Národnie Noviny, júl-september 1899 (XXX/77-115)
1899-07-04 / nr. 77
Vychodia tri razy do týždňa: v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena: pre Uhorsko a Rakúsko: na celý rok........................ 12 zl. na pol roka........................ 6 zl. na štvrť roka.................... 3 zl. do cudzozemska: na celý rok........................ 15 zl. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom S*v. Martine. Bočník XXX. Utorok, 4. júla 1899 Číslo 77. Shromaždenie v Martine. So spokojnou mysľou odchádzali sme v nedeľu, dňa 2. júla, z krásnej dvorany „Domu“. Behom dvoch hodín prešumelo shromaždenie slovenského ludu turčiansko-sv.-martinského volebného okresu sučianskeho, prešumelo skvelo, a poneváč nebolo žiadnej provokácie, v najväčšom poriadku. O to síce nebolo strachu, ale základoá obava bola, či pri mizernom počasí a temer žiadnych prípravách side sa dostatočný počet: ved ešte v piatok ráno nevedeli sme, na čom sme. Náš hlavný slúžny zase použil tú beztaktnosf, ba hrubosť oproti vážnym ľudom, že na písomné oznámenie neodpovedal, ako by sa slušalo, ale až v sobotu hlavného svolávateľa dr. Jána Yauoviča povolal a uvedomil o tom, že svolanie ľudového shromaždeuia politická vrchnosť v známosť vzala. Náš ľud, toľko ráz nadarmo unovaný, tak často zavádzaný, všelijakými presídiami ošudený o víťazstvo, zaslúži si, aby sme ho nadarmo nepovolali. Preto do soboty nedialy sa temer žiadne prípravy. Veľká väčšina obcí nášho volebného okresu dozvedela sa až v nedeľu ráno, čo sa ide robiť v ten samý deň popoludní o druhej hodine. Nuž, pravdu vyznajúc, i tŕpli sme hodne. No boli sme radostne prekvapení. Dvorana, o druhej ešte len polo zaplnená, razom počala sa plniť, a po zahájení svolávateľovom bola už tak nabitá, ako málo kedy. Kecľ si pozrel s pódiuma, nebolo iné videí, ako hlava na hlave. A to nebola z ulice sohnatá čeľad, ale všetko mužovia vážni, gazdovia svojho práva, pravé jadro celého okresu. Hodue vyše tisícová massa počas rečnenia slovno zamrela v tichosti a napruženom počúvaní. Mušku si mohol počuť leteť. Ohlasy boly temperované, ale všeobecné, úľuba, odobrenie zazvučalo vždy ako jednými ústy. Vidno bolo, tým ľudom, všetkým bez výnimky, ide vážne 0 vec, oni už sú na čistom, že mužovia, ktorí svclali tento tábor, nerobia to z príčin malých, z chúťok, z vyrátania, z nejakých osobných pohnútok, ale že verejne dokumentujú svoju nerozdieluosť s ľudom, že s ním chcú padať i stúpať a že ich od ľudu slovenského, od národa slovenského, od jeho drahého jazyka, od jeho prirodzených práv nikdy nikto a nič neodtrhne. Že títo mužovia sú tak svárení s ľudom ako vo zvonovine med a cín a že v nej sú i čiastky číreho striebra a zlata, aby zvon vydával hlas krásny a mohutný. Bolo badať, že žiadna intriga túto zvonovinu neroztaví, neoddelí, na prvky nerozlúči. A v tom práve väzí naša sila, i pravda, 1 záloh konečného víťazstva na celej línii. Shromaždenie naše vypadlo skvele. Pätoro punktov novomestského programmu našich shromaždení bolo rečníkami výborne odôvodneno, tak že pravda ich slov akúsi posvätnú náladu rozliala po hustej masse našich občanov. Ved tie punkty sú také, že ani neznesú žiadnu kontroversu! O ich hlbokej pravde a oprávnenosti hádať sa nemožno, uajviac mohlo by sa povedať rozumné slovo o spôsobe