Národnie Noviny, október-december 1919 (L/230-292)

1919-10-18 / nr. 240

Vychodia šest ráz do týž­dňa: okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na celý rok 60 korún, na pol roka 30 korún, na štvrť roka 15 korún, na mesiac 5 korún. Jednotlivé čísla po 30 hal. Do cudzozemska: na celý rok íO korún. Na samé štvrtkové čísla predpláca sa: na celý rok 12 kor., na pol roka 6 kor. Do cudzozemska: na celý rok 16 korán. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. í VČíslo telefónu redakcie: 66. Čisto telei, administrácie: 30* Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Ročník L. Sobota, 18. oktobra 1919. Číslo 240. Remeselník, významný to člen nášho stredného stavu, od davna vystavený je prudkým nárazom spoločenských a hospodárskych prúdov. Odkedy prišiel o svoju v mnohom ohľade autonomnú ústrojnosf, o povestné »cechy«, jeho stav počínal pomaly klesať. A akoby i nie, keď úpel pod tlakom takých mo­hutných telies, aké sú kapitalistický velko­­priemysel a organizované robotníctvo. Tak prvé ako i druhé teleso pozvoľna vyko­návalo svoj fyzický tlak na remeselnícky stav, a hoci on i statočne odolával to­muto tlaku, vývinom okolností čím ďalej, tým viacej tratil sily v svojej heroickej obrane, až mu konečne hrozila istá zkaza — zproletarizovanie. A kto vie, čo by sa nádeje velkoka­­pitalistov, skladané v úplné zničenie tejto vypuklej čiastky stredného sta /u neboly časom i vyplnily, keďže remeselníci i p i svojej vzornej obrane, vykonávanej najmä v istých priemyselných štátoch (ako na pr. v Nemecku v rámci zdarného družstev­níctva), jednako len umdlievali v zápase so strašnou hydrou kapitalistického velko­­priemyslu. Avšak dlhá svetová vojna i v tomto ohľade vykonala istý obrat v ide­ológii povolaných ľudí a celá verejná mienka europských krajín shoduje sa už teraz v tom pevnom predsavzatí, že reme­selnícky stav k vôli posileniu strednej spoločenskej vrstvy treba postaviť znova na nohy. V tejto veci Francúzsko, od dávna kráčajúce na čele civilizácie, už predišlo všetky ostatné štáty hromadným zaklada­ním takzvaných »remeselníckych komôr«, ako najpovolanejšej inštitúcie na vybudo­vanie remeselníckeho stavu. Starosť o re­meselníctvo naplňuje — medziinými — i duše nemeckých politikov a v našom Česko-slovenskom štáte sa už tiež pre­triasa myšlienka sriadenia štátnej priemy­­selníckej rady, ktorá by bola predzvestiteľ­­kou samosprávnych remeselníckych komôr. V bývalom Uhorsku naši remeselníci zažili veru tiež hodne trpkosti. Velkoprie­­mysel ich tu pravda čosi menej tlačil, keďže Uhorsko nebolo priemyselným štá­tom, no zle pochopovaná zásada »slobod­ného priemyslu« zadávala im ranu za ra­nou. Táto zásada totiž neslúžila na roz­mach priemyslu, ako to od nej štátnici minulého stoletia očakávali, ale práve na­opak všemožne hatila ho vo vývine a za­príčinila poklesnutie jeho úrovne. A nie div, keď pod ochranou tejto zásady za­­kladaly sa varštaky a rozličné podujatia ľudí, ktorí svoj úradný priemyselný certi­fikát povaľovali iba za prostriedok na ro­benie »gsefiov« a naše pekné staré re­meslo s roka na rok viac a viac hum­pľovali. Rozumie sa, že remeselníci na Slovensku boli asi najviac navštívení týmto krížom maďarského liberalizmu. Nemilosrdnú kon­­kurrenciu všelijakých príživníckych ele­mentov systematicky napomáhaly maďar­ské úradné orgány a náš slovenský re­meselník musel si pred každou prácou náležíte popľuvať dlane, aby mohol