Národnie Noviny, júl-september 1895 (XXVI/76-113)
1895-07-02 / nr. 76
Vychodia tri razy do týždňa. Predplatná cena: pre Uhorsko a Rakúsko: na celý rok................... 12 zl. na pol roka................... 6 zl. na stvrt roka................. 3 zl. do cudzozemska: na celý rok ... ............. 15 zl. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Jíefrankované listy sa neprijímaj ú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. Redakcia, administrácia a expedícia v Turč. Sv. Martine. Ročník XXVI. Utorok, 2. júla 1895. Číslo 76. Dôležté otázky. Nedávno podali sme v týchto novinách výkrik madarskej verejnej mienky o biede peštianskej university. Nenie to bieda hmotná: universita peštianska stojí na mocnom materiálnom základe, vdaka pôvodne cirkevným, katolíckym fondom. Trnava, centrum protireformačného ruchu, poskytla základy. Bieda je, dia maďarských hlasov, v tom, že duchovný úroveň prvej školy krajiny nenie vysoký ! Bože náš: universitas, aké to vysoké a veliké slovo ! Ono značí: to je miesto, kde možno vyšvihnúť sa na vysokú vartu, z ktorej vidíme pred sebou obraz celého ľudského duchovného snaženia, úspechov, tu je miesto, zkadiaí majú vychádzať vodcovia a výtečníci, šťastím alebo zásluhou vynesení zpomedzi massy millionovej, ktorá lopotí a derie sa v temnom boji o prostú existenciu, lopotí a derie sa, aby tí tam hore pracovali duchovne a povznášali národ. Im prístupné sú všetky siene vedy, im dala milostivá sudba nové privillegium vysokej vzdelanosti! Dľa madarskej kritiky peštianska universita nezodpovedá svojmu cielu ani vzhľadom na oddávajúcu, ani vzhľadom na prijímajúcu časť. Možno, madarská kritika je nespravedlivo prísna, to by ale bol div, lebo v našom šovinistickom ovzduší, všetko, čo je madarské, je i prevýborné, a peštianska universita je pomaďarčená náležíte, vzdor tomu, že v chóre professorskom nachádzajú sa synovia všetkých uhorských národov. Prísnosť kritiky, jako povedano, u nás neobyčajná, je nám dôkazom, že moc hreší sa tam, kde by nemalo byť ani šovinismu, ani persekúcie, ani bočných ohľadov, ale jedine služba vede a vysokému vzdelaniu. Universita, dľa madarskej kritiky, utratila povedomie toho cieľa, ktorý má jej byť všetkým: ona zanechala idealismus a znížila sa k životnej praktike. Obchodný duch je potrebný a užitočný v obchode, na technických ústavoch, kupeckých školách, v magazínoch a byrovoch, na bursách, v prístavoch i nádražiach, trhoch, zmenkových kancelláriach. Ale ked obchodný duch zasiahne do štýr fakult university, celé territórium, ktorému má universita dodávať stravu, musí duchovne zakrnieť, zhrubndť, zpodliačiť sa. Jus neprednáša a nepočúva sa len preto, aby exameny a diplomy zabezpečili mladému mužovi pohodlnú karrieru a výživu. Medicina nenie len nato, aby mohol lekárčiť a žiť z toho; filosofia nie len nato, aby mohol prevzať katedru a dostávať slušný plat, konečne teológia nie len nato, aby dosiahol faru alebo vyššiu duchovnú hodnosť. Jestli universita nenie iným, než fabrikou utilitárnej „intelligencie“, pochybila svoj cieľ, a všeobecný urnový a mravný úpadok vystať nemôže. Žalujú sa menovite na politiku. Politika požiera v prvom stupni sily učiteľské a v druhom študentské. Professor dá sa voliť do parlamentu, študent demonštruje po kaviarňach a