Národnie Noviny, január-marec 1892 (XXIII/1-38)

1892-02-23 / nr. 22

Vychodia tri razy do týždňa. Predplatná cena ere Uhorsko a Rakúsko tta celý rok.................. 12 zl. oa pol roka.................. 6 zl. aa š t vrt roka............... 3 zl. do cudzozemska aa celý rok................... 15 zl. Ročník XXIII. Bezmenné dopi»} prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Siefrankované listy sa ne­prijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. M-rf ml-*■ * *• i x*, xm. eacpedtel» •w »■ «•<*- Mh«r. JlCnjrtlue. Utorok, 23. februára 1892. Číslo 22. Francúzske diela. Prekvapujúce hlasovanie francúzskej komory dňa 18. februára posunulo francúzske vnútorné diela do popredia politických úvah. Hubbard je zastanca odtrhnutia cirkve od štátu, vôbec zapodieva sa s cirkevnými záležitosťami, pravda, k cieľom radikálnym. Zvláštnym spôsobom našiel podporu u Cassaguaca, ktorému je milá každá príležitosť zadať vláde nejakú ranu. I tento žiadal vyslovenie súrnosti, lebo chce mat jasnosť v tomto diele. Návrh spolkového zákona vraj nenie ani čestný ani slušný; jestli chce vláda proskripciu, nech to otvorene vysloví — tak Cassagnac štval radikálov proti vláde. Freycinet bránil sa, že pre vládu oddelenia cirkve od štátu nenie na dennom poriadku. Jestli Hubbard ne vinný zákon spolkový považuje za prípravu od­delenia cirkve od štátu, musíme jeho návrh o súrnosti zavrhnúť. Dnes máme mnohé znaky priateľstva, smierenia, a on (Freycinet) má dô­kazy a istotu, že pápež nechce robiť republike ťažkosti. Jestli je tu majorita za oddelenie cir­kve od štátu, nech sa manifestuje, my jej od­stúpime úrad a jeho ťarchy. Pichon, veľmi nadaný mladý radikál, kriti­zoval jedovaté manifest francúzskych kardinálov, hovoriac, že treba len to previesť, čo páui kar­­dináii-republikáni želajú a monarchia je hotová. On vyzval republikánov spojiť sa, ale bez pá­peža. Minister ohradzoval sa, že spolkový zákon nevzťahuje sa na cirkev katolícku! On nemôže prijať návrh o súrnosti, jestli má znamenať prí­pravu oddelenia cirkve od štátu. Veľmi tuho napadol ministra Brisson, starý republikán, ho­voriac, že reči ministra nie sú jasné! Bolo by zkazou pristúpiť k voľbám s illúsiou smieru s kle­­rikalismom. S takým programom môže si vláda utvoriť stranu, ale to bude strana pravice. Tak môže prísť záhuba republiky. On pýta sa, či chce vláda bojovať proti reakcii a s jakými zbra­­niami. Lebo hlavné je, že sme a chceme zostať predovšetkým republikáni. Clemenceau taktiež napadol vládny návrh, jako nejasný či vláda chce alebo nie, zákon bude upotrebovaný proti katolíckej cirkvi. Úplné sekularisovanie cirkve patrí k neza­držateľnému pohybu francúzskej re­volúcie. Katolícka cirkev je najväčšia poli­tická tvorba, a panovala štrnásť století nad touto zemou. Potom vysmieva Freycineta, ktorý si myslí, že urobí z klerikálov dobrých republi­kánov. Áno, monarchistov možno získať, legiti­mist! pristúpením k republike zregitimujú túto štátnu formu. Jaký rozdiel je medzi kráľom na výpoveď, ktorý teraz sedí v Elisée, a medzi na­rodeným presidentom štátu ? Ale cirkev nepo­koríte, ona je večnou teokratickou mocou. Vy chcete ju pokoriť, vy, vláda