Národnie Noviny, júl-september 1891 (XXII/77-114)
1891-07-04 / nr. 77
Predplatná cena pr e Uhorsko a Rakúsko na celý rok.................. 12 zl. na pol roka.................. 6 zl. na stvrt roka............... 3 si. do cudzozemska na celý rok................... 15 zl. Vychodia tri razy do týždňa. Bezmenné dopitfy prijímajú sa len od známvci. už dopisovatelov. Nefraukované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. IC<‘«I zaJU ť11«, m l «n j«, xa. eacped. ’i.«!» -w Gr-nvc. JMTza r-1 ■ ■■ Eocník XXII. Sobota, 4. júla 1891. Číslo 77. Pozvanie k predplateniu na politický časopis Národnie Noviny, XXI. ročník 3. štvrťročíe, poťažne II. polrok. Koncom min. mesiaca vypršaly predplatky početným pt. pánom odberatelom týchto novín: následkom čoho úctivé vyzývame Ctené Obecenstvo k láskavému obnoveniu predplatenia. Tých pt. pp. odberateľov ale, ktorí sú nám ešte na minulosť dlžní za doposielanie novín, úctivé prosíme, aby čím skoršie vyrovnať ráčili svoje účty. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko obnáša: Do cudzozemska na celý rok 15 zl. V Turč. Sv. Martine, 3. júla 1891. Administrativné povereníctvo „Národních Novín.“ na celý rok ... 12 zl. na pol roka ... 6 zl. na štvrť roka . . 3 zl. na mesiac .... 1 zl. Úrady a tlačová svoboda. V minulom mesiaci, ked robotnícke nepokoje povážlivé počaly sa šíriť na dolnej zemi, békešský hlavný župan bol vydal nariadenie, ktoré zakazovalo kupcom a kramárom predávať časopisy a spisy bez predbežného podžupanského dovolenia. Hlavný župan békešský vydal toto nariadenie preto, že celá záplava socialistických časopisov a spisov valila sa na územie, sverenó jeho správe. Tieto duchovné produkty boly údajne takého obsahu, že musely ešte väčmi dráždiť a búriť už i tak hodne rozčúlené robotnícke massy. Toto hlavnožupanské nariadenie bolo narobilo mnoho hloku. Gabriel Ugrón urobil ho predmetom interpellácie, v ktorej povedal medzi iným, že nemožno dopustiť, aby odpredaj časopisov stal sa odvislým od ľubovôle úradníkov, a aby tlačová svoboda bola naštrbovaná obchádzaním zákona; predávanie časopisov nemôže a nesmie stať sa predmetom úradníckej milosti alebo nemilosti. Na koniec pýtal sa ministra pre vnútorné diela, či zamýšľa postarať sa o to, aby toto urážlivé nariadenie bolo vyzdvihnuté? Ministerpredseda gróf Julius Szapáry odvetil na interpelláciu, že chce, aby každý pokračoval dľa zákonov a tak že aj ou len zákon upotrebí za merítko i v tejto záležitosti. Yec nevybavila sa vtedy, lebo minister sľúbil, že len neskoršie odpovie na interpelláciu obšírnejšie. Dosiaľ ešte nesplnil ten svoj sľub; snád čaká, až sa vhy dolnozemského robotníckeho pohybu dobre utíšia. Orgáu neodvislej straDy „Egyetértés“ bol vtedy náramne pohoršený, že békešský hlavný župan opovážil sa pod titulom „výnimečnej moci“ prekročiť hranice tlačového zákona. Y Békešskej — písal medzi iným — niet ani občanskej války, ani stálej zbury proti vrchnosťam, žeby sa tým dal ospravedlňovať taký krok. A aj ináče také robenie pokoja nestojí a nesľubuje mnoho. Zlomyseľným buričom, ktorí zavinili narušenie verejného pokoja, nech sa dá cítiť právna prísnosť vrchností a trestná moc zákona; ale pražiadna výnimočná moc nech sa nedotýka garancií tlačovej svobody a zákonných práv vôbec. Hľa, takéto celkom spravodlivé pohoršenie opanovalo madarskú neodvislú verejnú mienku, ked išlo o práva madarských robotníkov, bárs aj narušovali verejný pokoj a spierali sa vrchnosťam, ba miestami aj surovou silou napádali úradné a vrcbnostenské medzítka. Ako celkom ináče chová sa celá tá, či liberálna, či neodvislá madarská verejná mienka, ked ide o to isté právo tichého, úradom a vrchnosťam poslušného slovenského ľudu! Po tieto dni udal sa príklad aj tohoto. Vládny „Nemzet* nevedel dosť vynachváliť hlavného slúžneho lučenského okresu, akéhosi Csonku Zsigmonda, že v českom Brezove shabal tri a na Poltáre a Kalmove po jednom exempláre slovenskej brošúrky: „čo sa robí v cirkvi evanjelickej dľa augsb. vyznania v Uhorsku?“, že tri exempláre brošúry zaslal novohradskému podžupanskému úradu a súčasne že „vo svojom krubu účinkovania energicky zakročil, aby zamedzilo sa rozširovanie oných brošúr nebezpečného smeru.