Národnie Noviny, apríl-jún 1890 (XXI/38-74)
1890-04-01 / nr. 38
Vychodia tri razy do týždňa. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko na celý rok.................. 12 z). aa pol roka................. 6 zl. aa štvrť roka............... 3 zl. do cudzozemska na celý rok................... 15 zl. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Kefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. XledMlccJ.»} *».«1 »»■Im» an, expedícia -w Vurc. BS^w- 2» v • 1 ■■ Ročník XXI. Utorok, 1. apríla 1890, Číslo 38. Pozvanie k predplateniu na politický časopis Národnie Noviny, XXI. ročník 25. štvrťrok. Koncom tohto mesiaca vypršia predplatky početným pt. pánom odberateľom týchto novín: následkom čoho úctivé vyzývame Ctené Obecenstvo k láskavému obnoveniu predplatenia. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko obnáša: na celý rok ... 12 zl. na pol roka ... 6 zl. na štvrť roka . . 3 zl. Do cudzozemska na celý rok 15 zl. Tých pt. pp. odberateľov ale, ktorí sú nám ešte na minulosť dlžní zadoposielanie novín, úctivé prosíme, aby čím skoršie vyrovnať ráčili svoje účty. Turč. Sv. Martin, 24. marca 1890. Administrativné povereníctvo „Národních Novín.“ Skoro ukáže sa. Len prirodzená vec, že sú veľmi rôzne mienky ešte i o Bismarckovej politike, ktorá predsa bola v svojich cieľoch veľmi určitá. Súdi sa vpravo, vľavo, nejasne ešte i v tom punkte, ako vplýval mocný kancellár nemecký na europejské položenie v poslednej perióde. Aké bolo to položenie najmä za posledných dvoch-troch rokov, aké je ešte i dnes — cíti veľmi dobre každý. Jedni hovoria teda, že v týchto strašne napnutých pomeroch Bismarck bol stĺpom europejského mieru, druhí, ač doprosta nevyslovujú protivu toho, uvádzajú velmi vážne dôvody proti takému cbarakterisovaoiu nemeckého kancellára. Myslíme, v tejto otázke dobre je trochu dočkať. Dlho čakať nebude treba. Ukáže sa skoro, ktorá stiánka má pravdu — čím bol Bismarck v poslednej perióde pre rozčúlenú, nepokojnú Európu. Nakoíko však možno súdiť teraz, my tiež myslíme, že stĺpom mieru železný kancellár nebol. Prisviedčame, že on, ktorému slávy už bolo sa dostalo dosť, on, človek starý, ktorému už milý je pokoj, najmenej mohol odvážiť sa postaviť na kocku svoje výdobytky. No on, i ked hladel udržať mier na všetky strany, zamotával europejské diela tak, aby mobol loviť v mútnom. A veru dobre hovoria, ktorí tvrdia, že medzi slová: Bismarckov mier, treba vložiť slovo tretie: ozbrojený. Čo že je liga mieru, toto jeho najväčšie dielo z posledných desiatich rokov ? Nie ona prispela k tomu najviac, že z Earopy stal sa veľký ozbrojený tábor ? A že na niektorom punkte tohoto tábora, trebárs niektorej prednej stráži nevypálila puška, ako signál pre všetkých, to veru nie je dielom Bismarckovho génia. Nemci nech lámu si hlavy, čo je pre nich lepšie: s Bismarckom či bez neho ? my hez váhania zavolajme za ním: Šťastlivú cestu! Ved! dosť dlho chcelo sa nám povedať takéto slová. S odstúpením Bismarcka bankrotuje celý politický systém. V celom vnútornom živote Nemecka javí sa silné vrenie, dokazujúce, žeúzkost-) live hľadajú nové formy sociálneho i štátneho života. Demokratické elementy úporne dovolávajú sa svojich práv, pri voľbách dokázaly takú silu, že koruna, aby jich len upokojila, postavila sa na čelo tohoto pohybu. Zo stránky prenasledovanej a neopováživšej sa ani