Národnie Noviny, október-december 1899 (XXX/116-153)
1899-10-03 / nr. 116
Vychodia tri razy do týždňa: v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena: pre Uhorsko a Rakúsko: na celý rok........................ 12 zl. na pol roka........................ 6 zl. na štvrť roka.................... 3 zl. do cudzozemska: na celý rok........................ 15 zl. Kočník XXX. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. Číslo 116. Fteclaltola, a expedícia -v Turčianskom Sv. Martine. Utorok, 3. oktobra 1899. f. . t •' Censura „vnútorných“ diel pojedinných štátov a národov sveta. (Dokončenie.) V interessé každej dŕžavy je, aby uznala nad svojím vnútorným životom nestrannú censúru. Nech by bol dejstvoval takýto kongress kritiky už pred 1848. rokom, ten by bol poučil Kossutba, že politický, jednotný, nerozdielny národ v Uhorsku tvorif netreba. Nech má Kossuth tak jasné pochopy a dostatočnej ethickej sily ducha nehanbiť sa za ten ponížený kmeň, z ktorého bol listom, a milovať aj tento, nebol by býval Arad Golgotou 13. statočných velikých mužov, nebol by Kozánek hrdúsil na šibenici dvoch krásnoduchých mládencov, Holubyho a Šuleka. A pamiatku hroznej, úžasnej muky mládenca Kučeru aj pero dotknúť hrozí sa. Ked štát zahryzne do idey nezralej, následky bývajú povážlivé. Kossuth začal dojiť mlieko národnosti všetkých národov Uhorska do hrotka jednoho gazdu. Tu priskočil jeden chudobný farár a plný hrotok jedným kopnutím prekotil. Nie snád silou, ved! tej nemal. Ale krv nie je voda. Severný brat, ktorému velmi záleží z historického ohľadu, aby v nemeckej sfére interessu ležiace Uhorsko neutonulo v Germánstve, ale aby bolo mohutným, svobodným štátom a nepremožiteľnou samostatnou baštou medzi Slovanstvom a Germánstvom, nechcel zprvu priskočiť na pomoc, až ked doznal z povstania ,rilovenska, že tu chcú tri milliony Slovákov národne z histórie smazať — vtiahol. Dobre to vycítili Madari, preto potom toho chudobného farára, čo ten hrotok prekotil, skoro nechceli dať pochovať. V tej samej dobe srbský kňaz Michal, ktorý dokázal nepodvratne cez celý svoj . ô* život, že je úprimným a velikym priateľom ma* (A darstva, prišiel inkognito do Nového Sadu a v j i v Kamenici dal Srbom 20.000 zl,, aby si bránili národnosť. Krv nie je voda. A vtedy bol VJ kňaz bez prestola. Proti prírode hrešiť vždy je nebezpečné. Už 58 rokov tomu, čo videl som v Prešporku obraz. Kuchárka doniesla velikú, ešte živú rybu z trhu, položila na kuchynský stôl s košíkom s rakmi. Ked vyšla, skočí kocúr a začne rybu žrať. Jeden rak, tiež obyvateľ vody, akosi sa vykoprtol z košíka a zacvikae klepetom kocúrovi paprčku, že mu tetku žerie. Kocúr vypľaštil od boľasti oči, ako dve cibuľky. Svätý je zákon prírody! Hreší »a proti nemu tam, kde nieto imponujúcej kritiky a censúry, kde velikáši nič nedržia na spoved, na tento rapport s Bohom, nemýlení svedomím, šliapu zákony Tvorca. Uhorsko nemá teraz velikého muža, ani len rozumného priateľa madarstva. Kontingent zo škôl bez vyšších ideálov. Žije sa celkom telesne, pusto, bez vyššieho pôžitku ducha. Nešťastný národ, nikto sa oň nestará. Nikto v ňom nebudí toho vnútorného človeka, ktorý v ňom drieme duchovným telom oslávený. Založte v Ta trách aspoň šesť gymnásií čisto slovenských