Národnie Noviny, október-december 1919 (L/230-292)
1919-10-10 / nr. 233
Výbory N S. Praha, 8. oktobra. (Čstk. fk.) Dopravný výbor naniesol sa zotrvať na usneseni z 11. júna a rozšíril ho tým, že v dohovore železníc, obchodn, verejných prác a pošty, vypracuje sa návrh na automobilovú dopravu v Česko-slovenskej republike. Výbor pre pozemkovú reformu rokoval o návrhu zákona a ochrane drobných poľnohospodárskych arendátorov. Uzavrel jednotlivé nanesenia predložiť klubom na schválenie. Soeiálno-politiclý výbor rokoval o osnove zákona o odobratí bytov oboiaaoi. V debatte, ktorá sa rozprúdila, holo rokované o ťažkostiach odoberania bytov a nedostatočnom počte bytových úradov. V tejto otáske prehovoril dr. Winter. Správa výboru rokovala o zákone proti úiere. Prijaté boly všetky paragrafy od l—18 s výnimkou paragrafu 8 rckujaceho o úžere árendovej. Finančný výbor rokoval o návrhu zákona ohľadom daní od vína. V zásobovacom úrade oznámil tajomník, že minister zásobovania vydal nariadenie, podlá ktorého je prípustné priame zásobovanie komzumentov zemiakmi, v istých medziach. Náš vývoz, Praha, 8. okt. (Čstk. fk.) Z Čs. republiky bolo dosiaľ vyvezené železa, liatiny a železného tovaru : do Rakúska za okrúhlych 10 millionov, do Juhoslávie za 240 000, do Poľska za 4 miiliony, do Maďarska za 80.000 Česko-slovenských korún Kovového tovaru: do Rakúska za l1/* milliona, do Poľ ska za 7 millionov Česko-slovenských korún. Strojov a prístrojov: do Rakúska za ll/2 million», do Polska za 1V2 millionov, do Juhoslávie za 135.000 čs. korún. Hospodárskych strojov do Rakúska za 885 000, do Poľska za 272 000, do Juhoslávie za 491 000 čs. korún. Najväčšie množstvo vyvezené bolo do Rakúska. „Nôr. Listy“ sa osvedčily, že tento od nás vyvezený tovar nie je pre vlastnú spotrebu Rakúska, ale pre vývoz. Rakúsko predáva naše výrobky tam, kde by sme mali sami hladaí odbyt, t. j. do Maďarska, Jugoslávie, Poľska, Potrebné je kontrolovať číslice česko-stovenského vývozu, iuáče bude mat zisk cudzina. Naukobeh slovenčiny v Levoči. Na matičných slávnostiach v Martine bolo povedané : „Pestovať treba náš pekný a milý jazyk a uplatňovať vo vede a umení, aby slovenská kultúra mohla ukázať svetu všetky svoje poklady, ktoré sa skrývajú v duši nášho ľudu... * Pekné slová, krásné túžby. Keby sa len Čím Bkôr uskutoč mily a rozniesly občerstvujúcim vánkom pustými prielohmi slovenského východu. Pestovať slovenskú reč — má byť hlavnou úlohou Slovákov došlých na východ a prvým pod netom na prebúdzanie tu ešte driemajúcej slovenskej myšlienky. Vyučovať treba našu reč nielen v školách a v kruhoch dospelých Slovákov na slo venských mukobehoch, lež poskytnúť treba príle žito ti i Maďarom a Nemcom, aby aj oni zblízka poznali milé zvuky našej reči, nančili sa ju a porozumeli takto i našej kultúre. Tento cieľ tanul pred očami i levočským slovenským pracovníkom, keď sriadili v Levoči dôkladný, 5 mesiacov trvať majúci slovenský nankobeb, ktorý pri spomenutých snahách má ešte i tú praktickú výhodu, že poskytne príležitosti najmä úradníkom maďarsky hovoriacim, aby sa naučili úradnej reči, ktorú nevyhnutne potrebujú. Správcom naukobehu je Mikuláš Fedor, učiteľsprávca. hlavným hýbateľom a prednášateľom Voj tech Beňuš, županský tajomník a neúnavný, agilný slovenský pracovník, ktorý s veľkou ochotou prijal vážnn a fažkú úlohu učiteľa. Jeho práci prajeme mnoho zdaru. Naukcbeh sa začal 1. oktobra t r _________ V Kultúrna práca vo Zvolene. Pozornosti bedlivého pozorovateľa * zaiste neušlo, Že pri rozličný oh prejaveniach slovenského kultúrneho života vo Zvolene, meštianstvo máva depone erne malú účasť. Sokol, Cituoí Spolok, atd. nemohly eite ovládať srdcia a duše nášho meštianstva a spojiť doh slovanskou vecou. Nepod oeňujeme záslužnú práca tunajšej slovenskej intelligeneie, ale konštatovať jednako