Národnie Noviny, október-december 1919 (L/230-292)

1919-10-23 / nr. 244

vyhýbal Pre táto veci magéi sme skrátiť dopig p í. p. Siena „81ovenakéhí> vsdelávacieho a Sita c; ah n spolkn vo Zvolene“, čo nech nám nemá sa ste. Zvesti zo zahraničia. Rakúsko v novej uniforme. Viedeň, 21. oktobra (Östk. fk.) Národné sbro­­maždenie schválilo predloha zákona o premenení viedenskej exportnej akadémie na vysokú školu. Ďalej predlohu o zrušení generálneho inipektorátn rakúskych štátnych dráh. Snemovňa rokovala o predlohe štátnej formy. Podlá nového zákona Ra­kúsko v smysle Bt. germaib.skej smlnvy bude sa volať „republikou rakúskou“. Oo sa týka jazyko­vých rrév národnostných menšín, N. S. ustanovilo, bez ohladn na st. germafnskú smluvn nemeckú reč za reč Mátnu Ďalej zrútilo ustanovenia z novembra r. 1918 ako aj ustálenie zákona, prijatého Národ­ným shromaždením v marci t. r., podľa ktorého Rakúsko je čiastkou nemeckej ríše. Nádej na vyjasnenie situácie v Ma­ďarsku. Viedeň, 21. oktobra. (ö»tk. f k ) Neues Wiener Abendblatt dozvedá sa r privátnych kruto?, že eástnpoa dohody Clark priniesol posolstvo rady uistich, v ktorom ie definitívna úprava pre d - hftdová miesia ohľadom Rnmnmka a Friedrichovho kabinetu. Rffmónov v Budapešti má zameniť mecUi. národná Vej ako a len na vidieku by osíaly mule rumunské oddiely. Armád* Horthyho ostane pod riadená dohodovôj mis ii. Friedrichov kabinet má bvt uznaný a oprávnený bude pokonávat vo vieci mierovej smlnvy, pravda len s tým predpokla j daním, že Lovászy vstúpi do kabinetu, ako mi- j aiSter pre vaoi mierovej smlnvy a že i sooiálno­­dainoferatioká strana brade mat svojho zástupom Taliani chcú spolok medzi Pofsfeom- Rakúskom a Talianskom. Belehrad, 21. oktobra. (Östk. fk,) (8. k.) Z Bernu e» oznamuje: Talianska vláda namýšľa navrhnúť spolok medzi Poľskom, Rakúskom a Talienekom. Ôo sa týka Česko slovenskej repu­bliky. nahliada talianska vláda, že nie je možné odlúčiť tento štát od Ju go alá vie a Grécka. Ta. liansky kráľ choe posadiť na maďarský tróa voj­vodu Génový, ktorý uzavrel aobáí s rumunskou prinoeznora Alžbetou. Rumunská kráľovná odcesto­vala so svojou deérou do Švajčiarska. Baíapešf ßofie mat angliskčlio gavernéra? Viedeň, 21. oktobra. (Cstk. fk.) „Telegraf“ odtláča túto dosial nepotvrdenú zvesť zo Ženevy: Lord Willner, bývalý vicekrál indický bude vy­menovaný za guvernéra v Budapešti; vymenovanie bude vyhlásené, keď rumunské vojsko opustí Bu­dapešť. _________ Ako utek&l Béla Khun, o tom píše budapeštiansky Virradat: Ked Béla Khun povstal na shronjaždení päťsto klenového výberu s s pochopiteľnou triaškou ozná­mil, že „už je všetkému koniec*: na buda­peštiansky ih nádražiach stály dva vlaky, ras odchod prichystané Nie také ošarpané, s poaodlnosíou III triedy zariadené oddiely, v ktorých za času feommuny cestoval „oslobodený proletariát* a za demarkačnú čiaru ujsť sa chystajúca buržoázia — »Ie Palšmanovské nádherné vesne. Tieto u# čakaly na roaličných kominárov ľudu a „výroby", ktorí, ked znivočili celú krajinu, ani o jednu rt-inútu ďalej nechceli sa tešiť ruinám ich hre zať ho diela, ale chystali sa do lepšej domoviny, aby tam šfastce žili, kým neumrú. I vzali všetko, čo je potrebné k tomato šťastnému života: okrem »vojich rodín ešte i hromada millió no v z tých groši, ktoré zhabali svojho času pre dobro ve­rejnosti. Ale nie z tých bielych bankoviek, o ktorých ešte dňom pred pádom sovietov roztru­boval „Vő os Újság*, že v najkratšom č»se budú najlepším grošom Európy, ale zo svetlých, ba t v ch najsvetíejsich bankoviek Rskúsko-Uhorskej Bknky, pravda neopovrfenuli ani zlatom, týmto tablom kapitalizmu“. Takto naložený, pohol ea vlak Indových komisárov, na čele s vodcom, Bálom Khunom. Že aké pocity bňrily v hrudiach ľadových komisárov a iných ľudových tribúnov, môžme si ?■ hko predstaviť. Pravdepodobné je, ža by boli radšej ušli na krýdlach oblakov z tejto Budapešti, v ktorej na oudsom tróae tróniac, so sadizmom otidaej rassy trjzoiii Ind a znivočili jeho krajinu. Avšak ich daže boly toké hriešne, že by ich boly i oblaky shodčiy do hĺbky — a čo by sa bolo «telo s ťažkými kuframi? 