Národnie Noviny, júl-september 1919 (L/148-223)
1919-09-11 / nr. 208
štátnej správy, jemu patrí veliteľstvo nad všetkou brannou mocou, — jemu patrí právo sankcionovať za zákony usnesenia zákonodaných sborov. Sme za zákonodarnýsbor dvojkomorový. Obe snemovne nech sú utvorené na naj-^ širšom základe ľudovom. Žiadame sústavu jednotnej, na demo-| kratickom základe vybudovanej, nestrannej, občianstvu zodpovednej, lacnej, rýchlej a s odbornou zualosfou vedenej štátnej autority, v ktorej by princíp samosprávy spojený bol v učinlivúr jednotku. Sme za všeobecné, priame, rovné a tajné hlasovacie právo a za zastúpenie menšín zákonodarných, samosprávnych a ostatných zastupiteľských. Ustálením definitívnych hraníc Slovenska žiadame urovnomernenie a zredukovanie počtu žúp. Zlomkom obyvateľstva neslovenským má byť zákonom zabezpečená národnostná spravedlivosť v škole a v úrade, ich jazykové práva majú byť zaručené ako práva menšín aj na poli školskom aj v styku s úradmi. Ináče našu Republiku považujeme za štát českou a slovenskou krvou vykúpený, za štát národný, ktorého úradnou rečou na Slovensku je reč slovenská. (Pokračovanie.) - 2 — Nasa východná otázka a repu-si bliká Ukrajinská. ^ Zahraničná politika Poliakov nás ešte; posial voždy znepokojovala, a zapríčinila nám často mnoho obáv a starostí. jcl Udalosti, odohravšie sa v posledných’di dňoch v otázke Tešínska na kamenné uhlie ži tak bohatého, vzbudzujú — bohužiaľ — našu 1 ji nedôveru oproti poľskému národu v takej-rr miere, že dnes musíme verejne uva-ík žovať o tom, či sme nespravili chybu, že í ži sme zahraničnú politiku Poliakov v mnohých, j p len Poliakom slúžiacich otázkach, podporo-lrí vali. My sme totižto boli pevne presvedčení, j p že takáto naša úprimnosť našimi bratmi Po- \ v liakmi úprimne a k nášmu dobru bude pocho-í P pena. Bohužiaľ musíme zistiť, že našu j l. dobroprajnosť Poliaci náležíte zneužili, ktorá' okolnosť nás privádza k poučeniu: mať sajú pred Poliakmi viac na pozore, s poľskou \ otázkou opatrnejšie nakladať, nerátať na;n nijakú pomoc od Poliakov, ba máme byť;Z prichystaní na rázne odbitie všetkých, so s strany Poliakov nám hroziacich nápadov a;z nebezpečenství. My máme našu východnú a politiku podrobiť čo najrozsiahlejšej revízii, p Predovšetkým snažme sa na východe si c získať úprimnejšieho priateľa od Poliakov, j, Priateľa, ktorý by našu zaviazanosť oproti f nemu rovnou mierou, z vďačnosti a úprimne m odplácal, a záujmy naše, rovnako so svo-’c jimi vlastnými, si vážil. Takýmto priateľom ;s má byť niektorý z našich bezprostredných'•v susedov, a jeho republika má mať spoločné hranice s republikou našou. ^ A tu myslime na nášho starého obhajca, na brata Rusa. Pritom nemyslíme na Rusai^ z časov cárstva, ani nie na Rusa-boľševika, ^ my nie s týmito sa chceme spolčiť! My si», želáme Rusa-republikána, za suseda a pria -1 s teľa. A to menovite jeho západnú, námij najbližšiu, vetev: hneď po stroskotaní ra-5, kúsko-uhorskej monarchie doma u seba ten j, najprimeranejší, demokratický, republikánsky;, poriadok uplatnivší, okolo 40 millionov duší j ] počítajúci, silný národ ukrajinský, ktorý ohro-s, ženy súc pamätným boľševictvom ruským J, a imperializmom poľským, svoje právo naí; východnú Halič dlho obhajovať bol vstave.jj! V prvom rade môže prísť do povahy v našej j j bezprostrednej blízkosti bydliaci, východno-l haličský Ukrajinec, ktorý 31. okt. 1918 vyhlásil čo najúprimnejšie svoje pripojenie sa ku celej Ukrajine. Toto pripojenie bolo slávnostným prejavom, odohravším sa dňa 3-ho januára 1919 v hlavnom meste ukrajinskej republiky v Kieve, spečatené, a týmto sa utvorila na území Ukrajincami obydlenéhe* Ruska a Haliče jednotná, demokratická Ukra-2 jinská ľudová republika. A len čo sa v čisto ruských