uliciach. Jak raz professor preloží nohu cez prah sne movne, klubu, strany, už je katedra vdovou, slamenou, alebo i skutočnou. Politická ambícia a katedra, to sú veci, ktoré vytvárajú jedna druhú. Professorská politika obyčajne je niečo planého, pustokvet bez ovocinky, žiacke demonštrácie odťahujú od štúdia. Ďaleko je nám, žeby sme žiadali, professori a študenti nemajú sa interessovať i politikou! To by bola chyba a znak netečnosti. Ale ked tretina katedier stojí opustená, lebo páni professori siahajú po orátorských vencoch, sekretariátoch, alebo i ministerských kreslách, a študenti plnia nie teremy a auditória, ale námestia a ulice, aby prevádzali politiku, vtedy nemožno, aby universita neutrpela a s ňou i ten najvyšší záujem národov a krajiny. U nás nestarajú sa o takéto otázky. Im je prednejší civilný sobáš a notárum vedená matrika! Je to niečo hrozného, ako politické kaprice temer vždy víťazia nad zdravým a súrnym záujmom celku. Tak, hľa, madarismus pokazil a kazí najvyššiu školu : no on má na svedomí všetky školy, a menovite odborné, na pr. štiavnickú, starohradskú atd. Preto je planý humbug a komisná lož, že madarisácia je totožná s osvetou, pokrokom, civilisáciou! Madarskosti nech je svoje právo, my tešili by sme sa jej pokroku, ale madarisácia je totožná s oblbovaním, surovením a klesaním celých pokolení. Ideme v smysle vysokej civilisácie ako rak: miesto university máme arénu pre politické zápasy a byró pre kšefty, miesto stredných škôl — mučiarne a blbárne. Politický prehľad. ------- 1. júla. V Anglii akosi ťažko ide Salisburymu utvoriť nové ministerstvo; dia posledných zpráv ešte vždy nebolo úplné. Už dochodia i také zvesti, že takzvaní unionisti, ktorí boli sa odtrhli od liberálnej strany, keď Gladstone rázne pristupoval k Írskej reforme a od tých čias vo všetkom svorne išli s konservatívci, so Salisburym, teraz začínajú váhať a prejavujú náhľady, nesrovnávajúce sa s politikou konservatívcov anglických. I toto, i to, že vôbec ťažko je Salisburymu dostať ministrov, je asi. z neistého položenia, zo strachu pred voľbami. Liberálnej strane môže sa podariť zaujať návrh tak, že získa pri voľbách, ktoré budú vypísané, kadenáhle utvorí sa nové ministerstvo, silnejšiu väčšinu než mala teraz. Y Macedónii je to predsa nie tak ticho, ako úradne rozhlasovalo sa po zprávach o vypuknutí nepokoja a srážok s tureckým vojskom. Áno, nové zprávy hovoria, že nepokoje, a to povážlivé nepokoje, sú nielen v pohraničných krajoch, ale i vnútri provincie. Domáce zprávy. Máme nových magnátov. Na návrh ministerskej rady udelil kráľ veľkostatkárom Alexandrovi Vigyázó a jeho zákonným nástupcom grófsku hodnosť, vyslancovi Lad. Solymossymu, veľkostatkárovi Jozefovi Zeykovi st. členovi magnátskej tabule Žigm. Bobusovi a ich zákonným nástupcom barónsku hodnosť, všetkým s právom dedičného členovstva magnátskej tabule; podobne barónstvo a dedičné členovstvo mag nátskej tabule Žigm. Bohusovým mladším bratom Ladislavovi a Štefanovi a ich zákonným nástupcom. „Tak hľa — píše „Nemzeti Ujság“ v čísle od 29. tohto mesiaca — neštítia sa vysmiať zákon, ktorý žiada udeliť zemanstvo na odmenu zásluh, ked práve magnátstvo dávajú na odmenu nezískaných zásluh, ale predávajú na zakupovanie hlasov a na terrorisovanie svedomia. Kto bude hlasovať za