Národnie Noviny, júl-september 1893 (XXIV/76-115)
1893-07-01 / nr. 76
Vychodia tri razy do týždňa. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko ta celý rok................. 12 «1. na pol roka................ 6 íl, ja štvrt roka.............. 3 *1. do cudzozemska *& celý rok.................. 16 íl. Bezmenné dopisy prijímajú sa leu od známyon až dopisovatelov. Sfefrankované listy sa neprijimajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. irr* TM j »dmlnf wtrA«l*m- «2K j®«*írfL 9 «r* *«. -w Tnvé. ®#'v_ martiné. Ročník XXIY. Sobota, 1. júla 1893. Číslo 76. Slovenské „siroty.“ Znovu prichádzame k tejto smutnej kapitoli, spievajúcej o pánoch a otrokoch, o svobode našej, 0 právach našich, ktoré zažívame v tejto našej vlasti. Ťažko nám písať tak, ako myslíme. Veiké utrpenia, drzé vyzývanie, kydanie surovostí, krokodílske náručie, hnusný výsmev panujúceho, hriešne, neľudské, zverské úmysly, to všetko pridlhšie trvá, než by nevyzvalo spravodlivý hnev a všetko iné, čo urazená ľudská dôstojnosť na sebaobranu používa. Hľa, nech rozprávajú skutky! Srovnajte ich, rodáci, so lžami tých mizerných kreatúr, so lžami tých duševných eunuchov, čo majú hrobové jamy na miesto sŕdc, mastný hrniec na miesto Boha, fokoš miesto svedomia, a rozjímajte o svobode a práve našom, ktorým meria sa nám za panovania slepých náruživostí, zášti oproti všetkému, čo je slovenského. Roku 1872 vzali z trenčianskej obce Sádečného a z okolia deti na dolniaky. Kardoš mal 9 rokov, Štefan Kardoš 5. Blažej Toto maličké tetka na chrbte zaniesla na miesto, odkiaľ tieto úbožiatka pohýňaly sa preč. Blažko a Štefan dostali sa do Mindszentu (čongrádska stolica), rástli, zabúdali. Iba keď Štefana volali na assentírku, dozvedel sa, odkiaľ je. Hľa, tu list, ktorý roku 1889 písali do svojho rodného hniezda. Podávame výňatky v doslovnom preklade. Dokladáme, že deti, ktoré tam malý chodiť do školy, učiť sa za pánov, nevedia písať. List je písaný rukou cudzou. Začiatok zneje: „Slávne predstavenstvo! Pre meno Božie prosíme vás, buďte tak laskaví a dajte na vedomie dvom nešťastným mladým ľuďom, ktorí už 15 rokov sú preč z rodnej zeme a od tých čias nepočuli o nej ničoho. „Prosíme uvedomiť nás o sestre, ktorú sme znali, bárs bolo viac bratov, ale my iste nevieme, lebo museli sme sa rozlúčiť s rodnou zemou, keď sme boli malí. „... vieme, že sestra zostala tam, odtedy o nej ani chýru; nevieme či žije, či zomrela.. . „... prosíme sestru vyhľadať a o jej stave nás upovedomiť... „... vytrhli nás na rozkaz maďarskej vlády z rodného kraja,... dopravili do Mindszentu ... dali mňa (Blažeja) k vdove ... ale som musel ísť preč, lebo ma do ťažkej práce priahala. „... prosíme uvedomiť nás o rodnej zemi. „... pozdravujeme rodinu, bratov, obecenstvo“ atď. atď. Hľa, kto tu nevyčíta ten tajný bôľ človeka odtrhnutého od svojich, tú duševnú tortúru, tú boľasť, ten žiaľ, ktorým hlási sa nešťastná obeť ku svojim a kto uepolutuje nevinné deti, vystavené tomuto ťažkému osudu! Dokladáme, že z okolia Sádečnébo sobrali vtedy viac detí, ktoré vyše 12 rokov všetky zutekaly domov. Ešte 1 dnes povedia to každému: Jozef Velič, Ján Celko a Jozefa Veličová, teraz už dorástli obyvatelia obce Sádečného. Dve deti, ktoré odviezli na Mindszent, malý svoj majetok, ktorý