Národnie Noviny, apríl-jún 1906 (XXXVII/40-76)
1906-05-05 / nr. 53
Vychodia tri razy do týždňa v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena: pre Uhorsko a Rakúsko: na celý rok.......................... 24 k. na pol roka........................ 12 k. na štvrť roka...................... 6 k. do cudzozemska: na celý rok......................... 30 k. Bezmenné dopisy prijímajú Ba len od známych or dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 16 h. Redaltoia, ad.minlstrá.ola a expedícia v Turčianskom. Sv. Martine. Ročník XXXVII. Sobota, 5. mája 1906. Číslo 53. r f Úradné haramie. Voľby v Uhorsku sú povestné po svete pre nezákonitosti všetkého druhu, pre násilenstvá a barbarstvá, ktoré páchajú sa pri nich; ale to, čo stalo sa vo Vŕbovom, je jediné i v histórii uhorských volieb. Zopakujeme tu telegramm, ktorý 3 mája poslal „Národným Novinám“ dr. Julius Mar kovič, kandidát slovenskej národnej strany vo Vŕbovom: „Pri najväčších násilenstvách odvrhli nám 320 hlasov. Pred záverečnou hodinou jednako mali sme 187 hlasov väčšiny. Vtedy pri komisii Židia napadli nášho dôverníka dr. Bu dolfa Markoviča, vyhasili lampy, prevrhli stoly a roztrhali zápisnice. Tak voľba zmarila sa“ Neslýchaná vec! Nazdal by sa človek, že to azda zovrelo v ludoch proti stránke panujúcej a sužujúcej jednotlivcov i okres, proti bašovi nenávidenému, ktorému novým vyvolením bola by daná moc hubiť ďalej ten kraj. Ani mysleť! Vo Vŕbovom spáchali to proti luďom, ktorí ešte nemali v rukách nijakej verejnej moci, len čo privátnou činnosťou usilovali sa osvobodzovat lud od jeho pijavíc a niesli napred zástavu slovenskej veci. Telegramm dr. J. Markoviča hovorí len o Židoch. Už v nitrianskom processe po vyslaneckej volbe roku 1901 bratia Markovičovci mali proti sebe Židov. Zakladali ľudové banky, po dedinách potravné spolky: Židia z toho stali sa im nepriateľmi. Roz•v , umieme teda, že vo Vŕbovom i 2. mája Židia boli hotoví prekaziť vyvolenie Markoviča. Ale kde bol predseda volby ? Aby sa stránky, ktoré dovedú i pár tisíc voličov, nemohly sraziť a pobiť, zákon dáva predsedovi voľby veľkú moc. Má po ruke žandárov, má i vojsko; veď práve u nás pri voľbe neraz býva temer viac vojska než voličov. Predseda je plnomocným generálom na voľbišti, on riadi všetko. Najmä okolo miestnosti, kde sa hlasy odoberajú, a v samej tej miestnosti, kde on i okom prenikne všetko, nikomu nesmie sa stať nijaké ublíženie. Vo Vŕbovom Židia ako mohli vtrhnúť do tejto miestnosti a napadnúť tam postaveného dôverníka Markovičovej stránky, lampy vyhášať, stoly prevŕhať a zápisnice volebné trhať ? Ako staral sa predseda o tieto zápisnice? Kde bol predseda? Kde sa podelo vojsko? I o senickej voľbe zopakujeme prvú zprávu našich novín: „Odvrhli áOO—450 hlasov na Veselovského oddaných. Kto povedal svoje krstné meno po slovensky, hlas jeho nebol prijatý, odvrhli ho. Odvrhli tiež každého, kto nepovedal lined! svoje priezvisko, alebo kto nevedel udal číslo svojho domu. Odvrhli každého, kto povedal, že hlasuje na Franca Veselovského, lebo kandidátom že je Veszelovszky Ferencz. Hlasy na Emôdyho oddávané prijali všetky. Voličia vyslovovali jeho meno: Emedi, i Medvedí, ale to všetko bolo dobre, — prijali “ Proti tomuto oplanstvu, páchanému pod ochranou viac sto vojakov, zo Senice márne posielali telegrammy ministrovi