Národnie Noviny, január-marec 1893 (XXIV/2-38)
1893-01-05 / nr. 2
Vychodia tri razy do týždú». Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko aa celý rok................. 12 si. na pol roka................. 0 *1. aa itvrt roka.............. 3 sl, do cudzozemska na celý rok................... 15 sl. Bedalcoi»* »».«fi**» SI jkh ft I x«, au. eacpedUrf» Ročník XXIV. vŠtvrtok, 5. januára 1893. Rezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Kefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. ---------------- I -------I I II u rW'-mst»»«©, »v. JW»rilnť. Číslo 2. Pozvanie k predplateniu na » politický časopis Národnie Noviny. „Neupádajte duchom, neklesajte dušou, ale vydržte až do konca v spravodlivom boji!“ privolávajú nám naši verní, tí pevno tichí, ktorí pozorne sprevádzajú nás na našej tŕnistej ceste! Iste my verne poslúchneme hlas našich otcov i bratov, a ani na piad neustúpime od priamej čestnej cesty. Jaká je, to znajú naši velactení čitatelia, jako i to, že máme dosť smelosti a sily vydržať do konca! Toto vydržanie do konca závisí len od jednej podmienky: od podpory nášho obecenstva. Obecenstvo je tá zemná sila, ktorá i zo slabých robí mocných, z nesmelých odhodlaných, z kle sajúcich pevných a vytrvanlivých. Bez podpory obecenstva sme hlas v púšti, oheň zhasínajúci, vanie vetra dúbravou. Obecenstvo čulé a ochotné obodruje nás, ohživuje, jako mlunný tok, jeho chladnosť umŕtvuje a ochabuje! A teraz nadišly časy tvrdého boja; postavili sme sa neprajníkom tvárou v tvár a utrpeli štrbinu od mocných a triumfujúcich. Nezrazilo nás to: my ešte vyššie pozyihujeme čistú zástavu svoju a voláme k vám: neopúšťajte svojich! Náš orgán bude i budúceho roku vychodiť v tom samom smysle a poriadku, jako dosial. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko obnáša: Do cudzozemska na celý rok 15 zl. Predpláca sa u administrácie „NÁRODNÍCH NOVÍN“ v Turčianskom Sv. Martine (Turócz Szent Márton. Ungarn) najlepšie poštovou poukážkou. V Turč. Sv. Martine pred Vianočnými sviatkami roku 1892. Administrative povereníctvo „Národních Novín.“ Hrozby. Pán ministerpredseda vo svojej novoročnej reči uzual za nezbytné prehovoriť o nemadarských národnosťacb. Ásnád rozpamätal sa na svoju svätú, dosial nevyplnenú povinnosť, uviesť do života všetky paragrafy zákona o rovnoprávnosti národností, kardinálneho to zákona 44. z roku 1868? Ásnád, ked už tak hlasno zunia žaloby a ponosy poctivcov a ľudí ideálne oddaných svojim národom, i k nemu dostala sa ozvena sonórnych hlasov, a oa na nový rok aspoň sľúbi ked i nie ihned odpomôcť, aspoň vec preštudovať, vyočuť ľudí čestných (Chvála Bohu, najdú sa ešte i čestní ľudia) a tak zmierniť bôľ a zúfanie na jednej strane, nebezpečenstvo rozkladu na druhej?! Nie; pánu ministrovi nenapadol ani zákon kodifikovaný, sankcionovaný Jeho Veličestvom, ani ho nehnietla starosť nad nemadarskými národnosťami, ani škrupula, či predsa toľko čestných, samostatných ľudí bezzákladne volá, trpí, podvrhuje sa utrpeniam, prenasledovaniam, chudobe, uuíženiam, bezvýhľadnosti ? Nie, miuisterpredseda Wekerle hrozí! Novoročný dar pre deväť millionov Nemadarov je hrozba. Minister Wekerle prísne použije všetky zákonné prostriedky proti nespokojným Nemadarom, a keby ani to nepostačovalo, nebude otálať použiť i mimoriadne zákonné prostriedky pro ti „blúdeniam“ ľudí svoj národ milujúcich. Málo tak nepodarených rečí bolo povedaDo zo silného, auktoritatívneho miesta. Vôbec pán ministerpredseda Wekerle vyznamenal sa krikľavou nelogickosťou. Hned po vychválení svobody a práva, jaké používaiú nemadarské národnosti, udiera pečať madarskosti na celý štát. Ale o tom sporiť rnarno! Tento lyrický skok je starý. Na jednej strane honosia sa garanciami a svobodami pre národnosť, na druhej honosia sa zmadarčením všetkého čo dýcha, chodí, lazí v tejto nešťastnej krajine. Ale čím diaľ tým jasnejšie ukazujú sa niti na zle ušitom kabáte národnostných svobôd a garancií. Vidno niti už zdaleka, a blízky čas, kde nebude na europejsko-asiatickej pevnine človeka tak obmedzeného, ktorý by veril na plané, ani jedným faktom nepodopreté jalové frásy o jakejkoívek svobode nemadarských národov v Uhorsku! Spomínať nám teraz svobodu je toľko, jako väzňovi, prikutému reťazmi o stenu temnice, hovoriť: tya’ 8vobodný, lebo smieš pohybovať ľavou rukou svobodne, tú som ti neprikul, smieš oči svobodno