a tam nech študujú madarskí mladíci čo len po dva roky, že by videli vlastným okom kúštik duchovného života, stvárali si v duchu ideále a potom to prenášali do života krvných rodákov svojich. Prestala by aj zásada jednodetstva — hnusný tento národný hrob. A taký je i štátny život. Kde je aspoň jeden veliký štátnik: Széchenyi, Kossuth, Deák? Kde veľké dielo? Ásnád Pešťbudín? ďarské, tisíc biednych dedín hroby. To je nemaMeno štátnika nezasluhuje ešte drobnej múdrosti, krátkeho umu, virtuósny pletkár, ako zná nemadarské gymnásia rúcať, z privátnych mozoľov stvorený Músy chrám konfiškovaf, dať lapať siroty, pre slovenskú grammatika alebo slovenskú pesničku zo škôl vyhadzovať žiakov. To sú všetko čínske hlúposti. Číňan dostal sa do örömházu. K ránu, ked zaspieval kohút, zastrelil ho, žeby ešte nebol deň. Takáto bakoňská štátna fílosofía zobudila všade i von z vlasti slavismus; Tatrám zadala mnoho ráD, ale nepoškodila a sebe neosožila. Alebo kde je sirotinec? A ked by si taký aj vybudoval sám národ, nuž museli by sa v ňom siroty učiť vokabula na miesto remesiel, čudno! Aquila iam captat muscas. Ked by takúto asi censúru vyniesol svetový kongress, to by účinkovalo, takto, pravda, je to hrášok na stenu. Takáto ostrá ale objektívna kritika tečie z lásky k pos idenému národu, s dobrým smerom, lebo ho uiomína na symptómy duchovného týfusu. A ako blahonosne ’Jejstvovala by takáto svetová censúra na Balkáne! Ked by svetový kongress odokryl tú úžasnú teóriu systematickej intrigy, podkopávania statočnosti a charakteru 500 rokov Turkom tu mučeného národa, aby si ho časom osvojili a podmanili. Od 17. rokov celý Balkán, hlavne Srbsko vyšpikované je špiónmi Ku pocte súsedným Madarom bud rečeno, že v tom majú čisté prsty. Vôbec otvorenosť pravého Madara je ten vzáctny bod, kde Slovanstvo stretá sa s madarstvom. Nemec ten láskavo sa ti priblíži, dýku má skrytú pod kaputom, objíme ťa ľúbezno a prekole. Takúto charakteristiku Madara a Nemca dal nám v Prešporku Štúr. V Srbsku môže sa to teraz videť makavo; cudzia nevidná ruka tu múti, cudzích špionov je tu hromada. Nech svetový kongress zatratí verejne túto úžasnú teóriu najpodlejšieho špionstva a nízkych intríg, taký kongress blahoslavily by nešťastné národy. Potreba takéhoto svetového kongressu a kritiky vnútorných záležitostí pojedinných štátov odôvodňuje sa i tým, že národy necítia nad sebou žiadnej duchovnej mocnosti. Rozvoj fabrík a kupectvo napreduje (kde napreduje), ale v duchovnom rozvoji cíti sa medzera. Národy nachodia sa na mori bez kompasu. A predsa bez Krista smutno vo svete. Faktický, mohutný pápež sveta je teraz duch a plán Montefiera, švagra Rothschildovho. On usurpuje i tróny i parlamenty. Podlieha už Francia, i ostatné dŕžavy, najmä ktoré sa už historicky prežily a sperma viery neomladuje im ducha. J. Podhradský. Čo sa urobí proti Milanovi a za Srbsko, dosial nebadať. „Milan Obrenovič — hovorí „Nov. Vremä“ — tak sa zdá, myslí si, že vo Viedni a Pešti považujú ho dosial za takého „potrebného“ pre „špeciálne“ záujmy habsburgskej monarchie v Srbsku, ako považovali ho, ked sedel na srbskom tróne a vynakladal všetky námahy byť persona grata v očiach viedeňskej vlády.