Národnie Noviny, február-marec 1894 (XXV/13-37)
1894-02-01 / nr. 13
Vychodia tri razy do týždňa. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko na e ilý rok................. 18 sl. na pal roka................ 6 sl na jtvrt roka.............. 3 sl. do cudzozemska na celý rok ................... 16 zl. Ročník XXY. Strasti a slasti. Y najnovšej dobe zase odohrávajú sa výjavy, ktoré svedčia o príkorách, aké prichodí snášat a trpeť slovenskému človeku, vernému svojmu rodu a národu. Po celej krajine úradne rozdávajú plamene liberaíismu. V hlavnom meste, po väčších vidieckych mestách, v stoličných kongregáciách usporadojú liberálne demonštrácie. Liberálne frásy naplňujú vozduch od Dolného Kubína až po Veľkú Kikindu a každý štátnym chlebom kŕmený tyranček pyšno vystupuje alebo hádže kotrmelce v liberálnej maškaráde. Úradné a liberálne časopisy sotva vedia si dať rady s opisovaním a zvelebovauím liberalistického pohybu a neznajúci pomery, čítajúc tie zprávy, počne snád i veriť, že na celom Božom svete niet liberálnejšej krajiny nad Madarorság. Ale v skutočnosti ten celý slávny madarský liberalismus je len humbug, mam a klam, zahatajúci tú najhnusnejšiu tyranniu. Slovenská národná strana na viacej miestach chcela sa organisovať, chcela uvážiť a vysloviť svoju mienku o pálčivých denných otázkach, všetko v medziach zákona a dľa svojho dobrého práva, ale slávny madarský liberalismus nedovolí slovenskej strane ani len sbromaždiť a radiť sa. To môžu robiť socialisti, komunisti, anarchisti, ale Slováci nie. Tu v Turčianskom Sv. Martine máme zase nový dôkaz toho. Na inom mieste uverejňujeme ferman tunajšieho hlavného slúžneho, ktorým oznámené mu shromaždenie zakazuje. A tie dôvody tohoto liberálneho chlapa 1 — Počína so lžou a končí s impertinenciou. Na počiatku luže, vraviac o prosbe, kdežto o prosbe ani reči, o povolonie shromaždenia nikomu nenapadlo prosiť ho, ale jednoducho oznámili mu čas, miesto a program zamýšľaného shromaždenia, ako to krajinský poriadok vyžaduje. Ale chlap potreboval prosbu, aby mohol zavrhnúť ju, vyluhal si ju teda jednoducho a potom ju i zavrhuul. Ďaleko viedlo by nás, keby sme naraz chceli posvietiť na všetky, v tom odôvodnení obsaženó frásy, prekrúcaniny a nepravdy. Nateraz pripomenieme ešte len tú irapertinenciu, ako by korunu všetkých hlavnoslúžnovských dôvodov. Vraví o neintelligentnej, k politickým úvahám a samoobrane neschopnej sedlači, ktorú administratívnym vrchnosťam prichodí brániť pred demagógmi vraj. Hlavný slúžny Újhelyi Attila a brániť sedlač! Kto sa nezasmeje v Turanoch ? — Brániť sedlač pred demagógmi! A toto opováži sa napísať ten, ktorý následkom celého svojho úradného pokračovania stal sa demagógom toho najnebezpečnejšieho rázu, dávajúci príklad, ako stavať sa nad zákon, nevšímať si ho a šliapať bo. Človek s bnusením odvracia sa od takého úradovania; ale štát, v ktorom takýto spôsob úradovania je možný, nech slovo liberalismu neberie ani len do úst a nech nerobí nároky byť štátom právnym. A s takýmto systémom násilenstva, nešetriť práva, páchať protizákonnosti prichodí boriť sa ? nemaďarským kmeňom v Uhorsku! — ui potom div, ked oni vo svojich strasťach a príkorách podávajú si pomocné ruky, spolčujú sa k spoločnej obrane svojich prirodzených práv? — Je to len prirodzený následok spoločného utrpenia, preto je aj spolok Slovensko-rumunský prirodzený. A tu prichodí spomenúť si nového, krásneho, obodrujúceho