ceknúť, sociálna demokracia razom stala sa stránkou bojujúcou, za ktorou stoja veliké massy obyvateľstva. S nebývalou smelosťou súčasne zodvihla hlavu i katolícka strana nemecká, za ktorou stoja všetky separatistické elementy, a ozýva sa tónom, k akému neodvážila sa ani v kulturkampfe. Všetko toto nemožno pripísať Bismarckovej politike, no čistou ona pri tom veru nie je. Že Nemci, ktorí za dlhej jeho vlády tolko nareptali sa proti nemu, teraz, prepustenému, predsa robia ovácie, to je pekná stránka Iudskej prírody — klonenie sa pred opravdovou veľkosťou. Veľkosť Bismarcka zostáva, akýkoľvek bol by býval jeho koniec. My tiež i miomovolne pokloníme sa mu, no v spore jeho s Vilhelmom II. osvedčovať sa za neho — bolo by politickou chybou. Šťastlivú cestu! Ako veľký nacionalista, najväčší našej doby, Bismarck bol nám často sympatbický; no z tejto stránky vykonal svoje, pomohol prečistiť náhíady — môže ísť! V ňom tratí sa z scény najväčší vrah Slavianstva. Lebo jeho „priateľstvo“ s Ruskom, i kým ho tak hľadal a tak behával za ním, bolo len zo strachu o vlastnú kožu. Skoro ukáže sa, čím bola jeho politika pre europejské národy v poslednej ťažkej perióde. Dľa všetkého, začne sa ukazovať na východe. S východom, áno snád i s ligou mieru v spojení, môže sa ukázať i u nás, v Rakúsko-Uhorsku, ešte i v našej polovici Rakúsko-Uhorska. A plakať za Bismarckom iste nebudeme mať príčiny! teda 867,955.000 rubľov, to jest riadne príjmy prevyšujú riadne výdavky o 54,609.000 rubľov. Mimoriadne príjmy, ktorých bolo präliminovano 9,379.000 rubľov, fakticky obnášaly 61,032.000 rubľov, teda prevýšily rozpočet o 51,653.000 rubľov. Mimoriadnych výdavkov bolo 102,207.000 rubľov, z ktorej summy 34,207.000 rubľov bolo präliminovano v rozpočte a 68 millionov vynaložilo sa na amortisovanie 50-millionovej 5°/0-vej zlatej renty a 18-millionovej pôžičky. Celý rozpočet 1889. roku vykazuje teda zvyšku 13V2 milliona rubľov, k čomu zostávajú ešte úvery 1889. roku, dosiaľ nepoužité. Politický prehľad. ------31. marca. Crispi ztratil v Bismarckovi mravnú oporu. Všetky vešti, idúce z Ríma, svedčia o jeho oslabenom položení. Už hovorí sa o rozpustení komory, o vystúpení Seismita -Dodu, Miceliho a Diolittiho z kabinetu; Crispiho napádajú, že nesloží ministerstvo inostranných diel, populárny Nicotera sriaduje opposiciu. Už je po berlínskej konferencii, delegáti porozchádzali sa domov, no iste i sami dobre vedia, že nič nevykonali. Konferencia ustanovila vari 6 punktov pravidiel o baníckych dielach vo všeobecnosti, o robotnom čase v baňacb, o bezpečnosti života, o nedeľnej práci, o upotrebovaní detí a ženských. Všetko samé theoretické veci. Od patričných vlád závisí, či si jich osvoja alebo nie. No ustanovenia konferencie sú také, že keby si jich interessované vlády i osvojily, nimi neprispeje aa k riešeniu robotníckej otázky. Petrohrad, 30. marca. Orgán finančného ministerstva úvere ňuje dáta o faktických príjmoch a výdavkoch v roku 1889. Riadne príjmy obnášaly 922,564.000 rubľov, teda o 57,101.000 rubľov viac, než bolo brato v rozpočte, a o 24,356.000 millionov viac, než roku 1888. Úvery, otvorené v rozpočte 1889. roku, obnášaly 860,955.000 rubľov; výdavkov bolo viac len o 7 millionov, a síce na vyplatenie kupónov z novokonsolidovaných úpisov, poneváč kupóny teraz vyplácajú sa 20. decembra, nie na počiatku nového roku. Všetky riadne výdavky obnášaly Stav úplnej neistoty v pomeroch ríše nemeckej potvrdzuje aj berlínsky dopisovateľ viedenskej „Deut. Ztg.