“ Naše ct. obecenstvo pozná nevinný obsab otáznej brošúrky, čeliaci výlučne na to, vysvetliť slovenskému evanjelickému ľudu jeho práva a zákonom uznanú autonómiu evanjelickej cirkve a. v. v Uhorsku, vysvetliť mu tie jeho práva práve v čase, ked šovinisti a madarisátori chystajú synodu, aby obstribali práva sloveuských evanjelikov. Vieme i to, že slovenský evanjelický ľud ani nebúri sa, ani neprotiví sa vrchnosťam, ani neútočí na úrady. V pokoji chce si čítať slovo, vysvetľujúce mu práva jeho a obsažené v brošúre, ktorá nie je ani zakázaoá a ktorá nebola ani zapravoteuá u príslušného fóruma. A predsa i v tomto jeho dobrom, zákonmi zaručenom práve obmedzujú a hatia ho — úrady a vrchnosti! Zákon o tlačovej svobode ani čo by nejestvoval pre slovenského človeka. Tu poštár, tu notár, tu slúžny habú slovenské časopisy a spisy bez ohľadu na právo a zákon, celkom svevoľne a brutálne, ako ktorému z tých ľudí zlá príroda, surovosť a nevzdelanosť stačí. A nie dosť, že 6a uráža zákon, ale ešte sa i verejne honosia tým a najdú sa Dielen dáke pokútne muchotrávky, ale ešte aj sám orgán vlády, ktorý príjme také chvastanie sa so zjavným šliapaním práva a zákona. Ani len tá „ne odvislá“ madarská verejná mienka neozve sa, ked ide o urazeného slovenského človeka a jeho právo. V takýto čas nezpamätajú sa, že „zlomyselní buriči nech pocíťa právna prísnosť vrchností a trestnú moc zákona; ale pražiadna výnimeéná moc nech uedotýka sa garancií svobodnej tlače a zákonných práv vôbec.“ — Ked ide o dobré, zákonom zaručené právo slovenského človeka, vtedy celá slávna verejná mienka madarská mlčí ani nehybne perom, ani neinterpelluje, mlčí ako ryba, mysliac si: „Ja, Bauer, das ist was anderes.“ V taký čas prestáva všetka liberálnosť, všetka obrana práva a zákonov. _ Vieme, že i tieto riadky nebudú povšimnuté a že surovo urazeným česko-Brezovanom, Poltárčanom a Kaluičanom nedostane sa zadosťučinenia. No zaznačili sme i tieto prípady na dôkaz, ako „rovnoprávnou“ mierou merajú slovenskému človeku za svobodemyselnej, ústavnej éry v madarskom „právnom“ štáte. Politický prehľad. — - 3. júla. Londýnska „Morningpost“ dozvedá sa, že medzi novým a predošlým trojčlenným spolkom je ten rozdiel, že pozostáva nie zo dvoch, lež zo troch osobitných smlúv. Nová smluva uzavrená je medzi Rakúsko-Uhorskom a Itáliou. Smluvu nemecko-italianskú pravdepodobne opäť publikujú, no smluvu medzi Rakúsko-Uhorskom a Itáliou pravdepodobne zachovajú v tajnosti. Nie je známo, či smluva táto záleží z listiny formálne ratifikovanej, alebo len z diplomatickej nóty. Bukurešf, 2. júla. Universitná mládež bukureštská zvolila výbor, ktorý bude organisovať kongress študujúcej mládeže, na celom Balkánskom polostrove. Cieľom kongressu je rozširovať ideu balkánskej konföderácie. Londýn, 2. júla. „Daily News“ z príležitosti obnovonia trojčlenného spolku píše, že návšteva nemeckého cisára v Anglii nebude mat za následok štyrčlennú ligu. Anglia nemôže ochraňovať také záujmy štátov, ktoré nie sú totožné s jej záujmami; Anglii treba žiť v dobrých pomeroch so všetkými štátmi. Belehrad, 2. júla. Včerajšia ministerská rada ustálila kráľov program na vakácie. Podľa tohoto programu kráľ Alexander na ceste z Petrohradu side sa vo Viedni so svojím otcom, pri ktorej príležitosti bude predstavený i viedenskému dvoru. Nedeľný odpočinok. Minister obchodu vydal nariadenie, v ktorom vypočituje tie druhy práce, ktoré sú aj v nedeľu a na deň Štefana kráľa dovolené, k čomu splnomocnený je zákonom o svätení nedele. Dľa toho nariadenia dovolené sú: vodu. 1. tie práce, ktoré nedovolujú pretrhnutie záTak menovite práce pri pálení vápna, gypsu, cementu a tehál, ale výlučne pri pálení. Ďalej pri garbiarstve obracanie koží, no len do 9. hodiny predpoludním. Pri cukrovarníctve a raffinerii. Pri dorábaní octu práce s plnením a kysnutím spojené, ako aj pri dorábaní škrobu. Raífintra petrolea; dorábanie plynu. Pri mlynoch, ako aj pri záhradníctve práce neodkladné; pri papiernictve a dielňach na papierovú drevolátku; pri syrárstve, hodbabníctve, v pivovároch, sladovňach, páleniciacb; pri farbiarstve také práce, ktoré netrpia odkladu; v Bklárňach, hutách atd. 2. Dovolené sú tie práce, kde požadujú to nároky obecenstva. Pri holičstve vo verejných lokáloch do 12. h. predpoludním, potom už len v divadlách a privátnych bytoch. Ďalej v kúpeľoch, cukrárňach a u medovnikárov. Pri mäsiaroch, údenároch a predavačoch diviny do 11. b. predpoludním; v obchode kramárskom, u pekárov do 12. hodiny, ale predávať môžu pekári celý deň. Pri fabrikácii a predávaní sódovej vody, v hoteloch, krčmách, kaviarňach; pri obchodoch míiekárskych a ovocinárskych. Predávanie živých kvetov; v tlačiarňach práce, ktoré treba hned vybaviť, ako na pr. divadelné cedule, smrtné oznamy, časopisy; reparácie strojov; reparačné práce u malých priemyselníkov do 10 h., prestrojenie bytov; pri kupectve s drobným tovarom; kancellárske práce v kupeckých závodoch; zhotovovanie živnostenských čláa-