vyho­vieť nárokom svojich odberateľov a aby si zabezpečil ťažkú existenciu. Tak to šlo stále a neprestajne a slovenský remeselník naozaj len mocou svojho zdravého slo­venského ducha a výplyvom vrodenej slo­venskej usilovnosti stačil sa udržať v te­rajšom krutom existenčnom zápase. Bolo by teda hrubým nevďakom zo strany ostatných skupín slovenského stred­ného stavu, no i ostatnej slovenskej spo­ločnosti, keby v nových lepších pomeroch, v novom Česko-slovenskom štáte neve­novala sa potrebná pozornosť remesel­níckemu stavu. Nám, ktorým ide o vybo­jovanie našich miest,' dosiaľ ešte neza­­priahnutých do služby slovenskej myšlienky, muu predovšetkým záležať na posilení nášho remeselníctva, ako najvážnejšej čiastky meštianskeho obyvateľstva na Slo­vensku. Bez remeselníctva bolo by naše slovenské meštianstvo slabou trstinou, klá­tiacou sa pri najmenšom záchvate vetra a v jeho žilách nebolo by nadostač zdravej, teplej krvi. Remeselníctvo silou svojej individuality je oporou každého stredného stavu a ako také je hýbadlom duševného pokroku patričnej spoločnosti, s ktorou žije a kultúrny vývin ktorej nie málo napo­máha. Nech sa teda neopakujú prípady, po­ukazujúce na nevšímavosť našich vládnych kruhov oproti nášmu remeselníckemu stavu. Také prípady, keď istý vládny človek za­tají jestvovanie »Slovenskej remeselníckej jednoty« a keď istý vládny referent (»sú­druh«) obviňuje meštianstvo, teda i re­meselníctvo z komótnosti a darebáctva, veru nenapomôžu získanie remeselníckeho stavu pre tú našu kultúrnu prácu, ktorou chceme zabezpečiť naše mestá pre ďalší potrebný vývin slovenského národa. Slo­venské remeselníctvo je cenným údom našej spoločnosti, napomáhajme teda jeho snahu prísť tak na politickom ako i hospo­dárskom poli k istým výhodám, ktoré ne­budú na úkor ostatných stavov a obľah­­čiac jeho životné pôsobenie, súčasne upev­nia a zosilnia i celý náš národný a štátny organizmus. Na čo sa pri školskej otázke nedbá. Bkokká otázka na Slovanská ja veľmi pálčivá Vyvolala už nie rai kritické položenia, bola pri Čínou napnutosti a siahla i do politického, mla­dého života Slovenska. Menej zaťatosti, viao uznania a pcrozumenia, viao praktického citu — a holo by sa mohlo pracoval intenzívnejšia na poli školstva, kde je potrebná náprava súrne a rozhodne. Netreba dokazovať, že príčinou zaostalosti a pre to i nešťastného otroctva, všemožného vyko ri*tovania Slováka bola v naj v kői ej miere ne­dbalo^, ba zlomyseľnosť maďarského panstva pri školskej otázke. Pri uvažovaní o príčinách vyššej vzdelanosti našich bratov Čechov postáéi poukázal na školy české a moravské, ku ktorým škola slovenská sa ani porovná t nemôže. Chodím až I dlhé roky do Čiech a Moravy a bol som častejšie ‘v ich školách. A vidiac pedantnosť a výtečoosť týchto škôl ľadových, vidiac menovite vždy plný počet dielok v škoie, vždy plné lavice, vždy ma s*, bolelo srdce, keď som si pomyslel, že oproti týmto na úbohom Slovenska Škola len živorí na úkor dieťaťa a celého národa. Odhliadnúo od iných ťažkých chýb v minu­losti, o ktcrýoh by sa daly celé knihy napísať, nešťastná zvláštnosť školy slovenskej bok nepo­riadni navštevovanie školy. Po mestách s nie­ktorých mestečkách to ešte šlo, ale po dedinách tak v školách štátnych, ako i cirkevných bol tento neporiadok skutočne žalostné:-o rossahu. Maďarský zákon síce trestal istou peňažitou po­kutou, ale mätou (1 kor.) táto nedbalosť rodičov, no, zákon