pozostávajúca z par venuov? Pápeža chcete vtiahnuť do svojich kru­hov! K tomu ste prislabí! Chcete oddelenie cir­kve od štátu? Áno alebo nie? Prišlo na hlasovanie, od ktorébo Freycinet urobil závislým otázku dôvery. Ministerstvo malo 212 hlasov, proti nemu padlo 804 hlasov, a tak porážka Freycinetova bola úplná. Celé mini­sterstvo zdvihlo sa z kresiel a odišlo z dvorany. Toto hlasovanie zapríčinilo tedy pád ministerstva. Zákon „o svobode spolkovej“ (o svobode asso­­ciacii), ktorý stal sa bezprostrednou príčinou pádu Freycineta, je iba tým dôležitý, že vzta huje sa i na cirkev, é associacie, a mal tú ne­hoda, že nikoho vlastne neuspokojil. Radikáli neboli zaň, že vôbec umožňuje cirkevné asso­ciacie, aspoň v priacipe. Mierni republikáni bo­čili od neho preto, lebo sa boja, že zákon ide súžiť cirkevné a duchovné spolky a sužuje spolu vôbec celé spolkové právo, a tak vôbec ubiera z občianskej svobody hodný kus. Pravá strana bola veľmi nespokojná, že návrh, pod predlohou regulovať svobodu spolčovania, robí cirkevné a duchovné spolčovanie celkom nemožným, lebo medzi iným zakazuje spolky s „neprirodzenými slubami“ (na pr. sľub panenstva, chudoby), a nad majetkom dáva vláde priamo sekantný dozor. Tak teda proti vláde hlasovali radikáli, že dala návrh prikonservatívny, republikáni, že je ne­jasný a dá sa natiahnuť i proti ním, konser­vative!, že dala návrh priradikálny a cirkvi ne­priateľský, konečne boulangisti hlasovali proti nemu, že bol vládny, a že prepadnutím urobí sa vláde nepríjemnosť. Pri takomto stavo vecí nenie divu, že mala vláda proti sebe 102 hlasov majority. Ostatne píšu, že ministerstvo Freycineta bolo už dávnejšie otrasené; nemalý úder zadalo mu parlamentárne zaucho člena Constanca. Niektoré škodoradostné žurnály tešia sa tomuto pádu a spojujú s nim ďalekosiahle nádeje, ešte i medzi­národné. Oni totiž myslia, že rusko-francúzske priateľstvo malo svoj solídny podklad v stálosti ministerstva Freycineta. Vo Francii už celkom odvykli od miuisterských krís; stabilita mini­sterstva budila dôveru v Rusku a rešpekt v Ne­mecku. Razom táto stabilita je podkopaná, a na čo najväčšie nádeje kladú: pádom ministerstva povstane vraj veľká konfúsia vo vládnych kru­hoch, lebo utvorenie nového ministerstva pri te­rajších pomeroch stranníckych a palamentárnych je úlohou veľmi ťažkou. Niektorí odporúčajú rozpustenie parlamentu a odvolanie sa na voľby. Ale voľby po takom páde ministerstva je ha­­bnutie do neistoty, je pustenie sa na široké more bez magnetu, a čo je hlavné — bez kor­midla. Nevieme či splnia sa nádeje neprajníkov francúzskeho národa, ale nám zdá sa, nesnádze francúzskej vlády sú iba okamžité. Už je raz darmo, Francúzi nikdy nebudú chladnokrevní politici, ale čo im chybí na chladnokrevnosti, to dosádzajú dvoj no politickým temperamentom a taktom, jakého darmo by sme hľadali u druhých národov. A k tomu prešli veľkú, dlhú školu trpkých zkúseností v posledné časy. Myslíme, škodoradosť bude asi marná, a či starým parla­mentom, či novými voľbami, utíši sa rozbúrená hladina. V záujme rovnováhy je to želateľné. Svetozár Húrban VajansJcý. 