Národnie Noviny, apríl-jún 1893 (XXIV/39-75)

1893-04-01 / nr. 39

Vychodia tri razy do tyždim. Predplatná cena pre Uhorsko a K a k ú a k o aa celý rok................. 12 si na pol roka................ 6 xl. na štvrt roka.............. 3 *L do cudzozemska na celý rok................... 16 zl. Bezmenné doplsj prijímajú sa len od známym už dopisovateľov. Síefrankované listy sa ne­prijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. d X*, «•< 1 », nm l ■■ I m «; v**.« I n. eacpedLloA» v fi® v. mm Ročník XXIY. Sobota, 1. apríla 1893 Číslo 39. Odpoveď na „Odpoveď“ (Otvorený list pánu Karolovi Petrášovi, pred­sedovi sirotskej stolice v Trenčíne). I. Ďakujem, že si aj na mňa s najnovším svo­jim spisom pamätal, ale predsa dvoje odpustiť nemôžem: predne, že ste ten „Hlas k rodičom, tútorom“ tak nemilosrdne shabali, tak že som ho dostat a prečítať nemohol; potom ale, ie nezhrozili ste sa narušovať pokoj nábožného ľudu slovenského práve teraz v svätom pôste, vo veľ­kom týždni, natískaním svojich krámov. I Ty i Francek, dobre znáte vlastnosti ľudu slovenského, ved medzi ním ste zriastli, z jeho mozoľov žijete, a korene siahajú vám až hen do susednej Moravy, aj si jeduu druhú z tých vlast­ností spomenul, len tú najhlavnejšiu, najcennejšiu, to jest nábožnosť ľudu slovenského celkom zamlčal a pošliapal. A predsa ľud ten, čo ako ubiedený, všetky slasti i výhody ľudského žitia postrádajúci, v svä­tom pôste snažne uťahuje sa od svetských vecí, uvažuje neoceniteľné zásluhy Syna človeka Ježiša Krista, ktoré má za vykúpenie ľudského poko­lenia z moci diabolskej od smrti večnej. Lud ten napospol postí, ako aj jeho Pán po­stáéval; premyšluje, modlí sa, ako i On pre­­myšľoval a modlil sa; spovedá sa z hriechov svojich a čaká úpenlivé odpustenie; putuje ku hrobu Spasiteľovmu, nesie pokorne kríž svoj, aby smierený sám so sebou, smierený s celým svetom, čistou dušou, uvelebený, radostne mohol prespevovať: Surrexit Dominus, a sláva na vý­sosti Bohu a na zemi pokoj ľudom dobrej vôle. Hallellujah! A vy v takomto svätom rozochvení postavenému, opovažujete sa vrhnúť do tváre nový kalich žlčou preplnený, jedovatý šíp mrzkej ne­návisti; nadávate, hrešíte, upodozrievate, zlore­číte, bránite vec, ktorú celý civilisovaný svet jednohlasne odsúdil ;opovrhovaním vyhrážate ľudom, o ktorých nenie dokázané, žeby mali menej charakteru, menej statočnosti, menej či­stých rúk, mravného citu a ľudskosti, menej úcty zasluhovali, nežli vy, ba naopak. Či to skutok krestanský? A či snád už všetko, čo kresťanstvo učí, má byť podnožou novej módy? Pravda, aj Kristov učenník, Peter, zaprel Majstra svojho pre strach židovský, ale tento hned obanoval hriech svoj; tí avšak Petrovia, čo zapierajú rod svoj, neukazujú naj­menšieho znaku pokania. Kristus Pán kázal, nie opovrhovať, ale milovať aj nepriateľov svojich a modliť sa za nich. Len Turek-mohamedán káže opovrhovať džaurom = psom kresťanským; nuž a vy umie­­nili ste si do takého brlohu nekresťanskosti, ne­ľudskosti zviesť lud slovenský a vybrali k tomu ešte ku väčšiemu pohoršeniu a poníženiu jeho dobu veškerému kresťanstvu najvážnejšiu! Chváliš usilovnosť, pracovitosť, pokojamilov­­nosť ľudu slovenského, ale z každého dýchnutia poznať, koľko úprimnosti leží v