opatrovala sirotská stolica a potom im ho doposlala. Teda i deti vezmú, i majetky prenášajú na Dolniaky! A potom hovoria, že pre chudobu musia deti preč a oni sami stolicu o majetok pripravujú 1 Ale to ešte nie je dosť. Tu nech stoja príklady, ako otročia sa naše deti: 1. U Mórica Wernera, žida v Hričovskom Podhradí, je dieťa menom Jozef. Má asi 15 rokov. Ako zovie sa menom rodičovským — nevie. Pasie kravy. Vzali ho pred 5—6 rokmi za „pána“ na Dolniaky. Bitkou, hladom malo zahynúť; ušlo a pamätajúc, že išlo po železnici, sobralo sa po dráhe smerom nahor a žobraním zachovalo sa pri živote. Má byť odkiaľsi z Kysúc. Túlalo sa okolo Žiliny-Bytče po žobraní. S ním ušlo dvoje detí a išly na dolinu púchovskú, lebo odtiaľ boly. 2. Maria Starinec, z Hričova, mala asi päť rokov, keď musela do vyhnanstva. Mala majetok. Keď vyrástla, vrátila sa, úboža, dôkladne „smaďarisovaná.“ Bola potom v Rajeckých Teplicach v dome potupy, potom ztratila sa a nikto nevie, kde je. zpät. 3. V Jesenici Katarína Jánošova prišla na- Otrocká práca, ktorú musela vykonávať, a bieda, bitka, ktorú prestála, napadla jej zdravie, prišla ako suchotinárka. I tá zmizla. 4. V Bytči je troje detí, ktoré zutekaly. Turzovský pán dekan Tvrdý má od jednoho farára z dolniakov list, v ktorom ho vyzýva „pre Boha“, aby urobil sa už konec tomu otročeniu a spomína sirotu, „ktorá len na to žije, aby svojich opilých a lenivých gazdov vydržiavala a ktorú sirotu pre toto i pred vojenčinou ukryli!“ A koľko príkladov mohlo by sa uviesť, keby človek pochodil vŕškovaté naše doliny a posbieral dáta. Tak to už došlo, že okolo Veľkého Váradu samé Maďarky hovoria, keď im dieťa zomrie: „čo po ňom, čo sa budem s ním trápiť, veď mi z Tótországu pošlú detí vychovaných dosť a dosť. “ Nám slúži to k uspokojeniu, že podobné zverské experimenty sotva sa budú s našimi deťmi viac opakovať, poueváč sám ľud búri sa už nad touto neľudskosťou. Ale predsa mali by sme sa postarať, aby chudobné deti boly poriadne vychované tu doma. Konečne nie je naše telo záplatou, ktorou majú sa reparovať deravé nohavice druhého. Rozmýšľajme o tom. Ľk. „Neue fr. Presse“ vidí viac než spoločenskú zdvorilosť; považuje ju za znak veľmi dobrých pomerov medzi Angliou a Rakúsko-Uhorskom napriek Glad- 8tonovmu ministerstvu. Takým dobrým znamením europejského položenia je vraj i návšteva careviča Nikolaja Alexandroviča v Berlíne. Už je známy výsledok všetkých užších volieb nemeckých. V celku tedy bude na ríšskom sneme 96 členov centra, 75 konservatívcov, 53 nacionálni liberáli, 44 socialisti, 24 členovia svobodomyseľnej Richterovskej stránky, 23 členovia ríšskej stránky, 19 Poliakov, 14 spojených svobodomyseľníkov, 17 antisemitov, 10 Elsasanov, 11 členov južno-nemeckej ľudovej stránky, 7 Welfov, 1 Dán a 3 členovia sedliackej jednoty bavorskej. Poctivý Gladstone konečne zunoval pletichy torryjcov, ktorými chceli prekaziť, aby Home Rule stal sa zákonom. Ako známo, torryjci ku každému odstavcu podávali rozličné „opravy“, dodatky a bohvie čo, tak že dosial boly ešte len 4 paragrafy vybavené. Keby to bolo ešte ďalej tak išlo, nuž Gladstone bol by mohol aj zomreť a nebol by videl ovocie svojho velikého diela. Jeho vlastná strana počala byt nespokojná a torryjské časopisy, aby spôsobilý