Národnie Noviny, január-marec 1893 (XXIV/2-38)
1893-02-23 / nr. 23
Vychodia tri razy do tyždha. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko na celý rok................. 12 *1. na pol roka................ 6 el, na ätvrt roka.............. 3 il. do cudzozemska na celý rok................... 15 zl. ¥ Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. mrfl nlfi*-* TM j asm, expeAlci» 'w ac-«*.aré. JlCmrtixiLe. Bočník XXIY. Štvrtok, 23. februára 1893. Číslo 23. Modranské shromaždenie! Modranské shromaždenie spôsobilo v prešporskej stolici veliké pohnutie myslí v kruhoch takrečených hazafíckycb. Chytili sa toho úradne a dali výraz v administratívnom stoličnom výbore svojej prestrašenosti spôsobom im svojským. Deklamovali o dakoromanisme, panslavisme, a ponúkali, poháňali úradný apparát ku zakročeniu, aby zamedzilo sa nebezpečenstvo, kým je ešte čas. Pavel Bačák, dakedajší podžupan a poboritel hlavného župana Jána Pálfyho, nič menej nežiadal, len zrušenie alebo aspoň premenenie, sostrenie národnostného zákona, Zichy údajne rectoval, že už na ďalej shovievavosti je koniec, kým on je hlavným županom, v stolici panslavismns trpet nebude; Kramolin ovoniaval Švajnsbach a Pezinok, ako také punkty, od ktorých, vraj, ten zlý duch páchne; starý hriešnik Prilesky modranského mešťanostu na zodpovednosť ťabať žiadal, a Rosival dotvrdil, že je v prešporskej stolici už každý sedliak — jeho výraz, my hovoríme roľník — pansláv, a že dediny od Pezinka a Švajnsbacbu zaplavujú sa novinami a brošúrami nebezpečnými, amerikánskymi. Nevieme, či to dakto vo výbore luhal, žeby v Modre ako predmet diškussie v shromaždení zadržať sa mavšom len otázka civilného manželstva bola bývala oznámená vrchnosti a že panslávi len pod pokrievkou civilného manželstva všantročili na shromaždení diškurs o národnostnej otázke, no tejto lži ochotne ulapil sa prešporský renegát Yutkovič vo svojej muchotrávke, a za ním na tejto luhaoine už i dnešné pežtianske časopisy vyzváňaly, dávajúc nalubanému všantročeniu ten smysel, že panslávi neboli by sa vari ani opovážili vrchnosti oznámiť národnostnú otázku, resp. zák. čl. 44. z roku 1868, ako predmet pojednávania na shromaždení, lebo že v tom prípade vrchnosť bola by shromaždenie zakázala. Nestydatí čarbáci ani nešípia, ako samých seba zauškujú a svojmu vlastnému publikumu do tváre plujú. Tedy dľa vás, vy smutní rytieri svobody a panujúceho liberálisom v Uhorsku, ku tomu, aby vo verejnom shromaždení hovorilo sa o stávajúcom zákone, o jeho vadách a nedostatkoch, alebo dobrých stránkach, a aby sa verejne vyslovila žiadosť po zlepšení zákona alebo už len aj žiadosť, aby bol stávajúci zákon rešpektovaný a prevádzaný, hovorím ku tomu, dia vás, potrebná je pokrievka? Je nutno skrývať sa za všeliaké praeteksty ? Ku tomu, aby u vrchnosti oznámila sa národnostná otázka, ako predmet pojednávania na verejnom shromaždení, dfa vás, je potrebná smelosť? a vrchnosť žeby to nedovolila, keby jej to bolo vopred oznámené? v ústavnom svobodnom Uhorsku by to vrchnosť nedovolila, v tom Uhorsku chleborodnom, v ktorom do roka nenrodí sa tolko zŕa zbožia, kolkoráz do roka laľoce sa oficielne i neofícielne slovo szabadság, slovo alkotmány? A svoje publikum takýmto obrokom kŕmite a ono pri tom dýcbs a žije, ba ešte i mysleť vie? Poľutovania bodná spoločnosť, čo skladá sa z takýchto živlov, spoločnosť taká musí byť v úplnom nie len psychickom ale i fisiologickom rozklade. A vy chcete dakomu imponovať, vy chcete, aby sa vás niekto bál?! Ľudkovia, s vami sa zapodievať je škoda. Vieme o zákazoch Lehocký - Benickovskýcb, ale veríme pevne, že ich neminie zaslúžené zahanbenie, že minister Hieronymi podaknje sa im za ich opovážlivo-protizákonnú horlivosť potrimyskársku, veríme, my potlačení, na viac svobody, viac zákonitosti v Uhorsku, než koľko jej vy hlásate; a keby sme sa mýlili? To by nás ani za máčny máčok nenastrašilo, to bolo by len tým horšie pre vás, ktorí v nekonečnej nafúkanosti nevidíte prepásť, ktorú si sami pod nohami kopete, ba už ste si ju vykopali. Vy kričíte čo deň, že v mene, v záujme madarstva, a vy ste predsa jeho najväčší nepriatelia, jeho hrobári tak isto, ako že je Boh na nebi! Professor práva na akadémii, akýsi dr. Kmety, cancá v plátku, že nielen národnostný, aj trestný zákon treba sostriť na národnostných buričov, a ten chráp vykladá a prednáša práva; čo to bude za podrost, čo ten vyučí ? Stádo pásť, ale nie na katedru akademicko-právnickú! No ale nechajme už tých mravna i duševne hnilých čarbákov a posviefme si na ten administratívny výbor. ^CTedy Bačák chce len zrušenie alebo sostrenie národnostného zákona. Kolká