slovách podlí­zavých? I farizeovia, ktorých spomínaš, a zá konníci, mali hodnú zásobu sladkých, zvodlivých rečí, ale ľud slovenský už vyzliekol plienky de­­tinstva, slová vábivé nepostačia viac; ľud ten priznal, že na. vlastných nohách, dia vlastného rozumu treba sa mu pohybovať; on dobre po­znáva po srsti lišiaka a po ovocí rozoznáva dobrý strom od zlého. Darmo vyvolávaš, aby ľud rozhľadený ne­poslúchal tých a tých, ale vás, že ste len vy jeho oblažitelia; lud pozná svojich prirodzených priateľov a zhubné hlasy vaše nenajdú ozveny v zdravej, čistej hrudi jeho. Nateraz ale ponechajme ľud slovenský na pár okamihov v jeho bohumilej skrúšenej ti­chosti, jeho citom, modlitbe a pokoju, odkla­dajúc ďalšie pojednávanie vecí svetských až po Veľkonočných sviatkoch, a hlásajúc radostne s ním: Sláva na výsosti Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle! ------31. marca. Francúzske ministerstvo padlo. To je teraz najvážnejšia zpráva z politického života Európy. Prekvapila všeobecne, lebo teraz po ukončení panam­ského škandálu mohlo sa to najmenej očakávať. Ale tak sa zdá, že posledná pravota zanechala nevylieči­teľné stopy. Toľká demoraliaária, aká tam vyšla na javo, nedá sa utlumit, ani opeknit; taká rana po­trebuje radikálnu kúru. Vláda nešla dosť energicky za vinníkmi, ba tak sa zdalo, ako by jedných-druhých bola zúmyselne bránila, aby vec nezasiahla ďalej a aby neobjavila sa korrupcia najvyšších kruhov. Ale také počínanie je marné, práve naopak, to ešte ne­dôveru len rozmnožuje. Formálnu príčinu k odstú­peniu zavdal rozpočet. Vláda chcela totižto reformu dane od nápojov odlúčiť od rozpočtu, aby tak vyhla novej indemnite. Parlament pristal na to, ale senát tento plán zavrhnul, a keď rozpočet nazpät prišiel do parlamentu k novému pojednávaniu, tu síce nie­ktoré zmeny senátom prevedené neprijaly, ale z dru­hej strany v súhlase so senátom 247 hlasmi proti 242 zavrhli aj žiadosť vlády na oddelenie reformy od nápojov. Rozhodné hlasovanie previedlo sa vo švrtok a v ten istý deň večer oznámená bola už de­­mi8sia celého kabinetu. Predseda Carnot zamýšľa vraj so8tavit nové ministerstvo z celkom nových mužov, zároveň však rozpustiť aj komoru. — Senát i komora povolily rozpočet na jeden mesiac. V algirakom prístave zakotvilo sa ruské loďstvo pod admirálom Kaznakovom, a tam robia im Fran­cúzi veľké ovácie. Aj tamejší generálny guvernér usporiadal na počesť ruským dÔ3tojuíkom hostinu, kde pripil cárovi. Koznakov odvetil prípitkom fran­cúzskemu národu a predsedovi republiky. Hudba hrala ruskú hymnu a marseillaisu. — Na panamskú afféru divné svetlo hádže nasledujúca zpráva z Paríža: „V Briaďujúcom shromaždení republikánskej pravice hovoril Piou, že s krvácajúcim srdcom nutno vzdať sa starých nádejí. Republika je pevne zakorenená, ale aj strana musí byt svorná v boji proti židovsko­­frajmaurerskému duchu.