Národnie Noviny, január-marec 1920 (LI/1-73)
1920-02-21 / nr. 41
f í chodia šest ráz do týždňa: okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na celý rok 84 korón, ns. pci roka 42 korón, na štvrt roka 21 korán, na mesiac 7 k. 50 h. Jednotlivé čísla po 40 bal. Do cudzozemska: ta celý rok 110 korón. Bočník LX Na samé štvrtková čísla predpláca sa: na celý rok 20 kor., ca pol roka 10 kor. Do cudzozemska i aa celý rok 24 korón. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. Ciclo teiefonn redakcie: 54. činia telei, administr&det 31. Číslo 41. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Sobota, 21, februára 1920. Hlad. Mnoho, primnoho hovorí s* o ňom] odôvodnene i neodôvodnene. Národní hospodári vyratujú a preratujú zásoby obilia, masti a živnosti všetkého druhu. Ubezpečujú nás, že hladu nebude, dokazujú, že sme zásobení a máme pramene, aby sme dopĺňali zásoby. Ľudia sa potešujú, lebo na hlad je i len myslieť — zle, je z tých najhorších vecí a hladová smrť, smrť najukrutnejšia. A predsa hrozí nám hlad. Hlad, o ktorom sa málo, primálo hovorí — a to neodôvodnene. Hlad, ktorého si ľudia nevšímajú, lebo ho bagatelizujú, ktorý nemá svojich národných hospodárov, čo by vyrolovali a preratovali zásoby, ktorými by sa ukojiť mohol, čo by sa postarali o pramene a spôsoby, ktorými by sa vyčerpané zásoby doplniť mohly. Sme na dne. Ako keď gazdiná ide do komory a vynesie z nej poslednú lyžičku masti, ktorej zaiste nepribúda, ako v nádobe vdovy sarept&nskej — tak sme dnes so slovenskými knihami! tva, Do predného slovenského kníhkupecktoré má na sklade všetko, čo je z vydaní všetkých slovenských nakladateľskí dnes ešte na trhu, prišiel zastupiteľ jedného vzdelavsteľného spolku, aby za niekoľko sto korún nakúpil dobrých slovenských kníh. Sobral zo všetkých kníh po jednom výtisku pre spolkovú knižnicu, zakúpil tedy celú slovenskú literatúru, ako je dnes na knižnom trhu, a kecľ ju vyplatil, kníhkupec vydal mu zo 100 korún ešte 30 a niekoľko. Tedy celá slovenská spisba za 60 korún! A to nie preto, že sú slovenské knihy (vďaka spisovateľom, ktorí sú až po samožertvu beznárocní) pomerne najlacnejšie, ale preto, že sme už na dne, kníh a knižočiek máme už len máločo viac, ako by sme ich na 10 prstoch počítali, a i tie zásoby sa dnes-zajtra vyčerpajú. Budeme bez knihy! »Hlad trpí rod, hlad, aký netrpel posavád žiaden iný národ v svete! Sial tobôž; ale sttsed — zkazitcl — mu zdlávil sejbu v prvom kľučku, kvete.« Takto sa vyslovil Hviezdoslav pred 28 rokmi, keď sviezol »prvý voz« svojej poezie do stedoly národnej vzdelanosti — a tým označil najväčší bôľ národa. Národ y tie roky umieral duševným hladom. Celé veľké oblasti Slovenska nevidely slovenského tlačeného slova, ak-áno, bola to otrava. A predsa mali sme vtedy čo-to v knižných skladoch v Turčianskom Sv. Martine, v Ružomberku i v Budapešti, z toho, čo »zkaziteľ« nezdlávil, ale ľud hladoval bez vedomia, nehľadal duševného pokrmu, a ak kedy-tedy zatúžil za ním, nevedel si nájsť cesty k nemu. Tých málo kníh, čo sme mali, ležalo v knižných skladoch vše roky a roky. Pri prvých zábleskoch slobody počal si ľud uvedomovať svoj hlad. Počal volať za knihou a také radostné bolo vidieť, ako sa míňajú zaležané zásoby, ako ľud kojí svoj hlad. Ale ten radostný pocit dnes mení sa v horkosť, Hlad postupne vzrastá. Národ, ako malé dieťa, ktoré sa zobúdza zo sna — pýta jesť, — a niet mu čoho dať! Koľko sa zamešká na zotavení, zdužení národa, keď sa tento jeho prvotný svätý hlad neukojí. Koľko sa zamešká na mládeži, keď jej nemôžeme dať takmer ani jedinej slovenskej knihy vtedy, keď triumfujeme nad tým, že sa môže v materinskej reči vzdelávať. Ukrutné bolo hľadieť na mŕtvy otupelý hlad národa, ale hľadieť na tento roznietený a neukojený hlad, zdá sa mi byť nie menej bolestným. Pred 28 rokmi boli sme malomocní oproti vlastnej biede, ale dnes musíme si stvoriť možnosť pomáhať v nej! Slovenských nakladateľství máme podľa môjho vedomia 14, tlačiarní na Slovensku aspoň dva tucty, zariadených slovenskými typmi. To je vystrojenie, ktorým sa predsa len dá hodne zdolať, ale prácu treba systematizovať. V tomto ohľade sa dosiaľ takmer ničoho nestalo. Januárová schôdzka 1919 bola skoro výlučne schôdzkou novinárov a nevyšlo z nej ničoho pozitívneho. Sjazd sa musí opätovať a to sjazd taký, z ktorého sa všetky nakladateľstvá rozídu