Národnie Noviny, júl-september 1890 (XXI/78-114)

1890-07-08 / nr. 78

Vychodia tri razy do týždiia. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko na celý rok................ 12 zl. na pol roka............... 6 zl. m štvrť roka.............. 3 zl. do cudzozemska na celý rok................ 15 zl. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Biefrankované listy sa ne­prijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. ■*«*«■ afeJUc.<‘ia»., ■■■ 1 ■■ ín( a«. l«^i» -w ■* w«*- fü»~w. .VtB a»,*- •* Ročník XXI. Utorok, 8. júla 1890. Číslo 78. Balkán a alliancie. Udalosti na Balkánskom polostrove silno na­­pružily mysle obecenstva a sotvy to dlho po­trvá, čo aj diplomacia prinútená bude zasiahnuť do diela, aby dáko zreparovala ešte ohrožený pokoj, na jehož trvácnosť i tak už nikto neverí. Dobrodružný exkráľ Milan zase uznal za dobré vrátiť sa do svojej „drahej“ vlasti a intriguje proti vláde a stávajúcim poriadkom. Srbské vládne kruhy dosť chytro prezrely jeho zámysly: Milan chcel by zrútiť vládu i vladárstvo, strhnúť moc do svojich rúk, vyhnať kráľovnú Natáliu a šafáriť podľa starého spôsobu. Že sa mu to tak ľahko nepodarí, to on pravda nepredviuel a teraz stane sa mu bez pochyby, čo neočakával, že bude poslaný za hranicu. Ani princ Koburg neprispel ku konsolido­vaniu pomerov na Balkáne a k utuženiu vše­obecného mieru. Pomocou najatých svedkov do­kázal vinu Panicovu, súd vyniesol výrok pod tlakom zhora, no predsa obíahčil si svedomie tým, že odsúdeného odporúčal omilostiť. No čo by iní panovníci neurobili, to urobil uepotvr­­dený, neuznaný Koburg: podpísal výrok smrti, dal Stambulovi Panicu sostrielať a sám utiekol za hranicu. Všetko značne zmenilo všeobecné politické rozpoloženie Európy a zavdalo podnet k dalším kombináciám pre budúci rozvoj možných zápletok. Tak zvaná liga mieru utratila po odstúpení Bis­­marckovom svoj pôvodný ráz, kde jej členovia viazaní boli solidárnosťou a spoločnosťou záuj­mov; z druhej strany sblíženie Fr. ncie s Ru­skom nabýva zo dňa na deň reálnejšej a pev­nejšej podstaty a stáva sa ako by panujúcim princípom v politike oboch dŕžav. Trojčlenový spolok ešte existuje a len toť počuli sme aj z delegácií ubezpečenie, že jeho dalšie trvanie je pojistené, no nenie to nikomu tajnosťou, že v politike Italie previedla sa v posledných ča­soch podstatná zmena a sám Crispi sotva by si trúfal vystúpiť pred italský snem s pláňami, ktoré pokorily by Italiu za nástroj Nemecka. Docela v inom položení nachodí sa spolok Ruska s Francúzskom. Niet tu síce určitej formy diplomatického zakľúčenia, ale ten spolok vy­plýva sám sebou z totožnosti záujmov a z po­loženia oboch národov, ktoré majú proti sebe jednoho spoločného nepriateľa. Nemecko, ktoré už od dvadsiatich rokov drží celú Európu pod zbraňou, môže sa tak vrhnúť na Franciu ako na RuBko, nasledovne je to celkom prirodzené, že tieto dve dŕžavy povinné sú sblížiť sa na najpevnejšom základe vzájomnej obrany. Netreba uvádzať fakta, ktoré dokazujú, že priateľstvo a Sympathie Francúzov k Rusku ne­obmedzujú sa na pusté frázy, ale dostávajú prak­tických foriem. Takých dôkazov nakopilo sa v poslednom čase dosť. Vezmime len na príklad ako držaly sa francúzske časopisy pri najnovšej afféré pochytaných anarchistov. Všetky rozhodne postavily sa na stranu Ruska, vyjmúc jednoho­­dvúch, ktoré v samom Francúzsku nemajú žiad­neho politického významu. Ďalej máme tu hotové faktum, že vo Fran­cúzsku sriadil sa „spolok priateľov Ruska“, na