Národnie Noviny, október-december 1890 (XXI/123-153)
1890-10-21 / nr. 123
Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko na celý rok................ 12 zl. na pol roka................ 6 zl. na átvrt roka.............. 3 zl. do cudzozemska na celý rok................. 15 zl. Vychodia tri razy do týždňa. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. lt<-d ft^ «>1», »»«1 ■■■ 1 ■■ B m t ría«' ft i» », espedLlci» -w r'M'' ■*<*- W'w. 'MIwartjljBLe. Ročník XXI. Utorok, 21. oktobra 1890. Číslo 123. Gymnásium. V minulom čísle „Národních Novín“ uverejnili sme obšírne vyzvanie v diele gymnásia v Turč. Sv. Martine založiť sa majúceho. Z neho vysvitá, že povereníctvo gymnasiálne všetky predpráce urobilo, a teraz nastáva povinnosť mohutným materiálnym napriahnutím síl oživotvoriť tak velaslubné, prepotrebné podujatie. O všetko ostatné je náležíte postarano. O pálčivej potrebe strednej školy s učebným jazykom slovenským, myslíme, netreba roz pisovať sa. Vidí, cíti to každý. V celom Uhorsku niet jednej jedinej školy, na ktorej by sa žiak naučiť mohol správne po slovensky, i len čítať! Jazyk trojmillionovej massy — hovorím schválne len massy •— nežije v žiadnom strednom ústave. Už tie milliony, len čo massa ludí považované, musia zrútiť každý dôvod proti takému gymnásiu. Už jednoduchá, obyčajná, denná nutnosť vedeť po slovensky, mala dávno stvoriť školy s učebným jazykom slovenským. Jestli by sme chceli dokazovať potrebu strednej školy na stranách našich, hrešili by sme proti rozumu a prírode, lebo dokazovať také veci, ktoré každý vidí a maká, bolo by absurdum, tak jako keby sme dokazovali, že človek zdravý musí jest a piť. A tak otazka ide iba okolo umožuema. Formálne je temer všetko vybaveno, čaká sa na skutky, na peňažný základ, na financovanie poduiku. Stredné školy v naše dni musia byť postavené na solídnom hmotnom základe. Zákon žiada isté podmienky, ktoré musíme vyplniť. Vyzvanie udáva spôsob a zabezpečenie žertvovaných alebo lepšie povedano, bezúročné požičaných kapitálov. Dnes je už len otázkou, jak valne a jak skoro soberie sa potrebný kapitál, aby škola založená byť mohla. Zo všetkých podnikov, ktoré sme zčiastky previedli a zčiastky ešte len prevádzame, najsúrnejším stal sa už dnes tento podnik. Je to otázka prítomnosti i budúcnosti, a síce tak veliká, vážna, že mohlo by sa očakávať činné, radostné rozrušenie myslí •— očakávať neobyčajné vzpruženie všetkých dobrých ludí, ktorí pomyslia i ua budúce dni! Nádejnej škole našej kynie istá, pekná budúcnosť, jaknáhle ona do života uvedená bude. Mnoho bočných ohladov, ale nemalej váhy bude ju napomáhať: centrálne položenie nášho mesta, spojenie železničné vrútocké na juh, východ i západ, tak že u nás spájajú sa všetky trate, vedúce krajmi, obývanými kompaktným slovenským obyvateľstvom, kraj zdravý a menovite v lete miernený záštitou hôr, jazyk temer celkom prostý dialektických prímeskov a krajností, jeden z načistejších a literárnemu, už uvedenému a uznanému jazyku najbližší, pomerná lacnota bytov a zaopatrenia pre študentov, pohodlný dozor vzhľadom na neobšírnosť mesta, časté styky so všetkými krajmi slovenskými, tvoriaca sa