Národnie Noviny, január-marec 1920 (LI/1-73)
1920-03-28 / nr. 71
f ížhedia šest ráz do týžáňa: okrem pondelku každý deň. Č’roapiatná Genas na celý tok 84 korún, na pol roka lá korún, ns Štyri roka 21 korún, na mesiac 7 k. 50 h. /«dsotlSyé čísla po 40 bal. 00 cudzozemska: »a eslý rok 110 korún. Ne samá štvrtkové čistá pradpláoa sa i na celý rok 20 kor., na pol roka 10 kor. Do cudzozemska! na celý rok 24 korún. óasopis posiela sa len skutočne predplateným Ci»!o telefónu »edefecle; ih, Clelo telel, administrácie i 33. Redakcia* administrácia a expedícia v Turčianskom 8v. Martine. Bočník IX Nedeľa, 28, marca 1920. Číslo 71. Michal M. Hodža. Na 50-roĎnú pamiatku Jeho smrti. Ucti otcä i ty, čáko sslsdál Ján Koliár. (Dokončenie.) Cisárska-kráfovaký patent o asporiadaní ev. cirkvi uhorskej vo Viedni vydali 1. septembra 1859, a Hodia viacej nemal pokojného života Onedlho začalo sa už jeho martýrstvo. Cirkevné ■bory slovenské, ktoré sriadily sa podľa patents vyvolily si za snperitendenta Karla Kuzraányho a za jeho vikára Michala M. Hodí:u; ale v krajine zdvihol sa taký odpar, že agitovali proti patents i politikovia katolíckeho vyznania- Po sloverskom shromaždení mikulášskom 10. mája 1848-ho Harban pisai domov do Nitrianskej, že v Liptove »i páni hlásia sa k nám«, a teraz, po vydaní patentu, liptovskí madaróni, zemäni, boli ako diví. Co Viedeň dokazovala, tým, pravda, maďarský a maďsrónsky odpor nemohol byt podlaaovaný — naopak, posmeľoval sa. Ved až 15. mája 1860 vyšlo ministerské nariadenie, ktorým ponechali cirkevným sborom na vôľu sriadit sa podľa patentu alebo nie. Siováci-patentaiisti nemali nijakej zákonnej ochrany, áno vrchnosti všetky boly proti nim. V Mikuláši v Hodžovej cirkvi, počitovavšej do 6000 duší, nejakých 20—25 ľadi strhlo k sebe všetku moc a potom celých sedem rokov viedol sa hnusný boj proti človeku, ktorý v riadnych pomeroch bo! by mohol byť len predmetom vy sokej a všeobecnej úcty. Len preto, že zavadzal, zdvihli proti nemu žalobu na odstránenie z fary. Tlak, terrorizmus bol taký Že pri Hodžovi ns vydržali ani kňazi liptovskí, okrem dvoch trno veckího Jána Lehotského a sielnického Ľudovíta Hrebeňa (Zo slabosti pridal sa k Szentivá flcvcom, ktorí viedli akciu, i senior Flech, dvojnásobný test Hodžovho mladšieho brata Ondreja.) Seniorát i vypovedal súd nad obžalovaným: odstránenie z fary. Tak i dištrikt a potom generálná konsistorium. Vzor kňaza i človeka vôbec odsúdili ako nesúceho za kňaza pre celú krajinu. Exekúcia výroku ešte nenasledovela: nad Hodžom držal raka — Franc-Jozef; ale stav vecí na mikulášskej fare a pre Hádžu vôbec bol strašný. Zastavenie platu, beťárske prepádanie ho na fare i nočnou hodinou, vonku i za bieleho dňa... Bolo i tak, že v núdzi postavenú rodinu podporoval mikulášsky katolícky farár, znamenitý Bartoš, ktorý už 1848-ho dokázal sa ako charakterný Slovák. ň ducha Hcdžovho nezlomila ani tete bezpríkladné súženie; najviac ak v tvári pribudlo mn smútku, o ktorom hovorí jeho životopisec Ctiboh Žoch. Vieroslavin a Matora, veľké veršované diela jeho, znáte é zo Slovenských Pohľadov, tak sa zdá, sú z tohto čas n — ek i nie cele, ala v značnej svojej časti. O Slovákovi, o jeho reči takých pekných vecí nikto nepopísal, ako prvej Hodža v svojom Dobrom slove a Včlíne; tn zas, vo Vitroslavíne, geniálne vykladá túžby a sny svojej veľkej doäe o Slovanstve, o Rusku. Ján Hollý, keď mn prišlo hovoriť o Rusoch, o Rnskn, premenil i tón, a čitateľ cíti, ako sa mn pri tom šlrily prsia. Ked 1842 ho v Maduniciach nenadále predstavil sa mn professor Sreznievskij, ako ruský cestovateľ, Hollý dojatý zvolal: „Rus? Rus? Ó, Bože môj!“ a nž objímal hosfa, so slzami hovoriac ďalej: „Rub?! Ó, vy, Rubí, ste velký národ, sláva Slovanovi" Ä na drahý deň, lúčiac sa s hosťom, Hollý, objímajúc a bozkávajúc ho na ústa i v čelo, hovoril s požehnávaním : „Nezabúdaj, milý druh, v Bvojej velikej rodine na nás, biednych Slovákov; povedz svejim, m my ich milujeme ako bratov, a modlíme sa za nich Bobu, Mocnému skutok, slabému modlitba." T liste materi Sreznievskij napísal: „Plakali sme, lúčiac sc, a lúčili sme sa niekoľko ráz “ Ale Hodža Čítajte si len v tejto veci ešte prevyšuje flollého. ~_____ . z jeho Vieroslavína časť o Rnskn. (SI. Pohľady atreny socialistickej nsmeslo sa jednomyseľne po-1884, atr. 154 si.) Od západu ide cbmórava na teba, Rus........................ Pre teba nás, ktorých potlačila, teraz dvojmo zlobou stíhava; že n á r dosial cele nezničila — že ty stojíš, t a?,a sláva, sila! Nuž bratí........................... Hotuj sa len do hrozného boja! Vernú Rus Boh prísne skusovali Všetci ešte prídu i raz tretí... Hotuj že sa.............................. Od detiuBtva duch môj puto vláči: tot ma Nemec zradne doňho dal, vo dvejražne pašnom krvolači vrah mi srdce na smrť dohlo dali Ale čo mi Bovesf nasad stačí, vždy môj duch i srdce sa ti vďačí, ó, Rus! dávnych mojich meno chvál! Žijem či mriem, čo by jeden lebo druhý vrah mi hanby nalôdal, slavianska mat, ó Rus, ó velebo, zakryje ma tvojej slávy nebo I Panuj, vládni, ó Rus všederžavsá... 1 Až fažko vyberať ukážky — jedno od druhého krajšie. (Vadí len známa mauíra Hodžovhct jazyka.) Pri hlhokosti slovanského citu aké poňatie i vyslovenie 1 Na ňom pečať genija. V skladbe Hodžovej, nazvanej „Matora", Jánošík vedie hore Turcom kurucké vojsko, a z toho je výjav, že čitateľ oi divu je epickú stránka Hodžovho poetického talentu. V 1840 tých rokoch, ked služba národná vyžadovala od neho jazybozpytné trudy, v tých pro dnkoval veci, že sa počudujeme, kde to vzal on, teolog. A vo všetkom taký — širokost a prenikavosť umu, mnohostrensost tt lent u. Ako človek, harmonicky Blažený, milotou svojou okúzľujúci, a v živote jednako nešťastný I Na takom živote najlepšie možno vidieť, čo to bolo so Slovákmi v 19. Btoletí. Silám Bvojirn vefkým primeraného Hodža ničoho sni nedokázal. Veď od konca 1840-tych rokov ako by bol mohol met k tomu potrebnej rovnováhy dnshal... Ako rečeno, výrok cirkevných súdov na od stránenie z fary nemohol byt exekvovaný Franc-Jozef, vďačný Hodžovi za jeho účinkovanie v rokoch 1848 a 1849, držal nad ním ruku, Ale po novej vojenskej katastrofe Austrie, po Kráľovej Hradci 1866 ho, ked vo Viedni opäť začali Ba báf Maďarov, lute ránski matadori uhorskí dostali povolenie naložiť b Hodžom podľa výroku svojho. Cisár ešte ustanovil mn ročný piat z milosti, ale po korunácii 1867-ho Hodža nemohol zsatať v Uhorsku. Chcel sa ntiahnut v Dolnom Knbíae — nedovolili mn. Musel do Tešína, kde i umrel 26. marca 1870. Jozef Skultéty, Nový popis obyvatefstva. Slúčenie zemských úverných a hypotekárnych ústavov. Praha, 25. marca. (Radio.) (Cstk. fk.) Vláda predostrela dnes N. S. zákon o popise obyvateľstva v celom obvode C.