prejavu slovensko-rumunského bratstva. Odkazujeme láskavých čitateľov na pôvodný dopis zo Sibina, svedčiaci o nežnosti, rodoľub- 8tve a vrelých sympathiach rumunských dev oproti uám, oproti spolutrpiacemu, spolupotlačenému slovenskému národu. Je to slasť v strasťach našich, vedúcou bvizdou v tme potlačenia, obodreuím k dalším, húževnatým bojom, ale aj nádejou na konečné víťazstvo a zárukou ďalšieho neodlúčiteľného bratského spolukráčania v časoch dobrých i zlých. Vďaka, nevysloviteľná vďaka rumunským devám a bratský pozdrav z toho čistého verného srdca slovenského! Politický prehľad. ------31. jan. V diplomatických kruhoch belehradských počuť, že ruská vláda považuje prítomnosť bývalého kráľa Milana v Belehrade za protizákonnú; ruský poslanec Persiani už vrai dostal lpravn; aby vybnul všetkým potykom s otcom kráľa Alexandra. Predstaviteľ Francúzska, Patrimonio, pripojil sa k Persianimu. Milan usiloval sa nakloniť mitropolita Michaila, aby ho Bmieril s Rističom; ale tak sa zdá, že Ristič už má dosť svojich zkúaeností s Milanom a k smiereniu nepohne ho ani vliv Michaila — ak totiž tento ozaj účinkoval v takom smysle. O Pašičovi rozchyrovalo sa, že hneď po vymenovaní Simičovho kabinetu oznámil svoju demi8siu; ale to dosial nie je pravda. Pašič je ešte vždy v Petrohrade. — Obžalovaní ministri bývalého kabinetu Avakumovičovho bú omilostení. Mladého Bismarcka, Herberta, už spomínajú za posla, a síce i do Londýna, kde je Hatzfeldt chorý, i do Viedne, kde princ Reus hodlá sa utiahnuť. Crispi je trúfanlivý. Pred dopisovateľom berlínskych novín vyslovil sa, že kým čestní ľudia budú spravovať Itáliu, ona urobí za dosť všetkým svojim peňažným zaviazanosťam. No v peňažných veciach okolnosti sú niekedy také mocné, že čestnosť sama v Bebe nič nevykoná. Hr Štvrtok, 1. februára 1894. vgpčorÁ KŕfŽMCá číslo 13. ž7£r xý úrad sv. martinsko blatnického okresu Turčianskej stolice. Čis. 278. Ku mne upravenú prosbu, že by som povolil vydržiavať shromaždenie strany, zamýšľané svolat do Turčianskeho Sv. Martina na 2. febr. t. r. cieľom sríadenia slovenskej národnej strany a voľby vyslancov do národnostného kongressu — odvrbujem a vydržiavanie zamýšľaného shromaždenia zakazujem. Dôvody. Ačpráve je právo shromažčfovania v našej vlasti stávajúcim zákonom dosial nie sriadené — pri posudžovaní s týmto spojeuých otázok vyvinula sa tá praxis, že sa svobodné prejavovanie mienok v širokých hraniciach duchu našej ústavy zodpovedajúcej svobodomyseľnosti bez všetkej prekážky vo všetkých tých pádoch povoľuje, v ktorých nebýbajú sa stávajúci štátny poriadok, základy štátu a záujmy pokojnej jednomyseľnosti medzi občanmi štátu. — V prítomnom páde ale, ako to zo sdelených bodov programion vysvitá, zamýšľa sa pohýbanie takých otázok, ktoré s horeapomenutými záujmami v najostrejšej protive stoja. V prítomnom páde totiž mieni sa otvorené vyznanie, sriadenie, propagovanie a do stálej formy vliatie za ochranné bašty stávajúcich zákonov dosial opatrne sa utiahnuvšími jednotlivcami otvorene nevyznanej, ale bočnými cestami ukradomky rozduchovanej, štátny poriadok znebezpečujúcej agitácie, ktorá v konečnom výsledku namerená je proti základu existencie maďarského štátu. V rade zákonov vlasti našej niet ani jednoho, ktorý by otvorene alebo mlčanlivé povolil alebo strpel hromadenie sa dľa reči vo vlasti našej bývajúcich rôznorečových občanov na politickom poli. Ani sám