Národnie Noviny, január-marec 1899 (XXX/1-38)
1899-01-03 / nr. 1
Vychodia tri razy do týždňa : y utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena: pre Uhorsko a Rakúsko: na celý rok................... 12 zl. na pol roka.................... 6 zl. na štvrť roka.................. 3 zl. do cudzozemska: na celý rok.................... 15 zl. dopisy sa len od známych už dopisovateľov. Jiefrankované listy sa neprijímajú. 9 Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. Redalsicla, administrácia a expedícia sr Turó. Sv. Martine. Ročník XXX. Utorok, 3. januára 1899. Číslo 1. Pozvanie k predplateniu na politický časopis Národnie Noviny. XXX. ročník, 1. štvrťročie. Koncom minulého mesiaca vypršaly predplatky početným pt. pánom odberateľom týchto novín: následkom čoho úctivé vyzývame ct. obecenstvo k láskavému obnoveniu predplatenia. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko obnáša: na celý rok . . . 12 zl. na pol roka... 6 zl. na štvrť roka . . 3 zl. na mesiac ... 1 zl. Pre cudzozemsko na celý rok 15 zl. Tých pt. pp. odberateľov ale, ktorí sú nám ešte na minulosť dlžní za doposielanie novín, úctivé prosíme, aby čím skoršie vyrovnať ráčili svoje účty. Turč. Sv. Martin, 2. jan. 1899. Administratívne 'povereníctvo „Národních Novín“. 1899. Rok nový zase k nám prišiel, v ňomž má byť každý veselý! Tak spievame, tak sa modlíme! Tedy nie je hriechom veseliť sa a radovať sa v duchu Božom! Boh nechce mať znáš zasmušené, zlovestné, pessimistické figúry. S jasným čelom treba stretať rok nový, smelo, mužský treba hbideť budúcim časom v ústrety!! Viera nás síli! Milujúc Boha z celej duše, zo všetkých síl, oddávame sa vrúcne, odhodlane do jeho svätej vôle! Ešte dva roky — a nad vychvalovaným, osudným stoletím 197 zavrú sa časy. Ešte dva roky máme čas pripravovať sa na dôstojné jeho zakončenie. Devätnáste stoletie! Mnoho sa i nahrešilo, nachvastalo s tým 19. stoletím! Akoby pred nejakou modlou, klaňali sa pred 19. stokám, ktorému pripisovali všetky možné dokonalosti. A ono to stoletie devätnáste je práve J t * hriešne a plné pokleskov, ako ktorékoľvek. je pravda, že by ono malo nejaké ohromné ednosti pred stoletiami minulými. Pravda, jednom - druhom ono všetky prevýšilo, ale ■ jednom-druhom predošlé stoletia viac vykázaly, lež slávne stoletie devätnáste. V technickom ohľade devätnáste stoletie prinieslo ľudstvu piavé divy. Temer všetko, čím honosí sa technická kultúra, skrslo v ňom. Nové vynálezy temer pretvorily povrchnosť zeme, nové sily prírodné um ľudský prinútil slúžiť ľudom. Kommunikácia dosiahla rozmerov kolossálnych. Nové zeme otvorily sa kolouisácii. Morá pokryly sa rýchloplavnými lodami-velikánmi. Elektrická iskra donáša zprávy od póla k pólu, od meridiánu do meridiáDu. Prírodoveda, medicína, menovite chirurgia, dosiahla stupeň temer ideálnej dokonalosti. Pohodlnosť stala sa heslom. To, čo predtým stálo veľkú námahu — dnes možno odbaviť pohodlne — stroj oblahéil rukám a nohám. Rozdelenie práce umožnilo fabrikáciu tovarov vo veľkých massách. Druhá otázka je, či s týmito nesnívanými hmotnými, fysickými pokrokami rovným krokom kráčalo i duchovné svobodenie ľudského