“ To je asi tak povedano, aby mu rozumeli i vo Viedni. Potom pokračuje: „Možno si mysleť, že Milan sa mýli. Majúc osobitné dorozumenie s Ruskom dotyčné Balkánskeho polostrova, Rakúsko Uhorsko nemôže považovať za príhodné, ani len Blušné pre svoju dôstojnosť, aby nástrojom jeho „záujmov“ v Srbsku bola osoba, budiaca svojimi skutkami pohoršenie a opovrženie celej ostatnej Európy.“ V parížskom processe Derouléda a spoločníkov v sobotu mal sa začať výsluch pred vyšetrujúcou komisiou senátskou, ale obžalovaní odopreli odpovedať, tým odôvodnením, že neuznávajú kompetentnosť seuátskeho súdu a budú hovoriť len vo verejnom zasadnutí. Srbská otázka. Roku 1897, ked Jeho veličenstvo Frano-Jozef bol v Petrohrade, ministri Muraviev a Goluchowski dorozumeli sa dotyčné Balkánskeho polostrova na takej shode medzi Ruskom a Rakúsko- Uhorskom, následkom ktorej vyššia správa politických diel v balkánskych štátoch už nezávisí úplne a len od samých kabinetov belehradského, sofijského, bukureštského a cetinského, ale tiež od jednomyseľnej vôle Ruska a Rakúsko-Uhorska. Vzhľadom na to dorozumenie „Sviet“ píše: „Jestli Rusko a Austria nepredpojate porovnajú terajšie položenie Srbska s položením roku 1897, s tým poriadkom, ktorý obe tieto dŕžavy dorozumely sa chrániť v záujme všeobecného pokoja, tak musia uznať, že od toho času, ako Milan sa vrátil do Srbska, viac niet poriadku od roku 1897. Pre Rusko i pre Austriu je vec jasná, že bezzákonnosť a divokosti, na spôsob terajšieho belehradského výroku, môžu priviesť k povážlivým neporiadkom v Srbsku. Termín dorozumenia medzi Ruskom a Austriou ešte nevypršal. A jestli rakúsko-uhorská diplomacia seriósne chce mať pokoj na Balkánskom polostrove, povinná je zajedno s ruskou diplomaciou prinútiť Milana, aby opustil Srbsko a nechal kráľovi Alexandrovi spravovať Srbsko zákonne, k blahu a šťastiu srbského národa. Bez zavedenia takého zákonného poriadku vecí niet statu quo roku 1897, ako ani niet pomoci pre Srbsko. U nijakého národa, v nijakej krajine nemožno vydržať dvoch kráľov na jednom tróne.“ Politický prehľad. -------2. oktobra. Čudovali sa veru v Petrohrade tomu, ako bol prijatý vo Viedni bulharský kňaz Ferdinand; poznať z toho, ako písali o tejto viedenskej návšteve. Zakázané staro-turanské a novomestské ľudové shromaždenie. Na dotazy, ktoré dostali sme s mnohých strán poťahom na zakázané ľudové sbromaždenia na Starej Turej a v Novom Meste nad Váhom, za povinnosť si držíme slovenské obecenstvo obznámiť s nasledujúcim : I staro-turanské, i novo-mestské ľudové shromaždenie na každý pád zadržíme, akonáhle dostaneme dovolenia od Jeho excellencie ministra vnútra, odkiaľ doteraz nedostali sme ziadcrr" Výrok, ťodzupanský úrad totižto v obidvoch pádoch potvrdil zákaz slúžnovského úradu a my až dodnes neboli sme upovedomení o treťostupňovom ministerskom riešení, vzdor tomu, že na Jeho excellenciu ministra vnútra bol upravený nasledujúci prípis: „Dľa zpráv úradných i neúradných časopisov Vaša excellencia ráčila trefostupňove riešiť výroky slúžnovského a podžupanského úradu, ktorými tieto zakázaly vydržiavanie ľudového sbromaždenia na Starej Turej dňa 30. júla 1899. Vaša excellencia tieto nezákonné zákazy údajne vyzdvihla a podriadeným medzítkam naložila naše oznámenie vziať v úradnú známosť a o tom mňa a spoločníkov súrne upovedomiť.