-s. republiky. Bude v čase od 1. novembra 1920 do 31. marca 1921. Popisný deň bude nrčený nariadením. Potom vláda predostrela zákon o slúčeni zemských ústavov úverných. Zemská banka kráľovstva čeBkého, Zemédelaká banka markrabstva moravského a Komunálny úverný ústav zeme sliezskej slučujú sa v jediný ústav, ktorého sídlom bnde Praha, a ktorý bnde mat obchodnú firmu „Zemská banlta Česko-slovenská*. Podobným spôsobom Blúčia Ba doterajšie zemské ústavy pre hypotekárne úvery v jediný ústav so sídlom v ŕrahe, ktorého obchodná firma bude „Hypotečná banka československá*. Národné shromaždenie. Praha, 26. marca. (Cstk. fk.) Predseda Tornátok otvoril schôdzku o 1 hol. 5 minútach popoludní. Výborom N. S boly pridelené rozličné vládne osnovy zákonov a začalo sa roke vanie o zpráve rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa pre Slovensko a Karpatskú Rus sriaduje odvolávajúca komisia pre dôchodkovú daň (od príjmov, majetku, a od vo- Ijenných ziskov). Referent člen N. S. Pilát hovorí: Uhorské daňové zákonodarstvo vládne dosial na Slovensku a Karpatskej Rusi, nepozná nijakej odvolávajúcej komisie pre dôchodkovú daň (od príjmov, majetku a od vojenných ziskov). Je potrebné podľa vzoru nášho zákonodarstva sriadit na Slovensku a Karpatskej Rusi právnu inštitúciu. Osnova zákona vymyká sa zpod ustanovení zákona o priamych osobných daniach. Zákon bez debatty prijali v prvom a druhom čítaní Cien N. S. dr. TJhlíf podáva správu kultúrneho výboru o návrhu poskytnúť subvenciu Hlávkovom štedenskému kollegiu českých vysokých škôl pražských a zaokryt ročný deficit. Potom rokovanie prerušili a nssledovaly náhradné voľby do rozličných výborov N. S. Do pozemkového výbore miesto člena N. S. Medveckého vyvolili člena N S. Jána Fetroviča, do ústavného výboru miesto člena N. S dr. Deréra člena N. S. dr. J. Vanoviča, do dopravného výboru miesto člena N. S. inž. Burjana člena N. S. Petrcviča. Koniec schôdzky popoludní o 2. 15 min. Budúca schôdzka v utorok 30. marca po poludní. Zvesti «t zabraiičia. Zvesti z Nemecka. Bauerov kabinet odstúpil. Berlín, 26. marca. (Wslff. kane.) (Ostk. fk.) Celý kabinet odstúpil. Na dnešný deň určenú schôdzku N. S. odvolali. Rišsky präzident nerozhodol sa ešte poveriť niekoho utvorením kabinetu. Z Gesko-slovenskej repülik}. Minister dr. Beneš na kandidačnej listine č-s. socialistov. Praha, 25. marca. (Radio.) (Cstk. fk.) Strana s T-c . , . sociálao demokratická, agrárna strana, č. s. strana f Ußlllä PráZffô D13ll3ľ8K6J MBľOVej socialistická a Slovenský Klnb uznávajúc za potrebné, aby minister zahraničných vecí dr. Eduard „ v'. •• .. , . • - •. ■ Beneš patril budúcemn parlamentu ako poslanec MlďSľSkÔ pľOtináVfhy 88 ätľOSkOtäly. PO* súhlasia, aby dr. Eduard Beneš bol uvedený na ‘ kandidačnej listine č.-s. strany socialistickej bes akýchkoľvek strannickych záväzkov. Na základe horeoznaéenéhO dohodnutia, zastupiteľstvo č. -b. núknnf ministrovi Benešovi kandidatúra, ktorú on prijal. delegácie v Nenilly. žiadavta plehissitu a územných ústupkov rozhodíš odvrhintá, * Budapešť, 25. marct. (Östk. fk.) »Az Est« oznamuje z Paríža, že maďarská mierová delegácia dostala už odpoveď dohody na protinávrhy. Odpoveď rozhodne odvrhuje maďarské protinávrhy, najmä nebudú pripustené územné ústupky, odmietnuté je