jehož čelo postavili sa politicky významní ľudia rozličných frakcií, pri čom rozdielnosť politi­ckého presvedčenia nehrá žiaden zástoj a všetci spojení sú jednou snahou: uskutočniť a upevniť sblíženie a allianciu s Ruskom. Je jasné, že ta­kýto spolok môže dostať rozhodný vplyv na roz­riešenie mnohých otázok zahraničnej politiky, tým viac, že jeho členaroi nie sú nezkúsení enthusiasti, ale ľudia vážni a praktickí. A že rusko - francúzska alliaucia nachodí úprimného súhlasu vo verejnej mienke oboch patričných národov, to môže mohutne vplývať na mierne riešenie medzinárodných ťažkostí a môže byť garanciou europejského mieru, len nech ostatná slávna Europa vzdá sa výbojných chúťok a nech nejde rozširovať svoj vplyv tam, kde toho vôbec ani nepotrebujú ani nežiadajú. Aj balkáuska otázka — lapis offensionis — dá sa pokojne vybaviť, len nech nemiešajú sa tam, nech tam neintrigujú, nech sa ta netisnú nepo­volané cudzopasné živly. Politický prehľad. ------7. júla. Tak sa zdá, v Belehrade predbežne pokonali sa s Milanom. Chýry o jeho vypovedaní razom zamenily sa zprávami, v ktorých vykladajú, prečo Milan sdr­­žuje sa v 3Jehrade. Bývalý král iste nebral na žart úmysly energičnej vlády a sľúbil jej niečo. No keď stránky len takto pokonajú sa, vtedy zápas, oby­čajne, ačpráve skryto, vedie sa ďalej. Moc, ktorou štvaný je biedny Milan, neuzavre mier. Y Paríži včera bol vynesený súd nad takzva­nými ruskými nibilistami, Landeisenom, Reinsteinom a všelijakými —bergmi a —bergermi. Obvinení pre dorábanie explosívnych látok, Reinstein a piati spo­ločníci jeho dostali po tri roky žalára, Landeisen pät rokov; Brombergová a Reinsteinová sú osvobodenó. Cisár Vilhelm len predvčerom odišiel z Christi­­anie. — V Španielsku nový kabinet je už utvorený, a síce pod predsedníctvom Canovasa del Castillo. Nový kabinet bude sa vraj držat tradícií španielskej politiky — to jest nemiešať Ba do diel Európy. Belehrad, 6. júla. Marinkovič, zavraždený srbský konsul, dnes bol pochovaný, a síce na štátne ná­­kladky. — Proti rozličným chýrom, rozširovaným o prebývaní Milana v Belehrade, úradný časopis ozna­muje, že bývalý kráľ sdržuje sa v Belehrade len preto, aby pri výchove mladého kráľa vykonával do zor, ku ktorému oprávnený je ústavou. Kráľ Ale­xander totiž teraz skladá školské zkúšky. Carihrad, 6. júla. Splnomocnená z kompetent­ného miesta, „Agence de Constantinople“ dementuje vešť, že porta dostala od Grécka protest proti cir­kevným koncessiam, ktoré žiadalo si Bulharsko. Takej nóty porta nedostala ani od Grécka, ani od žiadnej inej vlády. Podobne nepravý je chýr, že v bulharskej otázke porta chce poslať nótu deržavám, podpísaným na berlínskej smluve. Valencia, 6. júla. V okolí Valencie včera bolo 20 prípadov cholery. V meste už nebolo nového prípadu. Helgoland. „Pall Mall Gazette“ veľmi zatra­cuje prepustenie Helgolahda Nemecku. Poslala na ostrov zvláštneho dopisovateľa, aby vyzkúmal mienku obyvateľov o jíoh priechode v podddanstvo Nemecka; dopisovateľ rozpráva, že všetci Helgolandci, od ma­lého do veľkého sú len jednej mienky, tej, že to kupčenie je nešťastím pre nich. Jeden z obyvateľov hovoril dopisovateľovi: „A možná je taká smluva? Veď vy môžete oddať psa alebo mačku, komu a kedy vám ľúbo, no či to s ľuďmi tiež tak ide?