Národnie Noviny, október-december 1892 (XXIII/115-153)
1892-10-01 / nr. 115
Vychodia tri razy do týždňa Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko aa celý rok.................. 12 xl. na pol roka................. 6 zl, aa štvrť roka............... 3 *1. do cudzozemska ua celý rok.................... 16 zl. Bezmenné dopíš; prijímajú sa len od známych až dopisovateľov. Sefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú «a po 8 kr. La. «* I »«-«Ä wir» .1 ■■ I m■ x*, sm- ^aK:^<se«*.:S_«3i» -w *»-w. ntCnsrtlnte. - — y^HoV^iv ~ " “ ~ Ročník XXIII. Sobota, 1. oktobra 1892. Číslo 115 fl & KJIh '* lk * Pozvanie k pred na politický časopis Národnie Noviny, XXIII. ročník 4. štvrťročie. Koncom tohto mesiaca vypršia predplatky početným pt. pánom odberateľom týchto novín: následkom čoho úctivé vyzývame Ctené Obecenstvo k láskavému obnoveniu predplatenia. Tých pt. pp. odberateľov ale, ktorí sú nám ešte na minulosť dlžní za doposielanie novín, úctivé prosíme, aby čím skoršie vyrovnať ráčili svoje účty. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko obnáša: Do cudzozemska na celý rok 15 zl. V Turč. Sv. Martine, 20. sept. 1892. Administrativné povereníctvo „Národních Novín.“ na celý rok ... 12 zl. na pol roka ... 6 zl. na štvrť roka . . 3 zl. na mesiac .... 1 zl. Putovanie z núdze. Veru je tak a nie ináč: z núdze hmotnej a prostredné i mravnej utekajú obyvatelia krajiny uhorskej do sveta, aby tam zaopatrili si lepšie živobytie, než majú ho tu doma. Divná, smutná a preto i pováženia hoduá vec, že fudia necítia sa už spokojne v krajine dakedajšieho blaha, kde býval všetkého dostatok, kde nechýbalo vraj už len to vtáčie mlieko. Krajina bohatá na zrno, ovocie i víno, povedzme že i zemiaky a kapustu — a dnes? Extra Hungáriám non est vita! Najviac siahajú sa ľudia do Severnej Ameriky. A nenie to maličkosť, nie pár rodín, tisíce a tisíce opúšťajú túto vlasť každoročne, a to nielen z vrchovatých, neúrodných krajov slovenských, lež aj zo žírnych rovín dolniakov. Štatistika vykazuje nám ohromný postup. Pred dvanástimi roky vysťahovalo sa z Uhorska do Ameriky 6668 duší, šesť rokov pozdejšie bolo ich už 18.110 a roku 1890 vzrástol počet ua 24.944. V posledných dvoch rokoch ich neubudlo. Že aké sú toho príčiny? Je ich mnoho a bolo o nich už viac ráz hovoreno. Jedni chcú vyhnúť často dobre zaslúženej pokute alebo službe pri vojsku; iných vedie ta ľahkomyseľnosť a dobrodružný život; mnohí dúfajú nájsť v Amerike krajinu, kde tečie mlieko a med a kde pri la - kej práci možno docieliť veľké zárobby; no najväčší počet hnaný je ta nemožnosťou ariadiť si tu v svojej vlasti skromné, ale slušné živobytie, — uteká teda z prastarej vlasti od biedy ta do krajov, ktoré vynašiel Kolumbus pred štyristo rokmi. Sťahovanie zo Siovenska má ešte iné príčiny. U nás dáva mnohým palicu do ruky krutá, hnusná persekúcia pre politické presvedčenie, ked zástupy študujúcej mládeže vyhnané sú zo všetkých škôl krajiny preto, že nemalý vôle vzývať modlu madarisácie. Roľnícky ľud, ked aj nevedome, cíti tiež ťarchu panujúcich poerov, ktoré znemožňujú mu pokrok v hospodárstve a priemysle. Ako situácia tak i následky sú nebars potešiteľné. Hospodárske pomery na našich stranách sú také, že veľká čiastka obyvateľstva môže tu žiť len s napnutím všetkých síl a pri najväčšom obmedzení svojich každodenných potrieb; tisíce a tisíce nie sú už vstave zaopatriť si potrebnú živnosť, ved miesty vedie sa už na nože boj o existenciu, a kto pri tom všetkom nemá výhľadu na polepšenie a má dosť telesnej sily i dosť odhodlanosti, ide za okeán hľadať šťastie, ktoré ho doma opustilo. Vec má ovšem tú smutnú stránku, že vlasť opúšťajú fudia mladší, zdraví, silní, ktorí tam zdarné pracujú, dvíhajú hospodárstvo a priemysel — na náš vrub, lebo napomáhajú cudziu konkurrenciu proti starému kraju a tým aj jeko úpadok. Pováženia hodné je, že slovenský Iud zväčša tam aj.zostáva a tým svoj národ aj numericky oslabuje. Potešiteľné je ovšem, že ľud, ktorý tn doma nemal ani pochopu o duševných potrebách a pokroku Slovákov, ktorý nikdy nemal tu v rukách slovenskej knižky ani slovenského časopisu, tam zmáha sa, rastie i v tomto ohľade, prichodí k národnému povedomiu a vie už aj hmotné obete prinášať na oltár slovenskej osvety, začo mu vdaka a nech ho v tom Boh udržuje, no my predsa ťažko by sme niesli, keby sme museli vzdať sa nádeje na návrat čo len väčšiny slovenských vysťahovalcov. Neleží v našej moci urobiť tomu prietrž a napraviť, čo nápravy