veľká museálna bibliothéka, museum, už jestvujúca biblioíhéka bývalého gymnásia atd. Nepotrebujem poznamenať, že direktórium jnádejného gymnásia postará sa o výtečné, všetkým zákonným požiadavkám zodpovedajúce učebné sily, o alumnát, o učebné prostriedky, aby škola turč. sv. martinská bola školou obrazcovou, vyhovujúcou úplne i tým najprísnejším želaniam. Sme presvedčení, že nádejné gymnásium naše skoro zaplní sa žiactvom, o tom nemôže byt pochybnosti, že povzbudí mnohých rodičov, dať schopné dieťa svoje do škôl, ked vie, že čaká ho škola, stojaca na výške svojej úlohy, otcovská kázeň, poriadok a duševný, pravidelný vývin. A tak nič iné by nechýbalo, len hmotná, pravda výdatná podpora. A veru že dali by sme si veľmi charakteristické testimonium paupertatis, keby sme nevládali založiť a udržať aspoň jednu strednú školu s naukosdelnou rečou materskou. Nevieme si ani predstaviť to zahanbenie, jakým by zapýriť [sa musely tváre naše. A tu dobrá vôľa nič neplatí: tu platí jedine skutok, a síce skutok rázny a skorý. Bis dat qui cito dat. My skutočnými príspevkami najlepšie a nezvratné dokážeme potrebu nášho gymnásia; tu môžme smelo použiť nemeckú pohovorku „peniaz hovorí.“ On bude hovoriť, ba kričať o pálčivej nutnosti, vymaniť sa zo strašného, bezškolnéko času, ktorý leží na nás jako zlá múra a dusí v našom ľude talenty, kal! nám výhľad do budúcnosti a straší nás obrazom negramotných, analfabetických pomerov. Ked i nie doslovne analfabetických, ale iste v prenesenom smysle! či chceme aby už vyhynul posledný slovenský vzdelanec, a katedry, kancle naše zaujať museli ľudia, neznajúci jazyk náš? Jestli chceme tú posilu z nášho zdravého ľudu, ktorá v rokoch šesťdesiatych a na počiatku sedemdesiatych rozmnožovať počala duchovný kapitál; jestli chceme zase čerpať zo sviežeho prameňa — nateraz temer celkom zakrytého — z prameňa, jedine povolaného udržať, obnoviť, sosilniť duchovný život v ľude našom, musíme s celou silou chytiť sa do práce a neustať až dosiahneme cieľa. Je to dôležité, vysoko patriotické, humánne a kultúrne dielo; odťahovať sa od neho nemá nik práva ani príčiny. Že ked chceme, dostihneme vyplnenie šľachetných želaní — o tom niet žiadnej pochybnosti. Veru nastal čas positívnych, tichých, ale silných skutkov. Y. prevyšujúce temer hodnotu samého tovaru. S ostatnými štátmi Čierna Hora nemala obchodných smlúvi preto nemala kam dávať ani produkty domášneho priemyslu, ani rožný dobytok, z ktorého v každom čase najskorej vedela utŕžiť niečo. Teraz tejto biede bude odpomoženo, lebo kňaz Nikola uzavrel obchodnú smluvu s Francúzskom. Z tej príležitosti, že Čierna Hora dostala loď od Ruska, v novinách strhnul sa krik, že v smysle berlínskej smluvy Čierna Hora nesmie mať vojenské lode. Teraz „Glas Crnogorca“ osvedčuje, že patričná loď je výlučne obchodná. Napriek úradnému dementovaniu, niektoré nemecké noviny ešte vždy spomínajú, že gr. Waldersee, ako náčelník generálneho štábu, odstúpi a pravdepodobne bude vymenovaný za miestodržiteľa v Strassburgu. ________, Petrohrad, 19. okt. Štátny kontrolor predložil štátnej rade zprávu a rozpočtových účtoch z roku 1889. Príjmov bolo viac o 47,843.000 