otvoriť a zatvoriť, ja ti to nebránim, smieš dýchať vozdneh do pŕs i von vypúšťať: ja ti to garantujem! Áno, toľko práva dáva a garantuje sa Nemadarom. A k tomu všetkému ešte hrozby! Nuž čo chce ešte urobiť národom zákonnou cestou? Jakým zákonom chce ešte viac stisnúť národnosti? Hádam nám odoberie školy, ktorých nemáme, vyhodí jazyk náš zo rádov, kde nejestvuje a žiadneho práva nemá, z výborov, odkiaľ ho dávno vytisli ? Hádam nás, verných synov národa, ktorí sme nerenegovali národnosť, nepošpinili duše odrodilstvom, Rozhadzuje z vysokých a výnosných úradov, ba čo len zo subalterných, zo slúžnovstva a tak dalej a nižšie? Ale ani to nepostačí; riadne zákony zdajú sa byť prislabé proti „blúdeniam“ ľudí národných, pán ministerpredseda Wekerle sľubuje mimoriadne zákonné prostriedky U Jakési nebývalé štatárium proti národnosfam, jakýsi výnimečný stav! Marné volanie! Toho netreba! Národnosti nemadarské sú už dávno vo výnimočnom stave, a síce tak silno výnimečnom, že vyzdvihuje sa nie zákonodarnou ale pusto administratívnou cestou eelý, veľký, kardinálny zákon, zákon 44. z r. 1868!! Neplnia jednoho jediného paragrafa. Veru už teraz nám málo na tom záleží či vyzdvihnú ešte nejaký zákoD. Možno prikujú ešte i tú ľavú ruku o múr temnice. Ale jedno je isté, čo jako obťažia náš stav, čo k vôli nám vyzdvihnú celú ústavu, otázku národnú v Uhrách tým nerieša, ale urobia pálčivejšou. Preto hrozba pána miuistrapredsedu Wekerleho je plachovým hromom Kalchasa, čo týka sa samej veci! Hrom jeho môže mat blesky pre jednotlivých ľudí, môže udreť do jednotlivých chát a domov, ale národ náš slovenský, jeho národnosť, a Bohom dané právo nepoškodené ministerskými hrozbami i strelami, stáť bude pevne na veky večné. > Svetoeár Húrban Vajanský. na celý rok ... 12 zl. na pol roka ... 6 zl. na štvrť roka . . 3 zl. na mesiac .... 1 zl. Politický prehľad. ------4. jan. V svojich novoročných článkoch nemecké časopisy natiahly veľmi smutnú strunu. Pohľad na minulý rok im je boľastný, výhľad do otvárajúceho sa roku beznádejný. „Málo dobrého možno nám povedať — píše „Vossische Zeitung“ — o minulom roku, Nemcom nepriniesol v ničom žiaden pokrok a roku nasledujúcemu zanechal dedictvo návrhov, ua ktoré len s úzkosťou možno myslef. Kto chcel by spísať dejiny toboto roku, musel by namaľovať veľmi smutný obraz.“ Cisár Vilhelm II. pri novoročnom prijímaní mal povedať generálom, že by nemohol trpef, keby officieri jeho armády zaujali opposicionálne stanovisko oproti návrhu vojenského zákona. Careviča neprestávajú očakávať v Berlíne. Noviny najnovšie tešia sa, že príde im ešte pred 10. januárom. Pre Francúzov je veľkým zadosťučinením nemecká Panama, t. j. šafárenie s Welfským fondom. Parížske časopisy hovoria, že v Berlíne prenáhlili sa škandaliäovať sa nad panamskou afférom V Srbsku regentstvo podpísalo úkaz, ktorým voľby do skupštiny ustanovené sú na 10. marca. Belehrad, 3. jan. Skupština má byt rozpustená 15. t. m., potom vypíšu nové voľby. Začiatok týcljto má byť 9. marca a skupština potom bude otvorená počiatkom apríla. Berlín, 3. jan. O reči, povedanej cisárom na nový rok generalite, „Vossische Zeitung“ chce dokázať, že odsúdenie vojenskej opposície vzťahovalo sa len na Waldersea, ktorý i tak už ide demissionovat. ______ Nemecká „Panama“ našla rýchleho domentovania so strany úradných orgánov; ale „Vorwärts“ neľaká a neutahuje sa, ba veľmi dôrazne odpovedá „National Ztg“; píše: „National Ztg“ istotne má príčinu zaujímať sa štipendistov welfského fondu; avšak to, že nationáliiberáiny orgán ihned uteká k vláde a dá Ba ubezpečiť, že poistenky o výplatách z welfského fondu nejestvujú, poukazuje väčmi na želanie, zabezpečiť istý počet politických veličín, než na rozumné úvahy. Alebo „Nat. Z.“ verí, že vláda povie jej, čo tajné archívy o upotrebovaní welfského fondu obsahujú? Alebo, ked niet takých poisteniek, vtedy nemohli ani spáliť icb, ako sa to kedysi tvrdilo. Strach nad uverejnením poisteniek vpálil „Nat. Ztgu“ do tela tak, že riskuje ešte aj prirovnanie weľfskej afféry so škandálom panamským. Toho nebolu treba, lebo „zakladajúce trovy“ nie sú tak veľmi neznáme v Nemecku, a „Nat. Ztg“ potrebuje len dvadsať rokov nazpät ísí a nájde, že aj v Nemecku jestvovaly krmné válovy ä la „Panama.“ Ked „Nat. Ztg“ kojí sa s tým, že nemenovali sme mená a ked svoju starosť maskuje silnými výrazy hnevu ako „drzosť“ a „frivo-