potrebuje; ani nepostačí, čo štát robí, že sťahovaniu kladie v cestu rozmanité prekážky, lebo tým neodstránia sa príčiny zla, ani bieda, ani spoločenská nespokojnosť. Nesmieme zabudnúť, že veľká väčšina tých, čo idú von z Uhorska, robia to preto, poneváč podľahli už, alebo boja sa podľahnúť v boji, ktorý nutno im viesť proti úžerníckemu kapitálu. Kým neprekazí sa vykorysťovanio práce kapitálom, kým nezavedú sa blahonosné sociálne reformy, niet výhľadu, žeby sťahovanie prestalo. Slovenský lud okrem toho potrebuje a žiada si, aby krajina postarala sa o jeho duševné zveľadenie. Dajte ľudu dobré, na prirodzených základoch postavené školy, kde mohol by sa vzdelávať a pozdvihnúť sa v hospodárskom i priemyselnom ohľade a tak rozmnožiť pramene dôchodku pre vždy väčšie a väčšie potreby rodiny, obce, štátu, a ten ľud, tak veľmi privyknutý k otcovskej hrude, nebude téžiť po novej, lepšej vlasti. Madarisácia ľud ohlupuje, lebo okráda ho o čas i možnosť povznesenia a rozumného vyúžitkovania telesných i duševných síl, ona je najväčšou prekážkou pokroku a blahobytu. ___________ Femky obbáúané, ako stádo, odvezené boly Da dolnú zem, aby tam ztratily sa pre svoj národ. Hladu, týraniu nutno pripísať, že slovenskí otroci v úteku hľadali svoju spásu. Isté je, že v Chynoranocb, bohatej i dosť prebudenej, najnovšie však istými plátkami kazenej obci 40 detí — nie sirôt — tým najrafinovanejším spôsobom bolo vylákané tamejším notárom z návodu slúžneho Bacskádyho. Tento nasľuboval rodičom úbohých dietoh, že dajú ich do gymnásií, praeparandií, seminárov, áno i na universitu a rodičov že to nebude štát ani bablcy. Kolko tu Isti a lže! Ci tu nemala by zakročiť vrchnosť? Ak nie, nech urobia to rodičia. Dňa 19. tohto mesiaca prišlo nazpät asi 30 detí z dolnej zeme. Radosť detúreniec prekonala všetky útrapy cesty. Oklamaní Chynoranci všemožne usilujú sa nazpät dostať svoje dietby. Na vidieku je mnoho ludí, čo o všetkom vedia a s rozhorčením hovoria nad týmito výčinami, že „madaróni v slepej besnote bijú čelom do múru.“ Slovenské „siroty“. Z Bánoviec, 26. septembra. (Pôvodný d< p i s.) Známy je transport 174 slovenských otroko z Nitrianskej na dolnú zem. K doterajším zprávai chcem pripojit niektoré podrobnosti. Deti, menovite z okresu žabokretskébo, už v Niti chcely sa rozpŕchnut a domov navrátiť, no hajčiarn Politický prehľad. ------30. sept. Marseillský kongress socialistov uzavrel svätiť všade s dôrazom deň 1. mája budúceho roku; proletariát musí sa vraj všade postaviť na noby za 8 - hodinovú dennú prácu. Uzavretia koDgressu sú však najpozoruhodnejšie v tom, že rozprestrely sa i na agrárnu otázku. Socialisti ujali sa už i roľníckeho proletariátu. V uzavretí svojom žiadajú: že minimálnu mzdu musia určiť robotnícke syndikáty; obciam musí sa zakázať predávanie obecných pozemkov; zvyšné príjmy obcí treba vynakladať na zväčšovanie obecných nepohnutelností; pozemky, ktoré obec dostane od štátu, dajú sa núdznym rodinám; opatrovanie v starobe bude sa diať zo zvláštnej dane, ktorú zaplatia veľké majetky; obec nakúpi hospodárskych strojov, ktoré za primeranú cenu budú sa dávať robotníkom; zakladanie polno-hospodárskych produktívnych spolkov. Liebknecht i mimo kongressu hovoril o elsaskolotarinskej otázke, no také veci, ktoré iste mohol si zvýšiť. Nemeckí socialisti žiadajú si vraj, aby Elsas a Lotaringia boly spojené so Švajčiarskom, aby tak tu utvorila sa velká krajina demokratická, o ktorej snívajú socialisti. V súvise s tým hovoril i o vojne. Ak vraj Nemecko pokúsilo by sa napadnúť Francúzov, socialisti nemeckí povstanú proti svojej vláde; no ak vojnu začalo by Francúzsko, socialisti museli by sa spamätať, že sú oni Nemci, povinní brániť svoju otčinu. __ Belehrad, 29. sept. Regentstvo je usrozumené s plánom ministerstva, aby skupština bola svolaná na 1. novembra, potom odročená a konečne rozpustená. Tak vláda vyhiala by značný čas spravovať krajinu bez skupštiny. No v novembri svolaná skopština pravdepodobne bude protestovať proti odročeniu. Belehrad, 29. sept. Napredniacka strana, ktorá temer bola vytretá z počtu živýcb, začína sa hýbať. Po tieto dni naprediaci vydržiavali shromaždenia vo viac okresoch. To je jeden zo smutných následkov príkreho boja medzi liberálmi a radikálmi. Garašaninovci len pri takýchto pomeroch opovážia sa dvíhať hlavy. Kossuth o pragmatickej sankcii. „Egyetértés“ sdeluje, že Kossuth pri bankete s deputáciou neodvialej strany prehovoril aj o pragmatickej sankcii. Povedal medzi iným: