Národnie Noviny, január-marec 1891 (XXII/1-37)
1891-01-03 / nr. 1
Vychodia tri razy do týždňa. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko na celý rok................. 12 zl. ja pol roka................ 6 el. na stvrt roka.............. 3 *1. do cudzczemska na celý rok.................. 15 zl. Bezmenné dopisy prijímajú sa leD od známych už dopisovateľov. Sefraukované listy sa ne* prijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. **■ »-T*.»*BLJLaaLJLiBr*ar“Ä®A«, ä®. -v GP-**jré. Ä’w. ;JBfl a»t *:,B.ji* *»• -5lÁXN/\ ■ • ’ r ^jr „ Ročník XXII. Sobota, 3. januára 1891. k © š i c l u«u ,/k Číslo 1. Slovenskému obecenstvu! S novým rokom počíname dvadsiaty druhý ročník „NÁRODNÍCH NOVÍN".“ Po celý čas slúžily ony verne a mužne slovenskému národému dielu a neuchýlily sa ani na piaď od iamej cesty, jedine spasiteľnej pre slovenský aárod. okamih. Základný jích tón nezmenil sa ani na Ťažké okolnosti, tieseň časov neprajných, nezanechaly aa nich znaku. S vierou, akú dáva iba spravedlivosf a pravosť diela, hľadeli sme v ústrety časom lepším a obodrovali našich milých. Máme nádej, že i tohoto roku slovenské obecenstvo napriahne sily, aby časopis nielen udržalo, ale aj umožnilo jeho rozšírenie v hmotnom i duchovnom ohľade. Po rozšírení a zmocnení nášho národného orgánu túžime my tou najväčšou túžbou: no uskutočnenie nezávisí od nás samých. Tu treba spojenie všetkých síl a snaha nájsť časopisu nové pole. V tom je hlavná úloha naša i nášho obecenstva. „NÁRODNIE NOVINY“ budú vychádzať, ako dosial, tri razy týždenne: v utorok, štvrtok a sobotu a rozposielané budú poludnými rýchlo'Tl*]rrni * Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko ohnáša: Do cudzozemska na celý rok 15 zl. V Turč. Sv. Martine, 3. jan. 1891. Administratívne povereníctvo „Národních Novín.“ Rozhľad. Zakľúčeným práve rokom zakľúčila sa tridsaťročná perióda nášho obnoveného,ústavného, spoločenského, literárneho života. K začiatkom liet šesťdesiatych pripína sa nová jar duševného života slovenského. Z tých čias hľadia na nás nové politické pláuy, oživotvoreué v „Pešíbudínskych Vedomosťach“ ; ztade zueje silný prejav turčiansko-sväto-martinského Memorandum; ztade pozerá obnovenie škôl ľudových, zakladanie stredných; stade dvíhajú sa osnovy Slovenskej Matice; ztade zneje mnohoraké hlas literatúry básnickej i vedeckej. Mená Radlinského, Palárika, Fraucisciho, Paulinyho- Tótba, Moyzesa, Kuzmányho, Červená, Chrástka, čuleua, Viktorina, Žella? Sasinka, Dobšinského, Záhorského a mnohých druhých sú pre tie roky typickými. Ročníky „Vedomostí“, „Líp“, „Letopisu“, rad brožúr i osobitých vydaní ukladajú látku, dnes už zatvorenú, skončenú, literárnohistorickú. A hrúžac sa do tejto látky, skúmateľ dejín spisby i charakteru ich nachodí zaujímavé faktá. Nachodí, že celý slovenský život duševný liet šesťdesiatych vyrastá z koreňov už dvadsať rokov predtým zasadených Ľudovítom Štúrom: a drobnými výnimkami všetci, ktorých mená čítame medzi prednými na presenčuýcu hárkoch memorandových alebo v zápisniciach matičných, priame lebo nepriamo privalí ohnivý krst z rúk Ľudovítových. Pozoroval:? nachodí, že ideály majstrove o zvláštnom sir vanakom území, ohlase to starej dŕžavy nitrianski uskutočňujú sa v reálnom politickom snažeoí. v požiadavkách publicistiky i snemu. Nach' ií, že myšlienka jeho