krajoch* utvorila silná protiboíševická strana, Ukra-| J jinská republika bola samá prvá, ktorá po-« dala svojím bratom pomocnú ruku, aby j :svojho spoločného vnútorného nepriateľa,! boľševictvo, porazili. Ešte aj dnes spoločnej j bo jujú proti boľševikom ruský generál De- = inikin a hlavný vojvoda ukrajinského vojska í IPetljura Čo viac, spojenie Ukrajinskej republiky s republikou Ruskou, pre vnútorné ^neblahé pomery niečo opozdene vyviňujúcou, i zdá sa byť so dňa na deň viac určitejšou. Prítomne sme ale obsadením východnej f Haliče Poliakmi oddelení od republiky Ukrajinskej. V mesiaci máji a júni t. r. podarilo sa Poliakom, i proti zákazu spojených mocností pritiahnutím z Francie s& vrátivšej i armády Hallerovej, vystrojenej proti boľše- [ 1 ‘vikom, a pri využití príležitosti, že ukra-i jinské vojská boly vtedy viazané akciou1; proti vtrhnutým boľševikom, celé územie; východnej Haliče zaujať a z tade ukrajinské! vojsko vytisnúť, pri čom sa dostaly do' poľských rúk územia v 70~-90%-och, niekde j aj čisto Ukrajincami obydiené. »Slavi&nsky bratanko Poliak« si nerobil * otázku ku svedomiu z rabovačky na ukrajinskom území páchanej, a nepreukázal ani ho najmenšie »bratstvo« oproti obyvateľstvu, j vykradnúc svetochýrne, na olej bohaté kraje ■ Boryslavy a Drohobyča, a celej bohatej vý-| Schodnej Haliče Poliak cudzím majetkom, loh jtižto ukrajinským petrolejom a česko-sloven-; !ským uhlím, chce ukojiť svoju lakomosť, f I Avšak jeho násilné pokračovanie mu nebude,; ja ani mu nesmie nijaký osoh donášať. I Za desať mesiacov sme sa prizerali so založenými rukami poľskému násiliu vo východnej Haliči, a očakávali sme každým; dňom, že sa Poliaci konečne spamätajú, a| že sa sbratankujú s našimi priateľmi, Ukra-j :jinci. Teraz ale, keď nevidíme ani tú naj-i j menšiu zmenu v politike poľskej, naopak, i keď ich nenásytná lakomosť siaha po našich »životných záujmoch, — je na čase, aby sme í precitli z našej nehybnosti, a pričinili saku ■jráznej sebaobrane. Východná otázka má byť , pre nás prajné riešená, a nesmie byť od- ! ■Zvislou od takého priateľa, akým sa dokázal ■\Poliak tak oproti nám, ako oproti priateľom! ri i; Ukrajincom. Následkom týchto dôvodov je naše naj- i ŕ užšie pripojenie sa k Rusku prostredníctvom i j Ukrajinskej republiky, a to územím východijnej Haliče, veľmi a veľmi vážnou potrebou. EíZpomedzi mnohých dôvodov nech nám do> t stačí čo len ten, že koľký osoh nám je vstave 11 zabezpečiť bezprostredná premávka s Ruskom í a Ukrajincami každopádne pri výhodnejších • podmienkach poskytnutý úžitok naftového i okolia Boryslavy a Drohobyča. Náš vyviňu■ 1 júci sa priemyselný štát by pri vylúčení U Poliakmi, a v ďalšom dôsledku aj Maďarmi J: vynútenej tranzitopremávky s ľahkosťou na-’dobudol dobré tržište na Východe a zaistil Ú si pre nás tak potrebných, na Východe 3 í v hojnosti sa nachádzajúcich zásob surovín. Z týchto príčin sa obraciame na príslušné ^úradné orgány našej čs. republiky s naliehavou žiadosťou, aby naše, tu načrtané dôa!vody uvážily, a aby naša zahraničná poli- 4[tiká umožnila vteliť východnú Halič do relx]publiky Ukrajinskej, a napomohla uskutočniť ■j spoločnú hranicu našej republiky s republia} kou Ukrajinskou. K tomuto kroku oprávňuje jjnás pred dohodou tajné usnesenie dohodon(vých spojencov z roku 1914, podľa ktorého ^východná Halič bola až po rieku Wislok ;1 j Ukrajincom určená. Ďalej nemôže byť bez'■ \ významným to nebezpečenstvo, ktoré by pobi vstať mohlo so strany poľsko-maďarskéhc a;:sblíženia pre otázku nášho korridoru s re- 5:ípublikou Ukrajinskou cez priesmyky Lup^íkiov a Užok možného. Presvedčení sme, že takéto riešenie naše; r~ východnej otázky je pre našu zahraniční a politiku naskrze nie novinkou, lebo v uškur~ točnení autonomného