Národnie Noviny, apríl-jún 1920 (LI/74-144)
1920-04-01 / nr. 74
f jfiíŕiodl» isst réz do týžsté*: okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na celý ívM 84 korán, na pol roka ä korún, na fitvrf roka 21 Sorún, na mesiac 7 k. 50 h. Jednotlivá čísla po 40 hal. Do cudzozemska: a# celý rok 110 korún. lodník LL Na samé štvrtkové čísi« prsdpláca sa: na celý rok 20 kor., na pol roka 10 kor. Do cudzozemska) na celý rok 24 korún. časopis posiela sa len skutočne predplateným. B. Ol.lo telelőim redakcie: S*. Člelo telet, administrácie i 31. Číslo 74. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sw. Martine. Štvrtok. 1, apríla 1920. Dr. Kramáŕ. Naše kultúrné stredisko, Turčiansky Sv. Martin, malo česť uvítať a prijať na krátky pobyt významného českého politika a dejateľa, bývalého ministerského predsedu dr. Karla Kramáfa. Dr. Kramáŕ od času októbrového prevratu z roku 1918 ešte nebol na Slovensku a teda je prirodzené, že vybral sa ponavštevovať osvobodené slovenské kraje, pri osvobodzovaní ktorých svojou vytrvalou protinemeckou politikou a chrabrým chovaním sa cez vojnu mal i on nie malú účasť. Svobodné Slovensko, a teda i naše kultúrné stredisko, uvítalo už viacej českých politikov a ministrov. Hneď po osvobodení našich slovenských krajov navštívili nás ministri Stanek, Haberman, Seukup a Záhradník, neskoršie prišli ministri Kloíáč a Heidíer, predseda a podpredseda N. S. Tomášek a dr. Hajn, boli tu i náčelní poslanci, repräzentanti českých politických strán, no politik, heroizmus a sebaobetavosť ktorého za vojny sme tak obdivovali, ktorý i pred vojnou zaujímal sa o náš osud a mal pre nás nie malé pochopenie, prišiel len teraz navštíviť Slovensko a nám, ktorí sme s láskou privítali predošlých českých vysokých hosťov, či neprichodí tešiť sa návšteve dr. Kramáŕa a ukázať mu všetky znaky známej slovenskej pohostinnosti, teploty a srdečnosti ?! Túto otázku staviame si preto pred naše oči, lebo pred zavítaním dr. Kramáŕa na Slovensko boly sa vyskytly v istých kruhoch slovenskej spoločnosti obavy ohľadom údajného nevhodného času návštevy dr. Kramáŕa. Už sama v sebe okolnosť, že na návštevu takého zaslúžilého človeka, ako je dr. Kramáŕ, hľadí sa kritickým okom, je, mierne rečeno, nevkusné a sotva robí česť slovenskému menu. Ne, item, stalo sa, s istej strany nášho Slovenska dostalo sa dr. Kramáŕovi nie práve najpriateľskejšieho novinárskeho privítania, tak že chtiac-nechtiac, musíme i my rozmýšľať a uvažovať o otázke, či naozaj je na mieste privlastňovať návšteve dr. Kramáŕa nejaké strannícke motívy a vidieť v ňom prípadného »agitátora« svojej politickej strany. Dr. Karol Kramáŕ, bývalý ministerský predseda, je uznaným vodcom česko-slevenskej národne-demokratickej strany. Táto strana, exponovaní členovia ktorej tvoria smotánku českej intelligencie, má dve vypuklé vlastnosti, totiž: svoje terajšie eppozičné stanovisko a špeciálnu slovsnskeruskú politiku jej predných ľudí. Rozumie sa, že koalované politické strany Národného shromaždenia, ku ktorým patrí i náš Slovenský Klub a teda i naša slovenská národná a roľnícka strana, vidia nateraz svojho protivníka v národnej demokracii a na jej hlavného predstaviteľa dr. Karla Kramáŕa nepozerajú pravé po priateľsky. Keď teda mal prísť dr. Kramáŕ na Slovensko, na jednej z koalovaných strán začaly sa javiť symptómy neodôvodnenej nervóznosti a začalo sa netaktické upodozrievanie osoby dr. Kramáfa zo stranníckeho chápania slovenských vecí, ktorý si — vraj — zle volil »predvolebný čas« na cestu po Slovensku a proti prípadnému agitátorstvu ktorého muselo by sa dôrazne protestovať. Terajší predvolebný čas ja naozaj veľmi pohyblivý a volebná nervozita je so dňa na deň badateľnejšia. Nie div teda, ked táto nervozita opanovala i pero istého slovenského redaktora, ktorý už či nasuggerujúc si údajnú nevhodnosť terajšieho cestovania dr. Kramáfa po Slovensku a či konajúc na povel istej politickej skupiny, má obavu pred prípadným stranníckym zasahovaním dr. Kramáfa do slovenského politického života a neštíti sa tohoto charakterného a čestného človeka upodozrievať z prípadného agitátorstvs. Tieto myšlienky, podobajúce sa »maľovaniu čerta na stenu«, sú nielen úplne bezzákladné, ale i celkom nemiestné a je nanajvýš