tento, ako aj iné mnohé zákony, vôbec nie, alebo len na oko v najmenšej miere bol vy­konávaný. Veď vieme, ako to bolo. Každá maličkosť, každá nepatrná práca rodiča, alebo iného člena rodiny bola zámienkou, aby dieťa doma zostalo. Aká škoda trpelo týmto spôsobom vyučovanie a školská výchova a tak celý národ, je zrejmé. Učiteľ učil tých niekoľko detí od začiatku sep­tembra riadne, kým koncom oktobra a začiatkom novembra nezačatý deti postupne po jednem — po dvoch do školy chodiť. K vôli týmto muselo sa, samo sebou sa rozumie, každodenne znovu začať, lebo veď v Škole jeden deň súvisí s dra­hým, a ktoré dieťa nebolo včera v škola, nemihlo porozumieť a naučiť sa, čo sa Unes prednáša. Takto potom trpely nielen dietky nedbalých rodi­čov, ale i dietky školu riadne navštevujúce. Odhliadnúo od toho, že učiteľ pri takomto neporiadku s nechuťou pracoval, alebo sa nudil pri toľkom opakovaní tej istej veci, konečný vý­sledok bol, že dietky 4 zimy chodiace do školy, sotva sa naučíly Čítat a písať, tým menej rátať a iné prvotná vedomosti, ktoré sú základom *1*1- šícb, do života siahajúcich duševných a hmotaýoh potrieb a vedomostí. Slovák, ktorý sa vôbeo ne­naučil ani len čítať a písať, nemohol sa vzdelávať ďalej, nemohol čitat noviny a knihy, nemohol « nich čerpať vedomosti, čo len pre každodenný život potrebné. (Na šťastie však nebolo týohto analfabetov mao medzi Slovákmi, Čo i maďarská štatistika dokazuje) Ktorý sa však naučil, ne­naučil sa dokonáte, a keďže mu to Šlo tažko a trápne, radšej to zanedbal, až časom \6atko zabudol, keď potom bol tam, kde ten, ktorý škola vôbeo ani nevidel. Preto slovenský ľud bol vy­stavený prechmatcm a vykeristovania židovských obchodníkov, pri súde, pri administrácii, pri po­litike a vôbeo všade a vždy. Že maďarské vlády to trpely, nie je div, ich záujmom to úplne slúžilo — nie je potrebné to dokazovat — a hooi malý zákon pre trestanie tohotn priestupku, na jeho vykonávanie nedbtly. No dnes to už nesmie tak zostať. Keď nastal štátny prevrat, hneď aa s täžobnostou očakávalo, že Škola sa Čo najrýohiejšie skrz na skrz zre­formuje a poskytne «a možnosť ľudu vo škole skutočne sa vzdelávať. No v prvom školskom roka sme sa nápravy v tejto veci nedočkali Neob sú výmluvou Školských vrchností neriadné a začia­točné pomery a mnohé iné ťažkosti školskej otázky, ktorých riešenie s celou svojou (archou a váž­nosťou sa svaíilo na niohl (Ža váiaé otázky ne­­bcly riešené, patrí na inú stranu) Taras však nachádzame sa v plnom prúde druhého školského roku a o náprave v tejto veci sni chýru niet. Všetko ja tak, ako doteraz boí©, ba ešte horšie. Povinnosťou vlády je nemeškať ď,lej, aie hneď zakročiť Buďco čo najprísnejšie exukvovať starý maďarský zákon, alebo nový sostavif. Darmo tu budú naliehať na rodičov a vyhovárať sa Školskí inšpektori, predsedovia školských stolío a učitelia, že sa nemajú na čo oprieť, keď sa nemôžu ne­jakej zákonitej zbrane chytiť. A náš Iu*l je ešte nie natoľko zrelý, aby sám od seba nahliadol, a v niektorých, hooi nemilých veciach, svoj pro­spech videl. Pozrime na české a moravské školy, ktoré sa tak pekne vedia ndržat na náležitej é rovni, nech sú nám vzorom I Elte najľahšie rie­šenie otázky by bolo jeduoduoho prevziať zákon Česko.moravský, pofažoe bývalý rakúsky, ale tento potom radikálne do života uriesť a vec je za­riadená. Musí sa však rýchle pracovat a nie od­kladať. Smrteľným hriechom je proti republike a

Next