karpatského Ruskí ® poznávame žiadanú tendenčnosť našej zahraničnej politiky na Východe, jednako na'* zdávame sa, že podávame túto otázki *fv pravom čase na pretras. M odetí Dereroitnko. Z fiesko-slovgnsksj republiky. Minister Stŕíbrný vystúpil z kabinetu. Präsident demisslu prijal. Praha, 9. septembra. (Čstk. ík) Präzident Masaryk poslal predsedovi N. S. Tomáškovi, tento telegramm: Praha, 9. septembra. Pane predseda! Minister Stŕíbrný podal demissiu Oznamujem, že som ju prijal, a s ministerským predsedom Tusarom som už začal rokovať o nástupcovi. S pozdravom: Masaryk. A vzdiaľujúcemu sa ministrovi poslal präzident tento telegramm: Praha, 9. septembra. Pane minister! Ďakujem Vám za vaše pôsobenie, ktorým Ste republike veľké služby preukázali. Úfam, že Váš odchod z politického života je len dočasným. Vaše odstúpenie nerád prijímam, ale Vaše postupovanie pri dnešných okolnostiach za správné považujem. Programm N. S. podľa „Práva Lidu“. Praha, 9. septembra. (C»tk. fk.) Veíerník „Práva Lidu* oznamuje, že eelá zajtrajiia scbftdska N. 3. bude venovaná teainakej otázke. Ministerpredseda predostre vládné vyhlásenie o teSfoskej ctáske. Potom bude celá sohfidzka venovaná debate Vo Štvrtok Tusar prehovorí o vnútornom položení republiky. Osnámi vládny programra na bližší i dalšl čas. Podobne prehovorí aj o pomeroch k národnostným menšinám republiky. Zvestí zi zatrailíi» Rakúsko odmieta zodpovednosť od seba pre vypuknutie vojny a uvaľuje ju na Maďarov. Viedeň, 9. sept. (Cstfe. fk.) W. M. cituje z „Neue Zürcher Zeitungu“ článok posledného ministerského predsedu dr. Líroascha, ktorý protestuje proti Clemenceauovmu obviňovaniu, že Rakúsko má hlavnú vinu pri vypuknutí vojny. Lama*ch dokazuje, že hlavným vinníkom je roadarRfeý národ, ktorý v rozhodných dňoch určoval zahraničnú politiku. Prof. La- 1 masch spomína ďalej dorozumievajúcich pokusov dr. Luegera s Rumunskom a Srbskom, ktoré zmarené boly maďarskými intrigami Vedľa Maďarov vítali j Poliaci najnadšenejšie vojnu. Na konci obracia sa ostro proti velkonemeckému hnntiu. Nová nota najvyššej rady Rumunsku. St Germain, 9. sept ŕOstk. fk.) „Intransigeant“ oznamuje, že dohodový delegát Sir George Clark bol poverený predložiť Rnmnnsku pod hrozbou, že dohoda preruší priateľské styky, tieto podmienky: Odvolanie rumunských vôjsk z Maďarska za určitý čas, j zastavenie rekvizicií, vydanie matériáin, ktorý bol (rekvirovaný reparačmiu komisiou a podriadenie Rumunov v Maďarsku sa nachádzajúcich rozkazom najvyššej rade, ohľadom o riadenia vlády a udržania poriadku. ___________ Nová maďarská strana sa nž otvorila. Viedeň, 9. sept. (čstk. fk.) „Wiener Mittag* oznamuje z Budapešti fúziu národno-liberálnej strany, ktorá sa v sobota utvorila so stranou meštianskou a stranou Lovászvho. Posledné dve strany zastupujú finančné krahy a meštianske vrstvy, čiže nahradzujú niekdajšiu strann práce (munka párt). Tieto 3 strany dúfajú, že získajú pre seba stranu malorol- 1 ntkov i stranu živnostníkov a sknpiny obchodníkov Spojenie 3. veľkých strán pôsobilo v politických kruhoch senzáciu, lebo utvorila sa tým proti Fridrichovi neobyčajne silná opozícia. Nemožno pochybovať, že strana soc demokratická bude postupovať spoločne , s uvedenými 3. stranami, takže možno očakávať, že . dohoda uzná tento opozičný blok za zastupiteľstvo . všetkých vrství národa. Anarchisti v práci. Veľká železničná katastrófa v Portugalsku. Viedeň, 9. sept. (Östk. fk.) „Deutsches Volksblatt“ oznamuje z Milána: Pri Clivnes (Portugalsko) vytrhli anarchisti koľaje pred vlakom, v ktorom mal cestovať präzident republiky. Vlak sa vyšinul, 235 osôb bolo zabité a 300 ranené Toto nešťastie je najväčšou železničnou katastrofou a najväčším anarchistickým z1' činom posledných rokov.