“ Píše medzi iným: „Fakta treba prijať, aké sú, ale city nemožno celkom opanovat. Pokojnú myseľ zachovali síce, ked odstúpenie Bismarcka stalo sa známym, ale cit neistoty, čo bude nasledovať, pozorovať dosť zrejme. V inostranných pomeroch neobávajú sa zmeny, poneváč trojnásobná alliancia následkom dôležitých štátnych záujmov a pravého ľudového inštinktu stala sa politickou potrebou a naši protivníci väčmi nenávideli toto jeho dielo, ako samého pôvodcu. Ale tým neistej sie sú výhľady vzhľadom na nové útvary v pomeroch vnútorných .. . Teraz ešte nik nie je v stave povedať, ktorý smer prevládze ... Verejná mienka pohybuje sa v extrémoch, avšak ani vyznačenie Stoeckera nerozhoduje, z druhej strany bolo by práve tak nemúdro veriť, že nastane vladárenie dľa svobodomyseľnej šablóny. Pretvorujúci process nie je ešte ukončený a predbežne niet inej politickej múdrosti, ako vyčkať. Napriek tomu, že rozdiel v mienkach medzi cisárom a kancellárom datoval sa už od dávnejška, prevrat predsa nastal skorej, ako ho obidvaja očakávali. A tak mnoho dôležitého bolo ešte nepripraveno. To je dnešná situácia. Kto nesbáňa sa po sensačnom, dnes ešte nemôže poukázat na iné, ako na úplnú neistotu, čo príde.“ — V druhej svojej zpráve z Berlíua oznamuje, že je velmi pravdepodobné, že najvyššie kruhy premenily svoju mienku v otázke pokračovania proti sociál-demokratismu. Treba očakávať vraj nadovšetko rozhodné vystupovanie proti social-demokratismu. Delnícka otázka. Medzinárodná konferencia, ktorá rokovala v Berlíne o delníckej otázke, ukončila v piatok svoje zasedania a prijala návrhy odborov, ktoré odporúčajú sa vládam. Usnesenia sú nasledujúce: Práca žien a dievčat. Ženám a dievčaťom vyše šestnást roČDým má byt zakázaná nočná a nedeľná práca; aj ináč smie jich práca trvať najviac 11 bodín s prestávkou 1% hodiny. Pri odboroch, ktoré sú zdraviu škodlivé, odporúča sa ešte dalšie obmedzenie práce. Pri daktorých odboroch môžu byt pripustené výnimky. Manželky môžu byt po porodé zamestknané len po uplynutí aspoň 4 týždňov. — Práca detí. Deti obojeho pohlavia niže 12-ročné, v južných krajinách niže 10-ročné majú byt od práce v priemyslových závodoch vylúčené a musia skôr zadosť urobit školskej povinnosti. Deťom niže 14- ročným a mladíkom niže 16-ročným má byť nočná a nedeľná práca zakázaná. Deti medzi 12. a 14. rokom smú pracovať denne najviac 6 hodín s polhodinovou prestávkou. Pri takých odboroch práce, ktoré sú zdraviu škodlivé, nemá byť deťom práca vôbec dovolená alebo len v tom prípade, ked porobené sú poriadky k ochrane jich zdravia. Mladí delníci medzi 14 a 16. rokom môžu pracovať denne len 10 hodín s prestávkou 1V2 hodiny. — Práca v doloch. Delníci niže 14-roční (v južných krajinách niže 12- roční) majú byt z práce v doloch vylúčení. Všetkými možnými prostriedkami techniky má sa účinkovať k ochrane zdravia horníkov, ako vôbec má sa na tom pracovať, aby horníci boli v starobe, v nemoci a v prípade neschopnosti ku práci zabezpečení. Keby vyskytly sa nesbody medzi deiníkmi a zamestknávatelmi, majú oba stránky podrobiť sa výroku smierčieho súdu. — Mnohé z týchto usnesení prijaté boly len väčšinou hlasov, daktoré s výhradami zo strany jednotlivých štátov. Tak sdržalo sa na pr.