politická múdrosť, ä la Borsszem Jankó!,či to hovoril bývalý pán podžupau pre svojich kamarátov a či pre panslávov ? Tak sa zdá, že on, ktorý vraj základne pozná národnostné pomery, drží tých panslávov za také politické deti, ako je on sám. Koho že chce strašiť? Panslávov? Tí ho iba vysmejú! Ved on to, ako člen kuleru, najlepšie vie, že ten národnostný zákon on a jeho kamaráti potrebujú nato, aby mohli ním klamať a šialiť, chvastať sa ním a na ňom ako na dákom piedestale vypínať sa a ukazovať svetu svoju svobodomyselnosť a spravodlivosť, nezrušia a ne aostria ho ani za svet, lebo tým strhli by náličnicu z tváre a ukázali svetu v celej nahote násilnictvo, ktoré de facto páchajú na nemadarských národnostach. Neexekvujú z neho ani jotta, ta teda nech ho zrušia práve teraz, ked Gladstone dáva Irčanom „horne rule“, a nech dokážu aj tým, že oni sú viac ako ktokoľvek na svete, že oni môžu si dovoliť aj taký špás, ktorý nedrží za príhodný pre seba ani hrdý a svetovládny Albion. Zichy nebude trpeť panslavismus! To nech vyvadí sa najprv s vlastným otcom, ktorý roku 1849 doviedol v spolku s inými magnáty madarsbými (!) Rusov a tým istotne nepomáhal udusiť cit a povedomie spolupatričnosti medzi Slovákmi a Rusmi. Ak nechce byť spravodlivým, tak nech radšej mlčí, od neho a jeho rodiny Slováci nepotrebujú učiť sa patriotisms Kramolin! Nunc venio ad fortissimum virum. Streber tej najpospolitejšej sorty. Pred pár rokmi koloval po Prešporku tlačený spisok, v ktorom tento poctivee obviňovaný bol v otázke istého obžalovaného notára z nadožitia úradnej moci. On do všetkého pchá svoj citlivý noštek, aj do toho, do čoho ho dľa jeho úradného postavenia nič, ale do toho spisku ho nevopchal, ačpráve mu bol povinne doručený. Takým indivíduám my nedávame a nepriznávame právo rozhadzovať sa proti nám a trkať rohami do národnostného zákona a do poctivej, priamej slovenskosti. Prileszky! Tento zákonodarca chce modranského mešťanostu na zodpovednosť ťahať preto, že dovolil vo verejnom shromaždení hovoriť o národnostnej otázke a o národnostnom zákone! Krajina, ty si už daleko došla, ked takéto subjekti donášajú ti zákony! Nuž či to pán ablegát nevie, že je to povinnosťou úradníka nehatiť občanov vo vykonávaní občianskych a ústavných práv? Stupavský okres je celý číro-čisto slovenský, a tento jeho podarený zástupca na sneme krajinskom to chce, aby Slovákom nebolo ani len hovoriť dovoleno ,o národnostnom v platnosti stávajúcom zákone!!! Stupavskí voličia, to si zapamätajte a pri najbližšej voľbe ukážte ma, kde nechal murár pre neho dieru!! Rosival konštatoval, že v prešporskej stolici je už každý slovenský roľník pansláv! Vdaka mu za to; my sme to veru dosiaľ nevedeli. Daj Bože, aby sa nemýlil, aby tomu bolo skutočne tak, potom v jeho mene istotne nebudú diškurovať, tak ako dnes India politicky bezcharakterní. Na teraz vari dosť — do videnia! ____________ Nébojsa. Politický prehľad. -------20. febr. V nedeľu slávil pápež Lev XIII. 50-ročné jubileum svojho biskupstva. Narodil sa (Joachim Vincent Rafael Ludvik Pecci) roku 1810 v mestečku Karpineto. V 33. roku stal sa biskupom. Jubilárna slávnosť vybavila sa s veľkou pompou a pri účasti ohromných zástupov domácich i prezpolných pútnikov. Už o 4. b. ráno bolo sv. peterské námestie obsadené a o 6. h. otvorená bola basilika. Vojsko udržovalo poriadok. O 3/410 h. bIúžíI pápež jubilárnu omšu. Do kostola sprevádzali ho kniežací hodnostári, vyše sto kardinálov-biskupov, cfficieri gardy atd. Do chrámu dostalo sa vyše 60.000 osôb. Pri vchode uvítaný bol pápež hlučnými ováciami a v sixtinskej kaplnke zavznel mohutný spev „Ecce sacerdos magnus.“ Pápež dával na všetky strany požehnanie. Na tribúnach bol diplomatický sbor, rytieri rozličných rádov, rímska šľachta atd. O 11. h. zaspieval pápež „Te Deum“ a udelil všeobecné požehnanie. O 7212 b. utiahnul sa do svojich miestností. Večer bolo mesto nádherne osvetlené. — Blahoželania došlý od rozličných potentátov. Cár poslal telegram, vlastnoručný prípis a dary. Na rumunskom sneme bola tuhá národnostná a antisemitická debatta. Predložený bol návrh zákona o reforme priemyselných škôl. Výbor podal dodatok, že do tých škôl má prístup len rumunská mládež, čo zrejme namerené bolo proti židom. Minister bránil sa tomu, ale konečne privolil s osvedčením, že o cudzincoch podá nový paragraf. Z príležitosti bankového krachu v Itálii píše „Gaz. di Parma“ o parlamentarisme nasledovne: „Niet spisovateľa koľko-toľko známeho, ktorý by neuznal, že je Parlamentarismus v novolatinských krajinách po storočnej zkúáke až do špiku zkazený a hnilý. Teraz, ked zlo jasne vidíme a celú jeho hĺbku a