orgmizovane, s určitými direktívami a záväzkami. Duchovnému hladu čeliť treba nie s menším úsilím, ako hladu chlebovému. _________ S. Kriméry. Pozvanie. Nakladateľstvám a majiteľom kníhtlačiam! I Správa Matice Slovenskej povoláva všetky nakladateľstvá a majiteľov kníh tlačiarní na Slovensku do porady, ktorá bude dňa 26. februára 1920 o 4. hodine popoludní v úradovni Matice Slovenskej v Turčianskom Sv. Martine. aby Naliehavá potreba vedie nás k tomu, sme systematizovali vydavateľskú prácu a to rovnako v záujme nakladateľstvá kníhtlačiarní i čítajúceho obecenstva V Turčianskom S v. Martine, 20. lebruára 1920. Jezsf Školtéty, Dr. Jar. Vlček, »právna. správca. Štefai Krčméry, tajomník. I Česko-siivenskej republiky Rokovanie o ústavnej predlohe započne sa v utorok. Praha, 17. februára. (Cstk. fk) (Badio.) »Venkov« píše, že podfa včerajších dišpozfcii o ústavnej predlohe započne sa rokovať v utorok v plenume N. S. V prvom rade rokovať sa bude o základnej listine ústavnej a o volebnom po riadku. Národné shromaždenie. Praha, 19- februára. (Ostk. fk.) Predseda Tomášek otvoril shromaždenie o pol tretej ho dine popoludnf. Predsedníctvo ministerskej rady oznámilo, že präzident nepodpísal zákona, ktorým sa doplňujú ustanovenia ohľadom získania a ztratenla štátneho občianstva a domovského práva v republike a zákon, ktorým sa upravuje prevzatie vojenských gážistov bývalej rakúskouhorskej brannej moci do našej a nároky na zaopatrenie gážistov, ktorí sa previnili proti republike. Oba návrhy prikázané boly výborom. Obchod bánk s tovarom bude kontrolovaný’ Potom bolo rokované o zpráve živnostenského a rozpočtového výboru, aby bola obmedzená Činnosf bánk v obchode. Referent Mltoch poukázal na terajšiu činnosf bánk, ktoré robia obchody s tovarom a surovinami, tak Že jednotlivé banky určité suroviny temer zmenopoiizovaiy pre seba. Prijatý bol návrh, aby obchod bánk s tovarom a surovinami bol kontrolovaný a detaillný obchod zakázaný. Interpellácia Matúša Dulu a spoločníkov. Cien N. S. Matúš Ľuila a spoločníci podali na ministra zahraničných vecí nasledovnú in terpelláciu : Vo veci poslednej reči maďarského ministerského predsedu Huszára o maďarskej propagande v spojeneckých a neutrálnych štátoch pýtajú sa: 1. v akom stádiumé je mierové vyjednávanie s Maďarmi; 2. ako bráni nás minister zahraničia dr. Beneš pred lživou propagandou maďarskej vlády? Odpoveď ministra Beneša. Maďari boli považovaní od spojencov za 3poluvinnikov, ak nie za hlavných vinníkov svetovej vojny. Hoci Maďari snaží i sa zakryť všetky chyby svojej vlády, podarilo sa nám odhaliť skutočnú podstatu maďarskej oligarchie a pomery, aké panovaly tam pred vojnou a za vojny a svet zhrozil sa nad týmito tatárskymi politickými pomerami a pochopil, že vojna pripravili v Pešti a vo Viedni. Bofšev stický režim skrýval tiež rad nacionalistických prvkov, ktoré používal len za rúcho, aby v anarchii uskutočnil svoje šovinistické a imperialistické plány. A tak je to i s dnešným režimom Maďarská propaganda chcela dokázať, že nielen Maďari, ale i sami Slováci sa ponosujú na utlačovanie. Posielali prostitútky na Slovensko, aby tu špionovaly a najnovšie posielajú nám boľševikov. Máme informácie že sa to robf s vedomím Friedricha K propagande používajú i Štatistiku. Minister poukazuje ďalej na výklady maďarského universitného professor* a výtečného právnika Wlassitsa, uverejnené v »Pester Lioyde«, v ktorých dôvod! za prirodzené hranice bývalého Uhorska a podopiera svoje dôvody vedeckými dátami. Minister dr. Beneš konštatuje, že v tejto takzv. vedeckej propagande operuje sa falošnými dejinami, tak na pr. dokazuje sa l v tom istom prejavenf, že — vraj maďarský I národ, bývajúci v maďarských kotlinách, je pôí vodným národom, kdežto ostatné národy a špeciálne Slováci a Rusi do Maďarska sa len vtedy prisfahovali, k^ď maďarské obyvateľstvo už tam Í bolo. Maďari ďalej dokazujú, že v terajších svojich hraniciach nemôžu existovať, lebo majú len obilie, kdežto priemyslu nemajú. Minister dr. Beneš dôvodí, že tak, ako zas my máme priemysel a nemáne nadostač obilia, tak i všetky iné štáty, najmä nové, nie sú »sebestačné « Maďari žiadajú plebiscit na územiach, ktoré sa od nich odtrhly a súčasne operujú ideou »integrity«, čim dokazujú fakt, že ich žiadosf o plebiscit mi slúžiť len na to, aby vyvolalo 1 zmätky, neistotu a anarchiu v celej strednej