedovolí dotknúť sa Francúzska, potrebného pre europejskú rovnováhu, ale z druhej strany Rusko nezačne vojnu s Nemeckom, aby vrátilo Francúzsku Elsasko a Lotaringiu. Práve tak Francúzi pozdravujú ruského čara, ako ochrancu europejského mieru, no súčasne nechcú byť nástrojom toho, čo v Europe nazýva sa ctižiadostivými zámerami Ruska na východe. Francúzsko-ruský spolok uskutoční sa len v prípade, žeby Nemecko začalo vojnu. Nepredvídané okolnosti istotne vyvinú sa v prospech tohoto spolku, jestli v Berlíne zvíťazí theoria grófa Walderseea a cisár bude chcet predísť vojnu vojnou