rozklad vo vládnom tábore, klebetily, že Gladstone je rád tomu preťahovaniu a čaká len na príležitosť, aby odvolal celý ten návrh, ked že vidí, že ho previesť nemožno. Ale tak sa zdá, že Gladstone zunoval tieto klebety a pletichy, lebo v poslednom zasadnutí osvedčil, že v najbližšom zasadnutí predloží resolúciu, uzavretú v ministerskej rade, ktorá urobí koniec celému tomu preťahovaniu debatty. Táto resolúcia zakladá sa na praecedensi, ktorý vláda Salisburyho bola utvorila, ked dňa 10. júna 1887 na návrh vládneho vyslanca Smitha bola uzavrela, že nutný návrh pre Írsko, ktorý Irčania podobným preťahovaním debatty chceli znemožniť, musí byť do dňa 17. júna vybavený, v protivnom prípade vláda bez všetkej ďalšej debatty dá odhlasovať o všetkých nevybavených ešte odstavcoch. Tento návrh bol vtedy prijatý s upotrebením klotúry. — Dnes Gladstone ide merať pánom torryjcom tou istou mierou, akou oni merali irským vyslancom. Obsah Gladstonovej resolúcie nie je ešte známy, ale strana Gladstonova prijala jeho osvedčenie s ohromným jasotom. Gladstone, ked zvestoval resolúciu, vyzeral sviežejší a živší, ako inokedy. Všeobecne panuje mienka, že Gladstone dá torryjcom termín do konca júla, aby sa vyhovorili a predniesli seriósne námitky. Potom sa jednoducho odhlasuje a návrh o Home Rule pre Írsko bude prijatý aj v druhom čítaní. Londýn, 29. júna. Oznámenú resolúciu Gladstonovej vlády čítal Morley vo včerajšom zasadnutí parlamentu. Resolúcia určuje, aby o §§ 5—8 rokovalo sa dňa 6. júla o 10. hodine večer, o §§ 9—26 dňa 13. júla, o §§ 27—40 dňa 20. júla, konečne o nových paragrafoch, ktoré vláda navrhla dňa 27. júla. Čo do toho času nepríde pod debattu, to bez toho pustí sa pod hlasovanie. Vládna strana prijala osvedčenie Morleyove s hlučnou pochvalou. Berlín, 29. júna. Jeden z poľských vyslancov osvedčuje v „Germanii“, že nie je pravda, že Poliaci všetci budú hlasovať za návrh vojenského zákona. y Londýn, 29. júna. Návrh Gladstonov, aby na dnes bol suspendovaný polnočný poriadok, prešiel 302 hlasmi proti 271. Gladstone potom predostrel svoju resolúciu, ktorú včera opovedal. Í^^Londýn, 29. júna. Časopisy konservatívnej strany žalujú sa pre klotúru v írskej otázke a hovoria, že takého násilníckeho poriadku nebolo od časov Kar!a I. Gladstonská strana naproti tomu hovorí, že konservativ« ten samý spôsob použili i roku' 1887. Politický prehľad. ------30. júna. Carevič Nikolaj Alexandrovič na svojej ceste do Londýna, kam ide na svadbu Yorkského princa, predvčerom zastavil sa v Berlíne. A cisár Vilhelm nebol doma. Noviny berlínske hovoria, že ked z Petrohradu oznámili do Berlína návštevu carevičovu, vtedy cisár Vilhelm už bol v Kiele a tam tak zaujatý, že nebolo mu možno odísť. Trochu divná vec. Ako by to ani nebol Yilhelm. Ak len ešte mal času, že by on neutekal do Berlína! A či sa už hnevá? .. . Carevič so3adol v ruskom poslanstve a o tri hodiny nastúpil ďalšiu cestu. Vo Viedni cisár a kráľ tiéž predvčerom bol na návšteve u anglického posla Augusta Pageta, odchádzajúceho z Viedne a vystupujúceho i z diplomatickej služby. Cisár a kráľ Franc Jozef vyslovil anglickému poslovi svoju sústrasť nad katastrofou anglickej obrnenej lode „Viktórie“ a nad tragickým skončením admirála Fyona. V tejto návšteve panovníka