prevedenia. A ešte niečo majú tieto výborne vyhľadané a pevno postavené punkty: ony sú srozumiteľné každému a hlboko siahajú do života, tak že v každodennom živote temer každú chvíľu pocítiš ich dôležitosť. Duchovne rozjarené, zdarom obveselené zástupy v živom rozhovore tiahly z dvorany. Vieme iste, že nejedno slovo, povedané z tribúny, padlo na úrodnú pôdu a žať bude z úrody zase len sám ľud, ktorý pomaly vymaňuje sa zpod poroby renegátskych panákov, ktorí v zadržaní osvety a pokroku vidia svoj prospech. Ale siať sa musí! Ináč úhor zarastie burinou. Z mnoho strán idú na ľud náš nástrahy ekonomické i politické! Svrchovaný čas, aby dostalo sa ľudu nášmu záživnej stravy živého slova! Počiatok učinený je zdarné a skvelo v Modre a Martine! Napred! Každý čestný Slovák s právom očakáva pokračovanie! Napred! Shromaždenie ľudu a voličov vydržiavalo sa v nedeľu popoludní v Turčianskom Sv. Martine vo veľkej dvorane „Domu“ a hned vopred poznamenávame, že vypadlo skvele, nad očakávanie. Mali sme základné obavy, že účasť nebude taká, ako skutočne bola, česť nášmu bodrému občianstvu. Dlho nevedeli sme, či ho politická vrchnosť nezakáže, a len v sobotu predpoludním dozvedeli sme sa, že hlavný slúžny Attila Ujbelyi vzal ho v úradnú známosť, a tak nebolo už dosť času, aby dozvedelo sa o tom obecenstvo nášho volebného okresu, ktoré, čo týka sa zákazov, má už smutné zkúsenosti. Špatná chvíla tiež prekážala, menovite tým, čo nútení sú pešo chodiedať na podobné shromaždeuia. Pritom všetkom bola účasť valná, tak z mesta, ako i z jednotlivých obcí. Velká dvorana „Domu“ bola preplnená, podobne gallerie i bočné miestnosti, a veru nepreháňame, ked povieme, že bolo tam hodne vyše 1000 osôb. Politická vrchnosť poponáhľala sa konsignovat žandárov. Táto „opatrnosť“ bola veru zbytočná; naše občianstvo vždy dokázalo, že je pokojamilovné a že vie si poriadok udržať samo a nepotrebuje k tomu bodákov. Shromaždenie zahájil po 2. hodine p. dr. Ján Vanovič. Oznámil, že bol povolaný k hl. slúžnemu, ktorý mu akoby podmienky diktoval, pod ktorými môže byt vydržiavané shromaždenie. Prvú podmienku, že totiž bude všetko slušné a v poriadku, dr. Vanovič prikryl a garantoval. A to veru mohol, lebo jestli u nás sám slúžny nerobí nezbedy, nikdy nič zlého nestane sa. Nuž tedy pod tou podmienkou, že slúžny bude sa slušne držať, u nás velmi smelo možno prevziať garanciu za poriadok a slušnosť. Druhú podmienku, aby totiž shromaždenie nemalo národný ráz, dr. Vanovič prijať nemohol a rovno ju odvrhol. Je to i rozum! Všetko národní ľudia pozvú shromaždenie, na ktorom medziiným idú pojednávať o národnostnom zákone z roku 1868, a shromaždenie nemá mať národný náter. Naozaj, ako Dula neskôr čo predseda poznamenal, museli by sme byt mizeráci, keby sme sa už báli osvedčiť čo ľudia národní. Ale tak ďaleko ide maďarónska panovačnosť, že by už tú dušu slovenskú človeku z tela vydišputovali a vyzakazovali 1 A kto? Takí rodení Slováci, ako hl. slúžny Újhelyi, ktorého matka neznala ináč než po slovensky, ktorého otec, stoličný fiškál, maďarsky vedel len so pár frás, počnúc od alásolgája, a vždy po slovensky hovoril na stoličných shromaždeniacb. Ach, ako možno tak hanobiť materinskú reč, ako možno tak prenasledovať slová, ktorým vlastná mat priučovala decko! Za predsedu navrhoval