pokolenia? Kto by osmelil sa na túto otázku odvetiť kladne, dokázal' by, že príliš povrchne hľadí na život a jeho kompliko ané úkazy. Ačkoľvek nemožno nevideť i duchovný pokrok, zjemnenie duchovných pôžitkov, rozšírenie vzdelanosti, vnikanie civilisácie do hlbín ľudových, za opravdové duchovné osvobodenie a zjasnenie daleko toľko neurobilo sa, ako za hmotné, fysické, telesné zdokonálenie. Arci, forma a princíp zástnpníctva rozšírily sa temer po celej Europe i Amerike. Repräsentatívay systém vytisol absolutismus, v Europe a Amerike zasedá od roka do roka niekoľko sto parlamentov volených ľudom. No ked sa bližšie prizreme, spozorujeme, že za formou repräsentatívnou klík a oligarchov. často skrýva sa absolutismus Parlamenty klesly na hlasovacie stroje, alebo na arény dosť nepekných náruživostí. Autonómia, takzvaná suverenita ľudu stály sa frásaaii, ktoré nik vážne neberie. Sú už tisíci a tisíci, ktorí chtiac - nechtiac držia s Pobiedonoscevom, ktorý vyslovil tak zdrcujúci súd nad parlamentami a celým repräsentatívnym systémom. Panstvo strán, tento osudný kaz na tele parlamentarismu, vystupuje čím dial tým smelšie. Často strana kladie sa na to miesto, kde by mala stáť vlasť, domovina, národ. Strana je všetko, ona má svoju osobitnú organisáciu a drží sa pohromade tmelom osobných záujmov. Hádam to bude hlavnou príčinou, že na konci devätuásteho stoletia stojíme pred smutným úkazom potlačenia celých národov národami, ale vlastne ani nie národami, ale stranami a klikami. Veru tento pohľad je hlboko zahanbujúci pre slávne 19. stoletie a ostane večným jeho ffakom i v tie daleké, jasné časy, v ktorých, dľa Puškina, národy pozabudnú rozopre a slejú sa v rodinu. Započíname tento nový rok s nádejou, že on zase prinesie nás bližšie o jednu etapu k duchovnému osvobodeniu národa nášho slovenského. Boh daj, aby sme sa mohli veseliť v ňom krásnoduchou veselosťou, hladiac na rastúce povedomie a dvíhanie sa nášho drahého národa! republiky. Posol, Barére, odpovedal svojim rodákom, že francúzsko-taliansky dohovor, ktorým obnovilo sa od desiatich rokov pretrhnuté ekonomicKé spojenie medzi Francúzskom a Talianskom, je udalosťou velmi dôležitou. Bavorci proti Prusom. Nemecký spisovateľ Bieibtreu písal o taktike a stratégii vo vojne roku 1870—71 a bránil tú dávnejšiu mienku, že Nemcom roku 1870 dopomohla k víťazstvu skorej kleslosť a neschopnosť nepriateľova, nežli taktika Moltkeho. Noviny „Bayerisches Vaterland“, v článku úvahe Bleibtreua venovanom prichodia k tomuto zaklúčeniu: Prusi na francúzskom bojišti bez bavorských sborov neraz boli by bývali vo veľkom nebezpečenstve. „Potoky krve, ktoré sme preliali v prospech hohenzollernskej dynastie, odmenené‘boly potlačením práv našich, bojom proti našej samostatnosti. Celá pruská história je rad vierolomství a — annexií; kto s ľuďmi takými dáva sa do spolku, nesmie sa diviť, ked mu potom vrecká vyprázdnia. Na poľutovanie je len úbohý bavorský ľud, ktorý za svoju oddanosť svojmu kráľovskému rodu bol by si zaslúžil lepšie zastupovanie svojich záujmov, než akého dostalo sa mu po roku 1870.