1 ------- ' Politický prehľad. ------22. februára. Hlasovanie vo francúzskej komore, následkom ktorého Freycinetovo ministerstvo odstúpilo, pre za­hraničnú politiku republiky nič neznamená. Krísa táto posla z vnútornej otázky, pre pomer cirkve a štátu, — z otázky, ktorú rozduchuje dnes ešte silný radikalismus francúzsky. V zahraničnej politike je celý národ jednej mysle. to najzrejmejšie ukazuje. Terajšia ministerská krísa Ako náčelník kabinetu Freycinet mohol prepadnúť, no v celom Francúzsku niet snáď človeka, ktorý by chcel, aby Freycinet vy­tiahol i z ministerstva vojenských diel, ktoré viedol k uspokojeniu celého národa. Ako vidno z vyjedná­vania medzi präsidentom republiky a jednotlivými politikmi, nikto nechce kabinet, v ktorom vojenským ministrom bol by nie Freycinet. A toto smýšíanie Francúzov ukazuje sa i dotyčné Ribota, ktorý v od­stúpivšom kabinete bol ministrom inostranných diel, ministrom, ktorý účinkovaniu svojmu postavil pa mätník v Kronštadte. Nikto nechce prijať utvorenie nového kabinetu bez Ribota, ako ministra inostran­ných diel. Dia posledných zpráv parížskych nový kabinet utvorí sa nasledovne: Ribot predseda a minister ino­­stranných diel, Freycinet minister diel vojenských, Rouvier minister financií, Roche minister obchodu, Develle minister poľného hospodárstva. Akby Con­­staos nezostal, ministrom vnútorných diel bude Bour­geois; ináče Bourgeois podrží ministerstvo kultu. Encyklika, ktorú pápež vydal arcibiskupom, bi­skupom, ostatnému kléru, ako i všetkým katolíkom Francúzska, poneváč uznáva zákonnitosť republiky, urobila veľmi dobrý dojem. „Temps“ slávnostne píše, že pápež nakladá všetkým katolíkom uznať francúzsku republiku. Mravná zkaza. Mužovia, ktorým sverená je úloha vzdelávať ducha útlych i dospelých ľudí, zvlášte z nábožen­ského stanoviska, a ktorých povolaním je pôsobiť svojou rečou, príkadom a životom na sošľachťovanie mravov u ľudí a na udomácnenie a rozširovanie mravnosť napomáhajúcich zvykov a obyčajov, vše­obecne žalujú sa na mravnú zkazu u ľudu a na chlad­nosť oproti veciam náboženským jak u ľudu, tak aj u intelligencie. Nuž a keď bližšie skúmame a na­­zreme do terajšieho ducha, keď s pozornosťou spre­vádzame udalosti na poli cirkevnom, politickom, spo­ločenskom, keď nazreme do jednotlivých všelijakého druhu ústavov a spolkov, veru nahliadneme, že ža­loby týchto mužov sú základné a od každého, komu blaho človečenstva na srdci leží, povšimnutia hodné. A všelijakého druhu vraždy a samovraždy, defrau­dácie, zbojstvá, podvod, klam, nemravný a výstupný život sú na dennom poriadku a registrovaním týchto sú preplnené časopisy. Chrámy skoro ustavične prázdne a pusté, nábo­ženský život, modlitba, spev v domoch a rodinách našich vyhasol, miesto toho uhniezdil sa v domoch a rodinách materialismus a túha po pseudo kul­túre a rozličných žiadostach a chúťkach, ktoré pod­rývajú a podžierajú náboženský život a srdce a vedú človečenstvo do mravnej záhuby a zkazy. Napredu­jeme. — Áno, lenže ja aui najmenej nepochybujem, žo nám toto napredovanie takú starosť zapríčiní, ako mocnárovi v kultúrnom ohlade prvej ríše Európy, a my radi by sme sa vrátili o istý čas nazad, len aby sme na základe mravnom a náboženskom mohli

Next