Národnie Noviny, júl-september 1894 (XXV/77-115)
1894-07-03 / nr. 77
Vychodia tri razy do týždňa. Predplatná cena pre U h o r « k o a Rakúsko na c Jlý rok.................. 12 si. na pol roka................. 6 sl. na itvrt roka............... 3 sl. do cudzozemska na celý rok.................... 16 sl. Bezmenné dopí*y prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Riefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. ;^Pt ip-iŕi n B j -r-* «»3 sm. «^sk a*. ~mr * 3P'm íHS-w. sarcairtljne. Ročník XXY. Utorok, 3. júla 1894. Číslo 77. Halič. Asi to samé, čo v Uhorsku naše Slovensko, je Halič v Cislajtánii. A menovite vzhľadom na dekoratívne šudierenie verejnej mienky v Haliči rozumia veci vari ešte lepšie, než u nás. V nových časoch výstavky stály sa dekoráciou, ktorá má pred svetom zakrývať vnútorné biedy. My výstavky vysoko ceníme, ako moderné olytnpické bry a závody práce, vkusu, pilno3ti a majetku. Ale ako každá vec, i tá najlepšia, v zlých rukách obracia sa na nepeknú, tak i haličskí „pánove“ rozbehli sa výstavkou vo Lvove slepiť oči. A naozaj, jestli v každej výstavke je istá koketéria, nesrovnávajúca sa s reálnym stavom, jestli pri každej platí „krajším návrh“, tak haličská výstavka stojí na prvom mieste v tomto ohľade. Výstavkový luxus v Haliči! Šampanské, hostiny, toasty, .návštevy parlamentárov, reči o „úspechov“ o velikom pokroku, blahobyte civilisácii, v zemi Stadnických, Popowských et tutti quanli! Y zemi, kde po tieto roky nie je zriedkavosťou, že sedliakom spredali celé usedlosti preto, že vlastníci neboli vstave zaplatiť židom dlžobu od 1 zl. po 5 zl.l Kde celé veliké massy národa ruského i poľského pomaly, ale isto podvrhnuté sú expropriácii desnej, tak že ohromná časť zeme je už v rukách prišelcov, aby bola vycicaná, lebo prišelci nekupujú zem s poctivým zámerom, aby na nej zostali, ale aby z nej vycicali poslednú šťavu a potom išli oblažovať Marmaroš, Šáriš a vôbec Uhorsko a zeme pohraničné. Y Haliči je veliká väčšina obyvateľstva národne potlačená, obratá a obieraná o národnosť, tak že „Galičanín“ donútený je k bôľnemu výkriku, ktorý až srdce reže: „My sme na všetkých posíciach porazení a odstupujeme na cele; linii, a jestli tak pôjde, zostaneme národom bez mena, bez histórie, bez literatúry, bez cirkvi, bez zeme. Nám berú ruské meno, nadávajú nám do Rutenov, cirkev nám rúcajú, zem berú zpod nôh inoplemenní a inoverní cudzinci. Ked Bohdan Chmelnický utrpel od zhýralej poľskej šľachty najväčšie urážky: vraždu syna, odnesenie nevesty a záchvat otcovskej zeme, šiel sa žalovať do Varšavy senátorom. Tí ho vysmiali. Šiel ku kráľovi Vladislavovi IV., ktorý mu nemohol pomôcť proti zpupnej šľachte, ale riekol mu: Bol by tebe i všetkým kozákom čas rozpomenúť sa, že ste vojaci, že máte zbraň! Kto vám zakazuje zastať samých seba. Tak treba i nám robiť.