“ Pôlidcký prehľad. * -------2. januára. Nový rok! 1899. Čo donesie? i nevdojak spytuje sa človek. Veci už viac rokov tak sa vyvinujú, že spravedliví nemajú príčiny obávať sa. Spravedliví, ktorí, domáhajúc sa svojho práva, nežiadajú si krivdy druhého. — ciácií. Deň Nového roku prešiel bez zvláštnejších enun- Cisár Vilhelm II. v Berlíne nemohol rečniť, musel zostať v Potsdame — pre akési prechladnutie. Zato zjavil sa jeho list v Petrohrade, písaný cárovi Nikolajovi. Cár splnomocnil vojenského ministra generála Kuropatkina prečítať list nemeckého cisára na jubileumé vojensko-lekárskej akadémie. V liste Vilhelm II. ubezpečuje cára o svojej nezvratnej úcte a oddanosti. A v Nový rok telegraf oznamoval už čosi o novej ceste nemeckého cisára. Pôjde vraj na jar do Ríma. Vari podopierať, čo sa rozpadáva — spolok s Talianskom ? Deputácia francúzskej kolonie v Ríme bola s novoročnou gratuláciou u kvirinálskeho posla francúzskej Slovenskému učiteľstvu k povšimnutiu! Ked uvažujeme všeobecne výučbu našej milej materinskej reči v našich pospolitých školách so stanoviska toho, či ona vyučuje sa tým spôsobom a v tom rozmere, aby tvorila základ výučby, dia ktorého možno so zdarom vyučovat počnúc od náboženstva všetky ostatné predmety v pospolitej škole; vidíme, že výučba materinskej reči, na malé výnimky, je zanedbaná a nápadne badať nedostatok výsledku rozumnej, zdravej vedy a národnej vzdelanosti po našich slovenských obciach. Pravdivosť môjho tvrdenia vidíme najjasnejšie v tých obciach, kde v pospolitých školách vypovedali reč materinskú, čo reč učebnú. Tam vidíme mladšiu generáciu duševne zakrpatenú, bez vzdelanosti a vôbec bez národnej upovedomelosti. Náš praotec-učiteľ Komenský postavil nám za základ a zásadu pri výučbe školskej vôbec pravidlo: „Výučba kouat sa má v reči materiuskej.“ I cudziu reč naučíme sa správne len na základe reči materinskej. Ktorý učiteľ je protivnej mienky — ten to robí len preto, že je nepriateľom našej milej reči slovenskej. Maďarská školská spisba v Uhorsku pre výučbu reči maďarskej má najviac príručných a návodných kníh. Z toho vidno, že maďarskí učitelia majú smysel pre intensívnu výučbu svojej materinskej reči. O slovenskej školskej spisbe, žiaľ, to tvrdiť nemôžeme. Novšie, okrem bratov Zigmundíka, Bežu a Bellu, nepokúsili sme sa o sostavenie knižočky pre výučbu reči materinskej žiaden. Nuž a choďme po našich slovenských školách, v koľkých uvedené sú knižočky od spomenutých našich autorov. Nie je to hanba pre trojmillionový národ, že tak malú váhu kladie na výučbu reči materinskej? Hovoria mnohí druhovia - učitelia, že učia reči materinskej pri rozberaní jednotlivých čítacích kusov v čítankách. Toto je znamenitý spôsob — ale má miesto v školách rozdelených, teda s viacej učiteľmi a musejú to byt opravdoví „schulmeistri“. Čítacie kusy sú ovšem dobrým prostriedkom pre porozumenie tvaroslovných, vetoslovných a slohových pravidiel, aby ale tieto pravidlá utkvelý dietkam v pamäti, musejú si ich poznačiť a áno naučiť. Aby dietky nemusely značiť, lebo tým sa školský učebný čas ukracuje, potrebná je pre naše slovenské školy popri čítankách i mluvnička, ktorá obsahuje výsledok prebrať majúcej sa látky v našich pospolitých školách z materinskej reči.