skrze prosiaceho a jeho súdruhov s takou úľubou spomínavaný 44. zák. čl. z roku 1868 neposkytuje žiadneho základu alebo podpory podobným snahám. Duch tohoto zákona sa už v jeho úvodných riadkoch nepodvratiteľne vykazuje, keď hovorí o jednom nedeliteľnom a jednotnom maďarskom politickom národe, ktorý by prosiaci a jeho súdruhovia žiadali dľa národnosti a rečových rozdielov podeliť, — kdežto tie výhddy, ktoré sú v spomenutom zákone rozličným, nemaďarskú reč hovoriacim synom maďarského (?) národa v rečovom ohľade dané, zabezpečily sa nie pre ľudové kmeny (népfajok) ako politické jednotlivosti (politikai egyedek), ale pre jednotlivcov rozličné reči hovoriacich, a aj v tomto nepodvratiteľne len z ohľadu na praktické potreby a nebatený beh lokálnej administrácie, ktorý smer môžu len mámitelia a blúznivci naopak vysvetľovať. Okrem toho predmet shromaždenia zaoberá sa so zastupiteľstvom v takej ústrojnosti, ktorá ústrojnost dosial žiadneho zákonného základu nemá, z patričnej strany nie je povolená a ktorá cieli — s vytvorením všetkých maďarsky hovoriacich občanov — v protive s doterajším sriadením maďarského štátu uskutočniť politický spolok rozličných ľudových kmeňov (népfajok) tejto vlasti. Následkom všetkého tohoto, poneváč cieľ zamýšľaného národnostného shromaždenia stojí v nevyrovnateľnej protive s duchom našich základných zákonov, uskutočnenie jeho podmieňuje stroskotanie našich terajších zákonných inštitúcií, a okrem toho žiada medzi rozličné reči hovoriacimi, ale skoro všetky zákony rovnakého zaobchádzania účastnými, rovnaké práva požívajúcimi občanmi vzbudiť cit národnostnej osobitnosti a individuality, organickým sriadením udržovať, vyvinovat a v platnosť uvádzať a tak medzi pokojných občanov hlaveň vnútorného sporu všantročit, a odhliadnuc od všetkého iného, poneváč prosiaci na základe od niekoľkých svojich súdruhov získaného poverenia chce slovenskú reč hovoriacich, ale v prevažnom počte zčiastky pre nízky stupeň vzdelanosti, zčiastky pre pokojné náklonnosti k politickým úvahám neschopných, nie dosť zralýcb, najviac z jednoduchých roľníkov pozostávajúcich občanov môjho okresu od ich pokojného a užitočného zamestnania a sviatočnej pobožnosti odtiahnuť, pod dojmom omamujúcich, zvučných rečí na močaristú a nebezpečnú pôdu politických snov vylákať — vydržiavanie zamýšľaného národnostného shromaždenia tým skorej bolo treba zakázať, lebo v záujme všeobecného poriadku treba, aby starosťou administratívnej vrchnosti bolo, že by v hraniciach ústavných inštitúcií zákonne platným sa robiť a svobodné osvedčovať sa mohúci, ale pre svoju cbatrnejšiu zralost a intelligenciu ku samoobrane neschopný ľud od prechmatov demagógie ochráuila. Y Turč. Sv. Martine, dňa 24. januára 1894. Újhelyi v. r., hlavný slúžny. Verejné shromaždenia. Slávny Slúžnovský úrad! Mám česť oznámiť, že samostatných občanov slovenskej národnej strany v okrese sv.-martinsko-blatnickom svolávam do verejného shromaždenia, ktoré sa bude odbývat dňa 2. februára 1894 o 2. hodine popoludní v dvorane „Domu“ v Turč. Sv. Martine. Pred mety budú: 1. Zahájenie shromaždenia. 2. Sriadenie slovenskej národnej strany vo vo lebnom okrese sv.-martinsko- blatnickom, menovite voľba predsedu a okresného výkonného výboru na 5 rokov. 3. Voľba vyslancov do ústrednej národnej po rady na 5 rokov. Prosím toto oznámenie v známosť vziať. V Turč. Sv. Martine, dňa 15. januára 1894. Dr. Ján Vanovič v. r.