rubľov, než výdavkov. Riadnych príjmov bolo viac o 61,572.000, mimoriadnych príjmov o 53,520.000 rubľov viac než v präliminäre. Buenos-Ayres, 19. okt. Počuť, že prívrženci Celmana, bývalého präsidenta republiky, ustrojili sprisahanie, aby nanovo mohol zaujať svoje miesto, myslí sa však, že plán nepodarí sa. Politický prehľad. ------20. oktobra. Jestli „Kreuzzeitung“ je dobre informovaná, proti trojčlenovému spolku v Nemecku strojí sa agitácia, ktorá môže byt ešte silnejšia, než je v Italii irredentistická. K agitácii tej organisujú sa vraj socialisti. Ako známo, v posledné roky Čiernej Hore bolo treba pomáhať proti hladu. Bieda tá nebola zapríčinená ani nedostatočnosťou a neúrodnosťou pôdy, ani suchotou. Čierna Hora mala vždy málo a neúrodnej pôdy, zastihly ju i suché roky, a za to nehladovala. Bieda v poslednom čase povstala z pomerov medzi malinkým štátom a Rakúsko-Uhorskom. Obchod Čiernej Hory s Rakúsko-Uhorskom za posledné štyri roky bol temer celkom pretrhnutý, a síce pre vysoké clo, Elementárne školstvo v Turci. „čím kto hreší, tým aj trestaný býva,“ hovorí písmo sväté. Tieto slová prišly mi na um, ked prečítal som dlhý článok Štefana Mihalitsku, nčiteľa na štátnej preparandii v Kláštore, pod záhlavím „Egy kis elmélkedés a turóczi tanügyről.“ V článku tomto lamentuje menovaný pán nad zlým stavom zvlášte štátnych škôl v Turci a hovorí, že vríčiansky štátny učiteľ nemá miesta, kde by hlavu sklonil; iné školy sú vraj ošarpané, ploty na záhradách popadané a rozváľané. To sú školy štátne! Učitelia sú vraj zle platení a nechávajú stanice a dávajú sa na inšiu dráhu, ako to urobil štátny učiteľ na Vrútkach. Ja by pínu Mihalitskovi ešte viacej povedal, v akom stave sú tieto školy. Vrútky, kde sústredňuje sa dneská, aspoň mala by sa sústredňovať elementárna kultúra, nemajú školy, rozumiem budovu. Deti učia sa v najatých izbách, ktoré ale nie sú učebné siene, ale izby na bývanie. Poneváč sa deti do takýchto dier nepomestia, chodí polovica detí do obedu a druhá polovica po obede do školy. máva teda každý deň pol dňa vakat. Polovica detí Robia hurhaj po uliciach, tak že i tomu najprostejšiemu človeku bridí sa školstvo na Vrútkach. Pán škôldozorca už pár kilo papieru strovil, aby štít tomuto odpomohol. Dosial nestalo sa ale nič. Tomuto zlu sú ale na vine sami riaditelia, vlastne dozorcovia týchto škôl. Vrútky na pr. malý za školy dakedajší dom Štefovský a pri ňom nachádzajúci sa dom Dulovský. Prvý prešiel do rúk turč. sv. martinskej sporiteľne, ergo stal sa panslávom, druhý bol predtým dom Juštovský, ale prešiel do majetku pansláva Dulu, teda tam nesmie sa konať štátna vlastenecká výihova. Podotýka menovaný pán, že mapu Uhorska ešte „Bachkorszaki gesammt Monarchia ábrázolja.“ O učebných prostriedkoch ani chýru, a hovorí: „Mondhatom, gyönyörű haladás! Lelkesülj tanító! (Utešenýpokrok 1 Oduševni sa učiteľu.) Mne veru veľmi divno predchodí toto nariekanie pána Mihalitsku. Ako Ba viem rozpamätať, za takzvaných „miniszteri iskolalátogatóvov (ministerský navštevovatelia škôl) boli vyme novaní všetci učitelia turč. sv. martinskej polgárky a kereskedelky, potom učbári na štátnej präparandi i