musíme, že posiaľ nemohla nájsť kľúča ku srdcu nášho meštianstva. Koncom septembra s radosťou sme sa dozvedeli, že meštianska mládež zvolenská a vlasť aej pohnútky pripravuje sa na oohctuíoke predstavenie Urbánkovho .Bludára“, ktoré bude 4. oktobra. Napnuté sme očakávali, čo môžu preukázať zvolenskí mešťania z vlastnej sily. Očakávanie naše bolo výkonami našich ochotníkov bohato odmenené. Hra išía plynné, súladne, — herci boli výtečne pripravení a naovičení a predstavovali svoje roily s takou prirodzenosťou, ktorá doka xovaia, že život nášho pospolitého fuda poznajú z bezprostrednej blízkosti a s láskou si ho všímajú. Vyzdvihnúť treba najmä pani ryohtárku (slečnu Arvaiovú), ryohtérkinu dcéra Anička (si. I. Mistúríkovú). Starú cigánku Veronu predstavila si. H. Domináková, tak majstrovsky, že za jej výkon nebola by sa zahanbila ani herečka x povolania. Ostatné dámy xaplnily svoje úlohy tiež znamenite. Rozkošné kroje nášho kraja nemálo prispely k radostným dojmom podareného predstavenia. Z pánov zasluhujú vyzdvihnutia menovite pp. Julo Piecka (Bludár), a Eugen Š öltés, od ktorých pochodí i myšlienka tohoto roztomilého večierka, dalej p. J. Sotkovský a ini. Pán J. Piecka dokázal nesporne povšimnutia hodný talent dramatický. Má i krásny hlas, a tak bezpečne sa pohybuje na javišti, že by nm škoda bolo zanedbať svoju vzáonu hrivnu. Akú obrovskú prácu museli prekonať naši ochotníci, posúdiť mýšno približne z toho, žo vo cvolenskýoh školách už asi 30 rokov nevyučovalo sa po slovensky, takže väčšina účastníkov pri nacvičení úloh musela zápasiť s ťažkosťami. Náš neúnavný režiáér p. G. Ôimkovič i tento raz dokázal, že jeho laska k veci a práci nezná prekážok. Nielen nacvičil hercov, ale i kulisy namaľoval, piesne nacvičil, predstavenie riadil atcľ Obecenstvo odmeňovalo hercov i režišéra častým srdečným potleskom. Po predstavení nasledovala voľná zábava. Účasť na divadle i na zábave bola taká ohromná, akej veľká divadelná dvorana ešte nevidela.. Žiadame od meštianskej mládeže a jej vodcov, i pp. Piecku a ŠoUésa, aby v započítam diele neustávali a častejšie poskytli obecenstvu podobný ? šfaobetaý pôžitok. Níša mládež má medzi sebou mnoho opravdivých talentov, ktorá v našom krásnom rodnom jazyku zaiste dokážu ešte pekné veci. Predným ľadom inteliigeacie však odkazujeme, aby hľadeli splynúť s meštianskymi kruhmi, lebo vo Zvolene len tak možno vybudovať silný národný život, keď jeho prirodzeným základom bude domorodé meštianstvo, podporované svornou práoou slovenskej a českej intelligencia a roľníctva, Bez meštianstva ostaly by všetky spolky, Sokolí, jednoty atď, len na papieri. 0 polepšení hmotných pomerov štátnych zamestnancov. pjaha, 8. okt. (ústie, fk.) Zákon o sriadeaí hmotných pomerov štátnych zamestnancov, ktorý bol včera schválený v N. S, je veľký čin, kt rému niet pamätníka v dejinách sociálnych reforiem štát nych zamestnancov. Exekvovanie sákona bude vy iadovat 600 millionov korún, ktorá summa bude na hradená podľa »Českého Slova« daňou od obratu, dalej zvýšením dane z vyvezeného uhlia. Idú naši zo Sibíra. Praha, 8. oktobra. (čstk. fk.) Dňa 4. oktobra rtdplula z Vfidivostoku loď .Karaemaru“ s ná* kladom 9100 tonn a s 1123 Česko-slovenskými invalidmi. Loď vežia tovar do Marseilles, kde príde za 8 týždňov. Ešte dve podobné lode nasledujú. Ruský snem už bude zasedaf. Štokholm, 8. oktobra. (Citk. fk.) Admirál Koľčak svolal na začiatok mesiaca novembra stály ruský snem. Bulharský kabinet zaďakoval. Lyon, 8. oktobra. (Čstk, fk.) (K. k.) Zo Sofie aa oznamuje, že miuisterpredaeda Teodorov, f éf mierovej delegácie bulharskej v Paríži, referoval o mierovom pokonávaní a podmienkaoh. Keďže jeho dôvody boly nepriaznivo prijaté, podal celý kabinet demissiu. Utvorením novej vlády poverený je minister Stambuliuaky. Zvesti zo zabraiičia. Nová