“ Hľa, v zemi, kde sa takéto zúfalé hlasy ozývajú, privčasne je šampanisovať, veľkých pánov z Viedne prijímať, tancovať, vyvádzať lukulluské hostiny! Lebo to, čo „pani“ dostávajú za svoje držanie sa vo Viedni, nestačí pre nich samých, a keby i stačilo nabiť ich vrecká, čo z toho má ľud poľský i ruský! Úbohá zem! Nemá zástupcov, nemá človeka na sneme, lebo dobre je známo, akým činom a nečinom dostali „panáci“ a Blochovia mandáty. Otupnosť volieb v Haliči nemá páru ani len v Uhorsku — a to je veliké slovo! Úbohá zem, po nejž rozliezli sa ako kobylky opejsovaní úžerníci, tak že sa jej mestá černejú, ako pekáreň švábami, jej dediny vyzerajú ako pavučiny, v každej bachratý pavúk v prostriedku a biedne mušky so zamotanými krýdelkami po bokoch. Biedna zem, v nejž panuje stančická šľachta, najhoršia v celej Europe, najodcudzenejšia svojmu národu, trebárs hovorí , eho jazykom. Halič a výstavka, Halič a šampanské hody, tance, luxusy a drahé dekorácie. Huňu čiernu obliecť, kajať sa pred Bohom z hrozných hriechov a prosiť ho, aby neprišla zkaza a zhuba, nie tancovať mazúr a s Viedeňákmi vystrájať gurmandské lumpačky uprostred hynúceho národa ruského i poľského 1 V. Politický prehľad. ------ 1. júla. Pri zmene v präsidentstve francúzskej republiky myslelo sa, že bude i úplná zmena ministerstva. Najnovšie zprávy zvestujú, že Dupuy po poradách s členami svojho kabinetu a inými politickými osobnosťami oznámil präsidentovi republiky, že prijme utvorenie nového kabiuetu. Z toho nasleduje, že nové ministerstvo bude záležať z tých istých elementov, z ktorých záležalo i posledné. Na pohrabe Carnota všetci panovníci a predstavitelia štátov budú zastúpení skrze svojich poslov alebo schválne vypravených vyslancov. Noviny „Petit Marseilles“ rozprávajú, že v deň po zavraždení Carnota istý uväznený rekrút rozprával, že on už dávnejšie znal o prípravách k attentátu u že Caserio žrebovaním dostal tú úlohu. Rozprával dalej, že anarchisti po odpravení Vaillanta a Henryho uzavreli zavraždenie präsidenta republiky. Žreb, ktorý padol na Caseria, ťahali na shromaždení v noci vydržiavanom. Caserio hned v Marseille kúpil si dýku a odišiel do Lyona. Domáce zprávy. Vládne orgány dementujú síce chýry o čiastočnej ministerskej kríse, ale také dementi býva riadne nespoľahlivé a opposicionálne časopisy svoje zprávy podržujú. To je faktum, že minister Lukács mal 25. júna predložiť snemu návrh zákona o dunajskej paroplavebnej spoločnosti a že sa to nestalo. Vyskytly sa akési ťažkosti, pre ktové vraj nemožno ho predložiť; zaviazlo to vo Viedni a ministerpredseda Wekerle išiel ta otázku vyrovnať. Ak sa mu to podarí, Lukács — ač rozmrzený — zostane, ináč ale že nie. Na jeho miesto mal by v tom prípade prísť Hieronymi, ktorého činnosť, ako ministra vnútra, že samú vládnu stranu neuspokojuje, a preto že chceli by ho najmenej presadiť. Szilágyi bol vraj len tak prijatý do rekonštruovaného ministerstva, že zostane tam len do prevedenia cirkevno-; olitických reforiem. Tie ovšem snemovňa vyslancov prijala, ale magnáti budú ich, až na civilné manželstvo, len na jaseň pretriasať a tak predĺži sa aj ministerstvo Szilágyiho, ak len „k vôli solidarite“ aj potom ešte nedá sa „nahovoriť“. Na stredu má podať vyslanec Meszlényi interpelláciu v otázke zavedenia bursovej dane. Žeby vláda dala priaznivú odpovečf, nemyslíme, najviac ak povie, že bude otázku dalej študovať. Vieme, koho dotkla by sa bursorná daň, a ťažko predpokladať, žeby Wekerle riskoval priateľstvo tých živlov. A veru ak ktorá, nuž bursovná daň bola by oprávnená. Každý obchod je citlivé odanený, prečo mal by byt práve obchod bursovDý od dane svobodný? V iných kra jinách neslýchať o takých privilégiách pre bursovných špekulantov? Na burze vedie sa denne obchod na milliony a milliony a ,štát by mal z toho značný príjem. Dosial ovšem bol vliv bursovníkov silnejší, než záujem štátu a bola by veľká chyba, keby ten vliv nemal byt zlomený. Svet i tak povráva si, že vlastne bohatí finančníci spravujú aj našu domácu politiku, podľa porekadla „Geld regiert die Welt“. „N. U.