bezkonfessionálnosť a k tomu sa zaviaže, dostane grófsku hodnosť. Nepožaduje sa nič iného len zodpovedajúci majetok. Vyzývame ct. čitateľov, aby nám sdelili, kto z tých vyzískal si dáke zásluhy o kráľa a vlasť? Ktorý vyznačil sa vo vojne, ktorý dobyl si zásluh ako básnik, spisovatel, umelec alebo ktorý je členom akadémie? Ktorý z nich vynašiel pušný prach, elektrickú železnicu alebo lietací stroj? Ktorý z nich je veľkým diplomatom alebo rečníkom? Ktorý môže preukázať sa dákými štátnickými dielami. Alebo keby aspoň jeho kone boly vyhraly na dostihoch! Bezkonfessionálnosť posväcuje všetky prostriedky, aj vymenovanie nových magnátov!“ Voči tomu privoláva gróf Ferdinand Zichy vo „Fejérm. Naplóve“ všetkým protivníkom cirkevnej politiky, aby v boji neustávali, tým viac, že akcia vlády smeruje aj na zničenie konfessionálnych škôl. „My vedieme boj za zásady, práva a svobody cirkve; vedieme ho ďalej za svoje ústavné práva a proti korrupcii, ktorá obrožuje ústavu a vlasť. Napred!“ „M—g“ dozvedá sa zo „spoľahlivého“ prameňa, že správa spoločného vojska zaoberá sa s otázkou, ako by bolo možno prekaziť, aby socialistické náuky nevnikly do vojska. Na príslušnom mieste boja sa totiž toho, že obzvlášte tí reservisti, ktorí bývajú na krajoch, socialismom presiaknutých, počas vojenských cvičení mohli by rozšíriť socialistické náuky aj medzi ostatných. Aby sa tomuto predišlo, nepovolajú vraj na tohoročné cvičenia tých reservistov, ktorí bývajú na krajoch, socialismom presiaknutých, a menovite nepovolajú socialistických vodcov a agitátorov. Obava je pritom len tá, či by potom veľmi mnohí reservisti pod záminkou socialismu nevytiahli. Vyslanec Ludvik Meszlény upravil na Franca Kossutha otvorený list v „Magyarországu“, v ktorom ostro nalieha na neho, aby odvrátil sa od Eötvösa a tak urobil prietrž ďalšiemu drobeniu sa krajnej ľavej strany. Meszlény dokazuje, že jestli veci ďalej pôjdu tak, ako dosiaľ, vláde skutočne podarí sa pomocou Eötvösovcov rozbiť rady bojovníkov za neodvislosť Uhorska, tak že pri budúcich voľbách krajná ľavá strana miesto terajších 102 dostane najviac 50 mandátov. Prosí teda úpenlivé Kossutha, aby bránil dedictvo svojho otca a aby odtrbnul sa od Eötvösa, ktorý za Deáka stal i tak v tábore vládnom, a ktorému i tak nezáleží na opugnovaní vyrovnania z r. 1867 a vlády, na základe tohoto vyrovnania stojacej. Fr. Kossuth takýmto krokom docieli, že asi 90 vyslancov zastane si pod jeho zástavu a len asi 12 budú kráčať v politických šľapajách Karola Eötvösa. — V liste Meszlényho nachodia sa aj tieto charakteristické odseky : „Teraz, ked válečný krik cirkevnej politiky ukončil sa poranením mnohých víťazov a premožených, aby na tomto bojišti stará zástava neodvislosti neviala, ako znak smrti, ale ako anjel povznesenia a vzkriesenia, ako znak sústredňovania, pod ktorou zástavou rovnaká modlitba katolíckeho lučezarného kríža, reíormátskej hviezdy a židovského talmuda bude prosiť boha Maďarov, aby požehnal neodvislosti ich vlasti . . . Tebe, ktorý dnes pracovnou rukou vedieš záležitosti priemyselných podnikov, spoločností a bánk, a ktorého práca prináša podniku a účastinárom hmotný osoh, nemôže dostačovať vďaka týchto. Zaveď teda nový pokoj v naše rady a zachráň stranu!“ — Meslzlény je pokrevným Kossutha, lebo matka