“ „Tento naivný obyvateľ ostrova — hovorí „Pali Mall Gazette“ — iste nezná mienku Salisburyho v tejto otázke. Púhy fakt, že ministerpredseda rozhodnul osud ostrova, nezpýtajúc sa, čo myslia jeho obyva­telia, dokazuje, že nedrží jich za lepších od psov a mačiek. Zo stanoviska vyššej politiky ovšem možno hovoriť pro i contra o odstúpení ostrova, no anglická vláda tu na každý spôsob urobila s Helgolandčanrai celkom tak, ako robí kupec, keď svoje ovce zmení na zlato.“ Peštianska politika. Dopisovateľ petrohrad­­ského „Dňa“ v Pešti shováral sa s jedným z redak­torov „Pester Lloyda“, a síce ešte pred zakľúčením delegácií. Rus predovšetkým zpýtal sa, aké príčiny má nepriateľský pomer niektorých maďarských strá­nok oproti Rusku? „Ja myslím, hovoril, že niektorí Maďari dosial pamätajú na Világos.“ „Nie, ponáhľal sa odpovedať nemecko-maďarský publicist, — veľmi sa mýlite. Maďarská stránka, na ktorú narážate (t. j. Kossuthovská), nemá teraz žiad­neho významu v krajine. To je len hrsť ľudí. Vám treba vedeť, že Maďari dávno smierili sa so svojím monarchom, proti ktorému bojovali 1848—49. či je možno, žeby pre túto príčinu boli nepriateľmi Rusku? Idei revanšu za Világos nejestvuje; Maďari sú národ tolerantného ducha.“ „Odpusťte, ale ako možno si vysvetliť nepriateľ­stvo vášho orgánu naproti Rusku? Ochotne verím, že „Pester Lloyd“ hnevá sa na nás nie pre világoš­­skú kapituláciu.“ „Prosím vás, o nepriateľstve Rakúsko-Uhorska naproti vám nemôže byť ani reči.“ „Ako vysvetliť si teda všetko to, čo u vás píše sa o Rusku?“ „Vidíte, hovoril redaktor, nepriateľstva my ne­známe, no my máme obavy.“ „A čo je to, čoho obávate sa? Či nevidíte bez­­číselné dôkazy o pokojamilovnosti našich smerodaj­ných kruhov?“ „O, áno, no bývajú okamženia, keď ani taká silná vláda, ako vaša, nemôže zadržať výbuchy ve­rejnej mienky. Veď nemôžete tajiť, že v Rusku jest silná stránka vojny.“ „Pomenujte mi hoc jednoho nášho vynikajúceho štátneho alebo spoločenského dejateľa, ktorý priná­ležal by k tej stránke.“ Skonfundovaný redaktor nevedel odpovedať; o chvíľku hovoril: „Ale máte panslavistov. Veď hľa, práve chcú svolať všeslaviansky kongres* —“ „Na ktorom, Rus skočil mu do reči, zamýšľajú hovoriť o takej nebezpečnej otázke, ako je cyrillica.“ „Ale cyrillica je len záminkou!“ „Dobre, nech je tak. No koegress nebude u vás, a preto obavy vaše nie sú odôvodnené, vôbec, vy veľmi preháňate bojochtivosť tých, ktorých nazývate panslavistmi, nehovoriac už o tom, že pod to na­zvanie zahrnujete temer všetky ruské stránky. Uznáte, že Slaviani na každý spôsob sú nám blízki po krá i kultúre a jestli Maďarom nikto nebráni interes­­sovať sa o našich Votiakov a iné sibirské národíky, ktoré považujú za blízke sebe, tak my sme tym oprávnenejš* interessovať sa u Slavianov, s ktorými sväzuje nás nie len sama pokrevnosf.“ „Len že vy chcete poruštiť všetkých Slavianov, najmä na Balkánskom polostrove.“ „Poruštiť? Myslíte, že na pr. Horváti...“ „Nie, pretrhnul ho redaktor, — Horváti priná­ležia nám; ja hovorím o balkánskych urrodnosťacb. Je predsa istá vec, že Rusko na Balkánskom pol­ostrove šlo vždy len za svojimi ineressmi. „Žiaľ, že nie vždy bývalo tak! „hovoril Rus“ Často hrali sme do ruky druhým dŕžavám. Ale keby i tak bolo, vari Austria podporuje tam cudzie, a nio svoje interessy?“ „Austria chce mat len samostatné rozvitie bal­kánskych národností. (Na pr. v Bosne a Hercegovine? Red.) My nesiahame na samostatnosť balkánskych štátov, no vy chcete si jich prisvojiť.“ „Z čoho to vidno? Z toho snáď, že v Bulharsku teraz nemáme ani jednoho diplomatického agenta?“ „Pravda, váš vplyv v Bulharsku veľmi oslabnul, no v tom je bieda, že usilujete sa vydobyť si ho na-

Next