“ píše: Odkedy ministerstvo výučby má gazdu, vytýčily tam nové heslo a to tí samí, ktorí za roky boli horlivými spoluvinníkmi pri osudných chybách grófa Csákyho. Lebo jeho účinkovanie bolo skutočne osudným pomýlením, hapkaním nezasväteného človeka, pokusami dilettanta, neznajúceho ani pomery, ani oproti stavajúce sa obrovské ťažkosti. Perse, kým bol ministrom, nenašiel sa, kto by ho bol upozoruil na osudné chyby. Pomáhali mu všetci. Ale teraz, ked Csáky padnul, práve tie isté kruhy, ktoré mu pomáhaly, hovoria o „chybách“ grófa Csákyho. Teraz už razom chcú napraviť všetko, čo od roku 1888 nahrešili. Exkomunikujú ideu jednotnej strednej školy, za ktorú rojčily pod grófom C3ákym, chcú do predošlých práv nazpät uviesť gréčtinu, následkom jej vyhostenia stali sme sa smiešnymi pred celou Europou. Slovom, je tam teraz nový shon a zmätok, ktorý sa istotne ešte zväčší, ked August Pulszky vtiahne do ministerstva, čo sa v najbližšom čase stane.“—Teraz porade a práve je už aj „N. U.“ múdry; ale ked Csáky vyhadzoval slovenských žiakov zo všetkých ukorských škôl len preto, že sa súkromne cvičili v materinskej reči, ktorá nemá v Csákovských školách útulku; ked navrhoval stavať mučiarne na pomadarčenie nemaďarských detí na oslavu milleniuma: vtedy nemali ani Apponyovci odsudzujúceho karhavého alebo aspoň výstražného slova. Maďarské časopisy oznamujú, že vláda zamýšľa po celej krajine políciu soštátnif. byt podelená na päť policajných dištriktov. Krajina má Na čele každého dištriktu bude stáť náčelník s troma námestníkmi. Ďalej bude mat každý slúžnovský úrad jednoho policajného úradníka, ktorý bude zároveň policajným sudcom a každý bude mat troch policajtov, ktorí budú podporovať žandarmeriu v udržiavaní poriadku. V policajných funkciách bude žandarmeria policajnému úradníkovi podriadená. Najprv prevedie sa štátna polícia v Sedmohradsku. Katolícke shromaždenia v Prešporku bolo veľmi valne navštívené. Grófa Ferd. Zichyho prijali na nádraží. Na pozdravnú reč odvetil, že boj za vec svätú musí sa započať po celej krajine. Sosadnul v hostinci „K zelenému stromu“, kde prijal početných mešťanov, ktorých mu predstavil farár Vincenc Havlíček. O 2. hodine popoludní bolo Veni Sancte v sídelnom chráme na ktoré dostavily sa aj arcikňažne Isabella (manželka arcikňaza Fridricha) a Kristina. Shromaždenie započalo sa o 3. hodine popoludní v miestnosťach reštaurácie Dubského. Do miestností nezmestily sa zástupy, vyše 10.000 ľudí nedostali miesta. Shromaždenie zahájil gróf Mikuláš M. Eszterházy a oznámil, že poslal telegrafické pozdravy kráľovi, pápežovi a diecesálnym biskupom, urobil to v tej nádeji, že shromaždenie schváli to jeho pokračovanie. V zahajujúcej reči pozdravil shromaždených a vyzval ich, aby vytrvale pokračovali v boji za vec svätú. Shromaždenia nech sa vydržiavajú po celej krajine jedno za druhým. Treba náležíte pripraviť sa na