nóta o vyprázdnení Pobaltia. Paríž, 7. oktobra. (Čstk. fk.) Podľa správy .Tempsu* nariadila najvyššia rada maršallovi Fochovi, aby vypracoval novú nótu nemecke vláde o vyprázdnenie Pobaltia, lebo nemecká odpoveď je nedostatočná. -------------- , Hranice Maďarska ustálené. Berlín, 8. okt. (Östk. fk.) (K K.) „Lôkalanzeiger* oznamuje z Frankfurtu, že podľa zvestí z Paríža ešte tohoto mesiaca bude odovzdaná mierová smluva maďarským delegátom. Nové hranice sú asi tieto: Na severe idú hranice Maďarska pozdĺž známych hracie Česko-slovenskej republiky až po Marmarošskú Sihoť. Od Marmarcšskej Sihoti južným smerom ku Samcšu, potom pozdĺž tejto rieky východne od Debrecínu. Na juhu tok rieky Maruše až ku Tise, odkiaľ západným smerom až ku Radgonu (pri Mure) severne od Drávy. Na západe budú hranice asi nezmenené, ale Šopron dostane Rakúsko. Podlá tohoto bude mať Maďarska 144.000Q km a asi 10 millionov obyvateľov. Nepokoje v Moskve. Kopenhagen, 8 okt. (K. k.) (östk. fk.) „Berliner Ttdeade“ oznamuje z Helsingforsu: Z Rigy dochodia ustavične zvesti o veľkých nepokojoch v Moskve. Lenin dal chytiť Trockého a chcel ho uväzniť ale Trocky ostal pri vesle a dal uväzniť Lenina. _________ Nové voľby do snemovne. Paríž, 7. oktobra. (Čstk. fk.) (K. k.) Noviny oznamujú, že vláda predložila snemovne zákon o nových voľbách, ktoré ustanoví vláda do snemovne na 16. novembra. Národné shromaždenia side sa k voľbe präaidenta republiky 2. feb ruára 1920. _________ Vliv Wilsonovej choroby na politickú situáciu. New Yorku, 7. oktobra. (Östk. fk.) (K. k.) Viiv Wilsonovho onemoouenia na politickú situáciu je zrejmý. Z reči präzidentových odporcov zmizly všetky stopy osobných urážok. Zdá sa, ŕ e mierová smluva bude v blízkom čase ratifikovaná. 0 pripojení Východnej Haliče k Poľsku Viedeň, 8. okt. (Čstk. fk.) Z Varšavy oznamujú, že poľský krajinský snem schválil rezolúciu, v ktorej sa poľská delegácia na mierovej konferencii vyzýva aby vykonala čim skoršie pripojenie Východnej Haliče k Poľi&u, podľa usnesenia snemu z 12. mája 1919 Rumuni vyprázdnia Maďarsko len po rumunských voľbách. Paríž, 8. okt. (K. k.) (Östk. fk.) .Journal des Débats“ hovorí, že Clarke bol spokojný s výsledkom svojej cesty v Maďarsku a Rumunsku Bucurešeská verejnosť požaduje, aby rumunská vláda nepovolila odvolanie rumunského vojska z Maďarska, kým nový rumunský snem nebude zasedaf. Voľby v Taliansku. Berlín, 8. okt. (Čstk. fk.) „Secolo“ píše, že na voľbách v Taliansku zúčastní sa i mesto Rieka. Vo Francúzsko nastanú normálné pomery. Paríž, 8. oktobra. (Ô^tk. f«) Noviny canauaujú. že ▼ deň ratifikácie mierovej smluvy bude zrušený stav obloženia a cenzúra. Maďari a uhlie. Budapešť, 8. okt, (Čstk. ík.) (K. k.) Spolupracovník .As Estu* mal rozhovor s americkým piakovnikom Causey-om, ktorý hovoril: V Peš i je situácia omnoho lepšia, ako vo Viedni. Lebo uhoľné bane na maďarskom území dodávajú toľko uhlia, koľko Pest potrebuje. — Pre želesolejárne a iné priemyselné podniky bude dodávané uhlie skrse mcr&vsko-ostravskú komisiu, (teda z nášho I) Celá produkcia uhlia v Maďarska klesla o 36°/0 ov. Na otázku, Či bude dolovanie uhlia v Maďarsku pod kontrollov dohody, odpovedal, že je to vec Maďarska Plukovník zdôraznil, že Rumuni s lupsnyských a petrozsényskyoh haní nemôžu dávať Madaram uhlie, lebo ho samy potrebujú. (A my ho nepotrebujeme ? To je tá rovnaká miera). Áttentát na vodca nemeckých socialistov. Berlín, 8. oktobra. (Čstk. fk.) Keď dnes o 1 hod. popoludní šiel poslaneo Hasse so svojou ženou z budovy ríšskeho súdu na rohu Sommer strasse a Simson sirasse, prikročil k nemu slušne odený muž a vystrelil x revolvera naňho 5 výstrelov. Haase bol trafený do stehna. Na páchateľa vrhol sa hned strážnik. Útočaík zdvihol obe tuky a dal sa uväzniť, Je to 5l-roČný zamestnanec kočiaraky s Viedne, Ján Vess.