vnútorných diel. Predseda voľby složil prísahu na to, že bude , zachovávať zákon, voľbu statočne povedie a udrží poriadok. Sprisahaní sú i predsedovia komisií. Žandarmeria a vojenská sila predsedovi dané sú k disposícii, aby mohol vykonávať svoju moc. Ale v Senici, ako i vo Vŕbovom, vojenská sila bola na to, aby predseda a komisie pod jej ochranou mohli páchať nezákonitosti, voličov trápiť, voleného olúpiť. Pri voľbe môže sa skúmať len to, či predstúpivší pred komisiu je totožný s tým, ktorý je zapísaný v sozname voličov. A to konštatovať sú pred komisiou rychtár patričnej obce, sprisahaný tam k tomuto aktu, i dvaja svedkovia, postavení zpomedzi voličov tej istej obce dôverníkmi kandidátov a tiež sprisahaní. Slovenskému voličovi meno Veselovského nemôže byť ťažké. A zákon (1874: XXXIII, § 78) jasne hovorí: „Keď jedného priezviska nieto viac kandidátov (ako v Senici Veselovský bol len jeden), hlas nepovažuje sa za neplatný preto, že krstné meno chybne bolo vyslovené alebo i vynechané, ako ani vtedy, keď bez všetkej pochybnosti môže sa konštatovať, zo dvoch kandidátov ktorému prináleží hlas.“ V Senici robili, ako vo Vŕbovom. To bola dohovorená vec. Dohovorená iste v Nitre, v sídle stolice. Odvrhovať hlasy na sloven ských kandidátov dávané všemožnými huncútstvami, lžami a násilenstvami! Vo Vŕbovom išli ďalej než v Senici preto, že im tam ani odvrhovanie hlasov nepomohlo; slovenský kandidát ešte jednako mal väčšinu. Pod ochranou vojska vrhli sa teda na protokolly a ich zničili. Markovičových voličov najprv iste dali vojskom odtisnúť tak ďaleko, že tí nemohli ani videť ani počuť, čo sa deje v hlasovacej miestnosti. V Senici s Veselovským stalo sa s jednej stránky to, čo on už zkúsil i na sneme. Na sneme raz, keď on bol sám, a ich niekoľko sto, za mužské jeho osvedčenie celým chórom obsýpali ho urážkami; pri predvčerajšej voľbe v Senici zas úradné haramie pod ochranou vojenskej sily obraly ho o hlasy. Ako zbabelosťou bolo na sneme to viťúzstvo toľkých proti jednému, tak v podstate svojej majú známku zbabelosti i výčiny senický a vrbovský. Bandit, ktorý hodí sa na človeka orabovať ho, mravne je menej hnusný od týchto sprisahaných predsedov voľby, takto oberajúcich slovenských voličov i kandidátov. Lebo bandit riskuje, že napadnutý môže ho premôcť: volebná komisia je bezpečná, lebo ona voličov, ktorí prípadne mohli by sa vrhnúť na ňu, najprv dá odtisnúť od seba ďaleko vojskom. Kordonom vojska oddelená a druhou stenou vojska krytá pácha svoje mrzké dielo. Minister urobí sa hluchým, komisia je ubezpečená, že nestane sa jej nič ani žatým. Svrchovaný čas je. aby prestalo takéto volenie, aby prišla dôkladná reforma. Lud slovenský národne prebúdza sa, že to až pre' kvapuje. Keď raz prebudí sa, je z neho odhodlaný človek a, zachvátený pekným citom, nehladí na svoj život. Desné je predstaviť si, aké by sme to mávali voľby, keby zostaly doterajšie poriadky! Vrbovská voľba. Ráno pred otvorením volby sprievodcovia našich voličov štyria dostali odznaky, a síce červené cedulky, kdežto na protivnej strane mali kokardy a nie štyria, ale každý postavač a Žid — keď len chcel — mohol dostať. Niečo pred deviatou predseda oznámil nasledujúcich kandidátov: Rudnyánszky, dr. Julius Markovié, lekár z N. Mesta, dr. Julius Markovié, advokát z Pešti, a dr. Makovič, kňaz. Týmto skutkom — čo im ale neposlúžilo — utvorili sme si lined mienku o tom, aká to volba bude. Predsedami boli pri prvej komisii: Czocher, podslúžuy z Piešťan, a Blumm, statkár; pri druhej zh>povestný Bobok. Našimi dôverníkmi boli pri prvej komisii Nogélyi, koncipista dr. Rudolfa Markoviča, a Ivan Bujná, ev. farár; pri druhej dr. R. Markovié, pravotár, a Michal Bodický, ev. farár. Pri nás — pri prvej komisii — počalo hlasovať Vŕbové. Bez všetkých prekážok odhlasovalo 207 voličov na Rudnyáuszkeho, a síce 170 Židov. Poznamenať musím, že pri týchto nevypytoval sa predseda ani na vek, ani na číslo domu. Ža nimi prišlo z Vŕbového 50 voličov našich, z ktorých už 10 odhodili. Nasledovali naši statní Brezovania, pri ktorých už i vek i číslo domu vypytovanó bolo, a i pn malom rozdiele veku alebo čísla domu hlasy naše odvrhované. Z Brezovej nám takýmto spôsobom odhodili 50 hlasov, medzi nimi i učiteľa Chor-áta, vzdor tomu, že tohto mena je on na Brezovej jediný; príčina, že bol zapísaný ako „timár“! Vzdor odhodeným 50 hlasom dala nám Brezová, myslím, 161 hlasov. Proti nám bolo 32, medzi nimi 19 Židov. Hlasovanie Vŕbového a Brezovej pretiahli až do 8—9 hodiny večer, a síce tým, _ že o každom odvrhnutom hlase brali osobitnú zdĺhavú zápisnicu. Za Brezovou prišlo Kostolné, z ktorého asi dve tretiny hlasov bolo s nami; Vadovce tiež vyše polovice; z Hrachovišta už len jedna tretina. Vzdor tomu, že nám i z týchto obcí moc odhadzovali, predsa po odhlasovaní Hrachovišta mali sme 30-hlasovú väčšinu. Medzi týmto časom — od 9. h. rána do 11. h. 45 m. večer — pri druhej komisii — o čom však ja zovrubnejšie referovať nemôžem, sediac úplných 15 hodín pri prvej — tiež dialy sa veľké huncútstva. Z Myjavy odhodili 92 hlasy, medzi nimi i Valáška, advokáta, bývalého vyslanca, jeho otca a učiteľa Kuliška. Z Trebatíc — ktoré prišly pod bielou zástavou — 31 hlasov prijali a 29 odmrštili. Ked u nás Hiacnovište odhlasovalo, mali sme tam väčšinu 190 hlasov. O 11. h. 45 m. vletí k nám tlupa Židov s vélikým krikom, že pri druhej komisii je vzbura, všetko lámu, trhajú. Boli sme hned na čistom. Videli svoju neroveň, nuž aranžovali vzburu. Potrepali stôl, stoličky, pováľali lampy a, čo najhlavnejšie, na kúsky potrhali všetky zápisnice. Dľa udania dr. Rudolfa Markoviča zápisnice potrhali sami notári. Náš predseda — hlavný predseda voľby Czocher — prešiel ta konštatovať, čo sa stalo. O 12. h. 20. minútach vyhlásil, že voľbu zakfučuje, poneváč ďalej vedeuá byt nemôže bez zápisníc, a dôverníkom prikazuje, aby svojim voličom dali na vedomie, že za hodinu musia odísť z Vŕbového, lebo ináč ich dá skrze žandárov odviesť... Bude nová voľba. My sa jej nebojíme. Ivan Bujná, ev. farár. O voľbách a z volieb. Nielen my, ale aj u Maďarov ľudia trochu ďalej vidiaci od nosa z absolútnej väčšiny kossuthovskej strany netušia nič dobrého, a obave tejto dal na úvodnom mieste výraz aj „N. P. J.“ Píše: „Že v rámci kossuthovskej strany aj teraz vyvinie sa potnenáhla radikálne krýdlo, o tom sotva možno pochybovať. Ako bude ono vyzerať, kto sa k nemu pripojí, alebo kto ho bude podporovať, to je dnes ešte nejasné. Všetko od toho závisí, či aj teraz nesústrední sa ťažište celej situácie na tomto krýdle, ako sa to stalo behom celej doterajšej krísy. Nie je síce nemožné, že ako pri uzavretí mieru už od dávna postrádaná rozvaha a