národná, poetická i filasoucká zvučí v Chalupkovom „Mor ho“, v Sládkovičovej „Svätomartiniade“ i veršoch K: bániho, v Paulinyho „Matúšovi“ i Žellovom „Miliduchovi“, v dramatoch a historických truľoch Záhorského i Sasinkových, vo fiiosofiach Hostinského i Ormisa. Štúrov ideál dostáva krv i mäso na celom poli verejuóho života. V treťom desaťročí i.jto periódy počína sa premeua. Prirodzený, rozvitok národnosti i kultúrnych snáh slovenských sa za.iatil, vneéné, fysické vplyvy podťaly jeho koreň, čas uložil do hrobu nositeľov a predstaviteľov ideálov Štúrových, a život , duševný na chvíľu . amrel. No len na chvíľu. Za >rali staré cesty, kliesnily sa nové. Od zatvoreného parlamentu Slovák obrátil sa do svojej obce, do jrodiny; od zatvorených 'matičných .rrrtľ*- ’ • ; • rV.-.-rýcl*, scdeiJ-sssie! • ných múrov domácnosti; od rozohnatých shromaždení k redaktorskému stolíku, od rozpŕeblych mecenášov i priaznivcov k halene ľudu. Naozaj čudný, potešiteľný zjav! Prestaly blvskavé sjazdy, zamíkly kypiace zdraviee, zatiekol búrny jasot zástupov, niet učených, veľkého foimátn krúb. odborných zasadnutí, filosoncffých theoremov a veštení, záplavy príležitostného hrmotnébo veršovania — a sloveuský život národný, slovenský časopis, slovenská kniha žijú životom hlbším než kedykoľvek predtým. Publicistické snaženie, belletria, báseň, populárna nauka, knižka ľudová — všetko to, vážeué na prísnych vážkach upotrebiteľnosti a vnútornej ceny, neponížilo sa, lež vyrástlo. Je menej ligotu, menej širiuy a effektu, no viac hĺbky a hodnoty. Strojno stojí „Dom“, bystro robotia tlačiarne, obetivo začierajú ruky do skrovného zgazdovanéko groša na kultúrne a národné potreby. Roky, v ktorých zkrsla „Suchá ratolesť“, „Hájnikova žena“, „Ežo“, „Neprebudený“, v ktorých píšu Holuby, Kmeť, Križko, v ktorých podvihol sa „Dom“ a zdvihne sa nové gymuásium, tie roky nie sú rokami epigónov: tam kliesni sa a žije nový, svieži, silný, hoc na vonok nehlučný život kultúrny, ktorého ovocie radostne bude požívať šťastnejšia budúcnosť. J. V. na celý rok . . . 12 zl. na pol roka ... 6 zl. na štvrť roka . . 3 zl. na mesiac .... 1 zl. yái: yjm-------°““— Tiež z oboch straň Wvorily sa pekné reči; Präsident Carnot prízvukoval jasnú, umiernenú zahraničnú politiku republiky. Hamburg, 1. jan. „Hamburger Nachrichten“ v dlhom úvodnom článku' protestujú proti vývodom „National Zeitungu*, podlá ktorých Bismarck bol predstavený, že má snahy strannícke, proti istým triedam uamerené s ie opäť chcel by sa dostať ku vláde. „Hamburger Nachrichten“ rozhodne tvrdia, že Bismarck nepomýšľa na to, aby opäť vstúpil s cisárom do úradného pomeru. Bismarck osobuje bí len právo svobodne prejavovať svoje mienky, a v tom nedá sa obmedzovať ani budúcue. Peking, 1. jan. Princ Čun, otec čínskeho cisára, umrel. Belehrad, 1. jan. V Búvise b chýrmi o návrate bývalého kráľa Milana do Belehradu rozpráva sa o odstúpení ministerstva. Jedny i druhé chýry sú bezzáklaďr.é. O Milanovom návrate v príslušných kruhoch nevedia ničoho. Politický prehľad. ---- 2. januára. Ako obyčajne -uový rok začal sa gratuláciami. V politických centrách ubezpečujú, robia nádeje. Berlínske časopisy v svojich novoročných článkoch hovorily o pokojnom položení politickom, ktoré je vraj dielom trojčlenného spolku; dotyčné vnútornej politiky nemeckej spomínaly i ťažkosti, poélé z prie chodu k novej dobe. Pri gratuláciách u präsidenta francúzskej republiky pápežský nuncius predstavil diplomatický sbor. Suchoty (tuberkulosa) a dr. Koch, Podáva d r. J. M a r k o v i č. Myslím, že málokedy niečo tak trváeue a tak všeobecne opanovalo spoločnost ľudskú, ako predmet tejto mojej úvahy. Nielen v kruhoch odborných, lekárskych, ale všade o inšom sa nehovorí; nielen v odborných výkladoch vidíš brožúry o tomto predmete, i dary vianočné, novosti na pr v muzike majú istotne bacillósoe pomenovania alebo formu Kochovhc strekáča. A met sa tomu ani čo divit, vetTnieto hroz nejšieho pocitu, hroznejšieho pomenovania, ako suchoty pre človeka, ktorého ústrojnosť je slabá, vetchá, ktorý snáď rí’ \ * svoje hriechy mladosti. A ja, ako lekár, tier musím uznát, že toto najväčšia pliaga ľudstva; samé suchoty sú^ -mľíobou chronickou, jej epidémia, potažne psa >vanie je tiež chronickým, nakoľko kosí od neparr ľudskej neprestajne až dodnes. Môž’ byt, že c,« malú caaocypu býva pred inými chorobami väčší strach, m.ôž’ by že v stredoveku nor, osýp ty, v novšom veku cholera, typhus, záškrt atd. js krátky čas isté obmt Yené Kraje vo väčšom strachu držaly; ale žiadna iná choroba nenie tak permenentuá, tak všeobecná rozšírená, ako suchoty. Jednotlivé epidemie chorôb tratia časom zo svojho nebezpečného rázu, ba aj celkom zmiznú: suchoty sú vždy rozšírené, po celom okršieku zemskom panovalv, panujú, a je otázk3, či — vzdor Kochovej medicine . zmiznú? Vo vysokých krajoch sú ony zriedkavejšie, nežli na nížinách, rovinách,- ale žeby v zimnejších krajoch väčmi grassovaly než v horúcich, to sa nedosvedčilo; ba práve majú ony tu omnoho rýchlejší priebeh. A keď sú ej v horúcich krajoch niektoré malé miesta suchotami nie navštívené, to si možno tým vysvetliť, že tu i vysoko ležiace body sú ešte obydlené a v studených krajoch nie. Máme práve tak v horúcich krajoch immuné mestá, ako v studených (Island, Faroe ostrovy atď.) Immunita proti suchotám vysoko ležiacich punktov dá sa tak vysvetliť, že je tu rýchlosť, frequencia dýchania väčšia, než na rovine, a tak častejším energičnejším sťahovaním a rozťahovaním plúc robí sa istý druh pľúcnej gymnastiky. Vlhkosť povetria má sa v tom smysle k suchotám, že čím je ona väčšia, tým nebezpečnejšie pre ludí náchylných k tuberkulöse. Dia štatistík zömre zo 100 duší ročne 3, a zo všetkých smrtných pádov každý siedmy padne na suchoty, t. j. zo 100 zomrelých 14—15 je príčinou smrti tuberkulosa. Keď však vezmeme do ohľadu, že do štatistík prídu len suchoty — tuberkule pľúc, a keď tuberkulosa môže napadnúť ktorúkoľvek čiastku tela (vynimky malinké) — čo však štatistika nevykáže — môže sa povedať, že každý šiesty človek umre na suchoty. Mužskí sú väčmi znebezpečovaní než ženské, v tom pomere ako 53:47. Príčina rozdielne povolanie v živote. U malých detí sú suchoty pľúc nie časté, častejšie suchoty žláa, slizovníc, shybadiel, kostí, brušnej blany. S pribývaním rokov pribývajú i pády tuberkúl, od vyvinutia sa puberlity (pohlavnej zralosti), teda asi od 15. do 30. roku sú najčastejšie, ale aj ta je rozdiel medzi ženským a mužským pohlavým 10 rokov. U ženských sú najčastejšie suchoty medzi 15. a 25. rokom, u mužských medzi 20—25. a 35. fokom. Pri porovnaní vidieku, teda dedín s me- I stami, vypadne toto porovnanie velmi nepriaznivé pre