dr. Vauovič Matúša Dulu» ktorý potom jednohlasne zvolený vymenoval pri súhlase shromaždenia za notárov Žigm. Paulíny-Tótha a Andreja Halašu. Rečnili radom: o volebnom zákone A. Pietor, o stoličných výboroch (proti virilným hlasom a proti voleniu úradníkov) Pavel Mudroú, o práve shromaždovacom a spolčovacom Svetozár Húrban (o tlači nedovolil hovoriť slúžny, lebo náhodou nedopatrením to nestálo v oznámení jemu podanom), o revísii cirkevno - politikých zákonov Ďuro Čajda a konečne o zákone národnostnom z roku 1868 dr. Ján Vanovič. Predseda Dula za každým rečníkom pýtal sa shromaždenia, či podanú resolúciu prijíma shromaždenie. Veľmi charakteristický bol súhlas obecenstva — vždy povstal šum, ako by more zahučalo. Bolo badať, že tu nehrá sa komédia s uahnatými ľuďmi, ale že sa tu konečne prervala na povrch skutočná vôľa ľudu, tak často falšovaná, utlumovaná a premaľovávaná. Dr. Vauovič na konci svojej reči veľmi silno prízvukoval, že nevážiť si materinský slovenský jazyk je hanebnosť! Zbadali sme živé pohnutie v ľude. On už počína prichádzat k povedomiu toho, čo má na svojom jazyku! A to treba šíriť 1 Lebo tá bezpečnosť, s akou hľadí náš ľud na jazykovú otázku, je nedobrá. Nie že by nemal rád svoj rodný jazyk, ale sa oň nebojí, ked vidí, že ho obtáča ako voda morská 1 Lenže tomu tak nie je! Treba i aby jazyk bol priznatý a užívaný až ta hore po samý trón, ako kedysi! Predseda Dula zakľúčil shromaždenie volaním na slávu kráľovi, krajine a národu slovenskému. Po shromaždení ostala časť účastníkov v dvorane a kasínskych miestnosťach pri poháre dobrého martinského piva. Svolávateľom menom obecenstva poďakoval sa veľmi umne občan zo Žabokriek Bartoš, kováč. Okolo siedmej už nebolo v Martine hostí, iba nepotrební žandári chodili s nastoknutými bajonetmi po uliciach. Shromaždením vzrušený je celý náš volebnv okres! Teraz už tisíci banujú, že neboli — no nie sú oni vinou! Najmenej bolo z Necpál; tomu sa veľmi divíme, ked vieme, že v Necpaloch mali o shromaždení zprávu direktnú. Či zase straší strach židovský? Znamenite zastúpená bola Priekopa! Táto obec v posledné časy vyvinuje sa príkladne. Podobne znamenite zastúpená bola Blatnica, Koštany, Draškovce, Jaseno, Vrútky, Karlová, Laskár atd. atd. Bože daj, aby sme sa vždy a všade tak svorne na jednom poli sišli i potom, ked budeme oddávať hlasy svoje! J. K. Ľudové a spolu voličské shromaždenie, vydržiavané dňa 2 júla 1899 v Turčianskom Sv. Martine, navštívené vyše 1000 účastníkmi zo snemového volebného okresu sučianskeho, vyslovuje ako jednohlasné uzavretie tú žiadosť: 1. aby na území koruny sv.-štefanskej pri voľbách do snemu a do výborov právomocností zavedené bolo všeobecné, direktné právo volebné a tajné hlasovanie; aby čistota volieb zabezpečená bola čo najprísnejšie a k vôli tomu nariadené bolo, že voľby nemajú sa prevádzať v jednom mieste volebného okresu, ale že každá aspoň 200 duší počitujúca obec má odhlasovať doma, obce s menším počtom obyvateľov majú byť pripojené k najbližšej obci; 2. aby zrušená bola ustanovizeň virilistov pri právomocnostiach a obciach a aby do výborov právomocností, ako kontroľlných a zastupiteľských sborov, obecní a municipálni úradníci volení byť nemohli; 3. aby bezpodmienečná svoboda práva shromažďovania a spolčovania sa zákonne zabezpečená bola;