2. a >go.sta už každý v«de! v Budapešti, že Béla Khuu a čiastka jeho' štábu šla kade ľahšie. Pravda, úfek aa im nepodaril -celkom presne podľa1 plánu, ako ho m»ly v úmysle, lebo vleteli rakúskej polícii rovno do tsárnéia, ktorá ich za­držala a internovala. Znamená to pre nich pri tom všetkom relatívna výhodu, ako pre istého zlodeja, ktorý vie, že je obkľúčený a stratený, ale ešte sa skrýva po horách a požíva slobodné povetrie. O útek» sú rozličné verzie. Dokázalo sa, že ho oblalčíl zahraničný minister Peidlovej vlády. (Dokončenie.) Kronika — Smrť Adolf Šrám, obyvateľ turfiiansko sväto-martinský umrel dňa 16, oktobra v 48. roku svojho života. Zvečnelý pochádzal zo Vsetína (aa Morave) a pred vojnou za dlhé roky bol prácu­­vedúcim v „Dielni na náradie“ v Tnrčianskom S >. Martine, kde medzi robotníkmi pričinil sa o roz širovanie slovenských novín, najmä „Slovenského Týždenníka“ Pokoj jeho prachu! — Slovenské peniaze, Keďže republika na­hradí všetky staré rakúsbo uhorské bankovky svojimi vlastnými peniazmi, zakročil minister dr. Šrobár na kompetentných miestach, aby istá časť týchto nových peňazí a to všetkých druhov, vydávaná bola len so slovenským textom. Vláda pristúpila na tento návrh a vydá slovenských peňazí asi taký počet, aký počet pe ňad na Slovensku doteraz cirkuluje. — Dohoda podporuje Judeniča Finské no­viny uverejňujú tento sozaam vojenského materiálu, ktorý dostal generál: 50 diel s nábojmi, 22.000 pušiek, 15 miliono? patrónov, 40 000 kabátov a veľké množ­stvo prádla a obuvi, 20 000 vriec cukru a dohánu. Noviny oznamujú stále, že dochádzajú nové transporty. — Rekviem- Dňa 24-ho oktobra (piatok) ráno o 9 tej v tanajš m rimsko-katoHokom chráme bude smútočné rekviem za Štefana Moyzesa, nášho blahej pamätí bsňsl;;o- bystrického bissupa, bývalého predsedu Matice Slovenskej. — Pália boiševická literatúru. »Viedenský „Arbeiterzeitung“ oznamuje, že maďarský minister­ský predseda Friedrich vydal nariadenie, ktoré nás y mnohom upomína na stredoveké mohyly, na ktorých pálili zakszané a kliatbou postihnuté knihy. Friedrich dal na index 179 socialistických a kom­­munistických kníh, medziiným i tieto: Marx: Ka­pitál — Marx Eagels: Literárna pozostalosť; Marx: 'Občianska vojna vo Francúzsku; Marx: Koramu­­nistiebý manifest; Ervin Szabó: Boj kepitálu a práce; Vanderveíde: O umení; Garami: Život Marxa a Eog'dsa ; Weltner: Sociálno demokratická strana a mier; Várnai: Revolučné historky; Žig­mund Engel: Ochrana opusteného a nezákonitého dieťaťa; ďalej Kautského všetky knihy a spiBy. — Bokay umrel. Z Budapešti oznamujú: Dňa 20. oktobra umrel universitný professor dvorný radca dr. Árpád Bokay, veľmajster maďarských slobodných murárov. — Počet deputantov ustálený na štyri osoby Ministerská rada rozhodla, že deputácia nesmie pozostávať z viac ako zo štyroch a v celkom vý­­nimečných prípadoch najviac zo šiestich osôb. Dozor vedúce orgány v centrálnych úradoch dostaly roz­kaz, aby sa tento predpis prísne zachovával. Väčšie deputácie nebudú nikam pripustené. — Nový vynüez pri telefóne, Známemu talianskemu rádovému kňazovi Petrovi Aifanimn podaril Ba vynález telefónu s automatickou obsln hou. Telefonom podľa jeho systému možno sa spojiť bez obsluhy. System je veľmi jednoduchý a bez pt Ďný. — Zo železničnej premávky na Slovensku Pta ukončenie kúpeľnej sesuny u nedostatku su­rovín, potrebných pre vlak, nechodia na čiare Teplá —Trenči&nvas Teplice kúpele od 20. oktobra počínajúc až na «LUí čas vtakv 1711, 17Í2, 1713, 1714, 1715, 1716, 1718 a 1726 — Ná novo rave dený je na tejto Čiare vlak 1818a, ktorý odohodí a Teplej o 6 hod. 45 áriu. ráno, a vlaSs 1726a ktorý oächatíf a Tépi j popoludní c- 2 bod. 30 min s pripojením na školský vlak ČÍ9. 187 a Trenčína. — Na doprava školských detí s Fiľakova a okolia do Lučenca a epät uvedené sú od 20 oktobra 1919 počinajúo školské vlaky. Odchod a Fiľakova o 6 hod. 32 min. ráno, príchod do Lučenca o 7 hod. 10 min. ráno. Pri návrate bo školy odchod e Lučenca o 2 hod. 49 min. popoludní, príchod do Fiľakova o 3 hod. 14 min. popoludní. Oba vlaky aastanú na staniciach Galia a Peria. — Ako meľú V Maďarsku Nariadenie ma­ďarskej vlády ustanovuje, ža mlynári sú povinní takto mlieť: aim. centu 80 kg. múky, a toho 20 kg. jemnej múky, 25 kg na varenia a ostatok chlebovej. Pridelenie je ustanovené, pri pšenici ua 82%, pri jačmeni na 64%­ Turiec plukovníkovi Šnejdárkovi. Dámy Turčianskej župy aariadily sbierku na dar, ktorým ea chce «vďačiť obyvateľstvo Tur­čianskej Stopy hrdinské mu plukovníkovi Saejdár­­kori m jeho nacoaniteľné aésluby vo vojna s boľševickými vej ketni, keď sa ma podarilo oproti veľkej presile nielen ».astaviť m®s»y čer­vených vojak v ich napredovaní, ale ich i na hlsvu p-ratif. Týmto historickým skutkom za­­«. bránil celé severné Slovensko od inváaie plnej ktô&y, medsitaým i Turčiansku župu, ktorá bola v pamätných dňoch 5. a 6 jún* krajne rhrožená. K ebierke prispely tieto obce Turčianskej ’šnay: S v. Peter............................................. Polerieka ................................................ Záhorie.................................................... MWkoviee ............................................... ZfttarČIe .................................................. Peter P. Zg;’th, TarČ-ansky S v. Mariin, 5 ef n Peťko, (T tra banks), ............. Bodorová ................................................... D siné Jaseno.......................................... Horný Kalnik.......................................... Ovoreo....................................................... Zorkovca ................................................... Horný Tarček........................................ T;mčany................................................... Raki»........................................................ B lá....................................................... Bodovioe.................................................. Ďsno-’á ..................................................... FalkuŽová................................................ Oadrášová................................................ LeŽiachovo............................................... Liešao ....................................................... Bystrička................................................... dklabiňa.................................................. Dabovô.................................................... •Uášíor pod Zaievom ............................ Ôeremožaé................................................. Vrátky...................................................... dvätá Mara............................................... íioväay.................................................... Ivančiná..................................................... Horné Jaseno.......................................... Nedoaor.................................................... TarČísnsky S v. Martin: Sbäerky: K 64-50 ■ 24— 8.- „ 17150 „ 120— n 4— „ 20— . 38— „ 2520 . 17-„ 16- , 5-40 „ 255*20 u 30— . 74— « 48— „ 10-50 , 76-80 „ 23-30 , H— „ 40-— n 64— „ 266— „ 76-10 „ 105-20 , 120-— » 46— Spolu: a 5.782 70 Zvyšok; , 2 30 5.185 — sl. Mária Darálóvá ............................ sí. Hana Kknicová a si, Hsľamová b1. Anna Gašpsriková........................ pi Viera Kohútová.........I.................. pi Adola Ursíny.................................. pi 2eía Kchnová................................ pi Lol« Dulová.................................. si. Anička Kallóvá.............................. pi Milka Krupcovi............................ „ 450* » 8— . 10— . 72— , 6180 „ 177— , 125— , 187— „ 166— , 587— . 28— n 208-— » . 1.505-— 216- n 222— Priemysel, obchod a hospodárstvo. Družstovnícka banka v Prahe, Praha, 21. oktobra. (Čstk. fk.) Ako sa do­zvedajú „Národní Listy“, má byt v najbližšom čase sriadená v Praha nová družutovnícka banka pod menom: „Ďslíední svaz česko-slovenských druž­­ste?“. Banka chce založiť Ústredný sväz česko­slovenských družitví a veľkonákupná spoločnosť konzumných družství robotníckych v Prahe. Ka­pitál je ustálený na 3 milliony. Nový ústav bude povoľovať i kommunálisé pôžičky okresom a obciam a na základe týchto pôžičiek bude vydávať dlžobné úpisy. Prvá družstovnícka banka bola už pred ča­som sriadená stranou národno socialistickou. Vyššia pľiniliofpdárska škola dľnistor^ nícla v Prafee. Od 1. novembra t. r. bude otvorená v Prahe vyššia poľnohospodárska Škola družstovnícka v sjiiestnoBtieeh Ústrednej jednoty českých hospo­dárskych spoločeaitví. Cieľom školy je poskytnúť absolventom stredných Škôl hospodárskych a ob­chodných akadémií ako i družstevným, úradným a v praxi pôsobiacim funkcionárom spoločenstvá a poľnohospodárskemu učiteľstva odbornú theore­­íiekú a praktickú prípravu, prípadne udokcnáienie druiatovných vedomostí.

Next