“ Nemecký kancellár Caprivi vedie porady so sa­­ským vojenským ministrom o výhľadoch vojenskej predlohy a o ďalšej taktike spolkových vlád. Cisár Vilbelm má vraj vážne obavy proti rozpusteniu snemu. On očakáva, že predlohy budú nazpät vzaté a v naj bližšej seasii že budú predložené iné b miernejšími požiadavkami, blízkymi návrhu BenniDgsenovmu; len K6Dy centrum aj proti tomu bolo, siahne sa k roz­pusteniu ríšskeho snemu. Srbská skupština side sa dňa 6. apríla. Najprv prevedie sa verifikácia mandátov, za tým príd<! vy­bavenie rozpočtu a obchodných smlúv s Rakúsko- Uhorskom, Nemeckom a Ruskom, konečne volba tre­tieho regenta, za akého bude vraj vyvolený be po­chyby generál Bogičevič. Na Čiernej Hore chystá sa pekná slávnosť. ”eraz bude tomu 400 rokov, čo tam bola tlačená prvá cirkevno-slovanská kniha, a síce v Cetinji r. 1893 na rozkaz gospodara ĎorcTa Zerneviča. Knieža Nikola chce to vraj tak usporiadať, aby na slávnosti súčast­­nili sa všetky slovanské národy. Vlivu tej kniby pri­pisuje sa zdarný výsledok bojov s Turkami a osa­mostatnenie Srbska. Na čele slávnostného výboru stoja professor Dragonič, generál Perjanikov a Rus Rovinskij. Carihrad, 29. marca. Královna Natália dnes od­cestovala do Sebastopolu. Pri odchode bola jej taká úcta preukázaná, ako pri príchode. Petrohrad, 30. marca. V kružku officierov vy­slovil sa následník trónu pred pár dňami veľmi ostro 0 francúzskych pomeroch, lebo že tam panujú opo vrženia hodné pomery. Panamský škandál je to naj­horšie, čo možno si predstaviť. Berlín, 30. marca. „Nordd. Alig. Ztg“ vytýka francúzskym štátnikom a žurnalistike, že vedú íárod k nenávisti oproti Nemecku, čo aj najnovšie loká­­zali vypovedaním daktorých nemeckých zpravodajcov. „Tieto úkazy musíme pozorne sprevádzať a vysloviť upozornenie, aby sme boli na stráži pred prekva­pením.“ - -O novom predsedovi francúzskeho senátu Cballemel-Lacourovi píše „Novoje Vremä“, že je to novým, rozhodným úderom pre všetky temné r ideje politických exploatátorov panamského škandálu, lebo nový predseda je čistý od všetkého podozrenik. Že dali mu prednosť pred Constansom, to má velký význam, lebo to dokazuje, že väčšina senátu je ináč naladená, ako vtedy, keď v prúde druhej panamskej pravoty dala svoje hlasy Ferrymu. Terajšia „demon­štrácia“ senátu má celkom odchodný smysel. Za krátky čas stal sa členom francúzskej akadémie a druhou politickou osobou republiky. Jeho voľba razom odstránila možnosť antagonismu medzi senátom a vládou, aký dopúšťala voľba Ferryho a ešte viac bola by rozohriala voľba Constansa. Vláda bude mať voľnú ruku k práci a k prípravám pre budúce voľby. Toto uspokojenie je pre Franciu tým vítanejšie, že s priblížením jara možný je celý rad medzinán dných otázok, ktoré potrebujú jej účasť v tom alebo inom smysle. Už teraz ako by boly upozornené vládne 1 parlamentárne kruhy vrelými demonštráciami kto­rých predmetom sú nedávno do Algiru prišli oficieri ruskej floty. ____________ Politický prehľad. Programm maďarských šovinistov v národnostnej otázke. n. Všetky, v predošlom článku vypočítané „privi­légia“, ktoré Maďari udelili nemaďarským národno­sťami, zavinili vraj terajšie neblahé národnostné po­mery a menovite nebezpečenstvo so strany rumunismu hroziace. Všetky tieto veci vyzývajú vraj zákono­darcov a politických vodcov, aby vzali vec do svojich rúk. Ministri nech zakročia a nech priskočia ohro­­ženému maďarskému národu na pomoc proti tým ne­spokojným a zlým národnostam! Rýchle zakročenie je nevyhnutné vraj a preto „B. H.“ žiada: „Reformy pre všetky cirkve, aby do svojej služby nemohly prijať takého uhorského občana, ktorý svojou

Next