poľutovaniahodné, že disharmonický chcú vplývať na srdečnosť, s ktorou slovenská verejnosť, najmä intelligencia, sprevádza pobyt vysokého hosťa na Slovensku. Každý slovenský činiteľ znajúci politickú abecedu veľmi dobre vie, že z významných českých politických strán jediná národno - demokratická strana naozaj správne pochopila špeciálné politické pomery Slovenska, nezakladajúc tu dosial svojich organizácií. Kým ostatné väčšie české politické strany zčiastky stvorily si vlastné organizácie na Slovensku, zčiastky vstúpily do úzkeho spojenia so slovenskými stranami podobného smeru (ešte i nepatrná česká stredostavovsko-obchodnícka a remeselnícka (živnostenská) strana prebovala robiť si tu pôdu), strana národnej demokracie naozaj gavaliersky, rezervovane, chovala sa oproti stupňujúcemu sa triedeniu slovenského politického života a chamtivé nezasiahla doňho. A kým ostatné české politické strany tak mravne ako i hmotne podporovaly pridružené slovenské strany, strana národnej demokracie a jej prívrženci na Slovensku vydali krásny charakterný povel: nekomplikotať tažkej situácie Slovenska tvorením novej politickej strany, ale podporovať zo všetkých svojich síl slovenskú národnú a roľnícku stranu, ktorá zahrňuje v sebe najviacej národných pracovníkov, a vstupovať do jej organizácií. Takýto ohlas dýchajúci ozajstnou národnou myšlienkou mohla vydať teda len strana, ktorej nejde o posilnenie svojich stranníckych záujmov, o napomáhanie predčasného politického triedenia na; Slovensku, ale ktorá má pred očami bu-j dúcnosť oslobodenej slovenskej zeme a konsolidáciu našich boľavých pomerov. Ved ked išlo o spojenie slovenskej národnej strany s roľnícko-republikánskou stranou, práve náčelní ľudia národnej demokracie na Slovensku najviac pričinili sa a urobili všetko možné, aby spojenie označených dvoch strán stalo sa skutkom. Tieto potešiteľné íaktá, ktoré sa ničím •dškriepiť a odtajiť nedajú, sú živým dôkazom národného a charakterného smýšľania ľudí, hrajúcich prvé roily v strane národnej demokracie. Ked teda jej prvý predstaviteľ prijde na Slovensko, aby nabral duševného občerstvenia zo zeme, za ktorú mal kedysi obetovať svoj najväčší poklad: svoj život, aby bez všetkých zadných myšlienok ponavštevoval niektoré známejšie slovenské mestá a mestečká, tak, ako ich pred nim navštívilo už poltucta ministrov, je nanajvýš nemiestné v spontánnom nadšení slovenskej verejnosti nad príchodom už dávno čakaného hosťa vyludzovať disharmonické zvuky a 5-dňový pobyt dr. Kramáŕa znepríjemňovať nevkusnými, nevhodnými novinárskymi článkami. pre Dr. Kramáŕ mnoho vytrpel za vojny svoje zrejmé protinemecké presvedčenie a slovenský národ vedel ho vtedy obdivovať, tak ako ho i teraz ešte obdivuje pre jeho zvláštné národné a slovanské zásady. Či sú všetky tieto zásady celkom správné a prijateľné, teraz nerozoberáme a neskúmame. Odhliadnuc však od terajšieho účinkovania dr. Kramáfa, my vžívame sa do nedávnej činnosti nášho hosťa, ked na všetky jeho kroky pozerali sme s istou pevnou nádejou, že nám — vtedy ešte ujarmeným — čosi-kamsi svitne deň slobody. A z týchto udalostí veľkých časov utkvelý nám v mysli dva milé momenty. Prvý, ked v mesiaci máji roku 1918 na slávnostiach Národného divadla v Prahe dr. Kramáf pred tvárou tisícich českých vlastencov objal nášho staručkého básnika Hviezdoslava a sľúbil mu, že »Slovensko bude svobodné«. Druhý moment je ešte radostnejší. Bolo to koncom novembra roku 1918, ked maďarské vojská nechcely vyprázdniť Slovenska a my sme trnuli a obávali sme sa divosti a pomstychtivosti maďarskej vojenskej moci. Naše bôľné výkriky dotkly sa ušú českej verejnosti a dr. Kramáfa v prvom rade ako vtedajšieho ministrapredsedu. Začala sa teda diplomatická akcia za Slovensko a dr. Kramáŕ konal pritom naozaj nadľudskú prácu. A aj vykonal očistenie Slovenska od maďarského vojska. Jeho sľub, daný 25. novembra v Prahe delegátovi Slovenskej Národnej Rady: »Za osem dní pôjdu Maďari zo Slovenska«, sa i vyplnil. Ešte v ten deň poslal súrny list do Paríža a 3. decembra r. 1918 už bol v Budapešti energický rozkaz maršalla Focha vyprázd' iť Slovensko a Maďari museli sa odpratať. Slováci nie sú nevďačný národ, Slováci vedia oceniť prácu svojich dobrodincov a pomáhateľov. Dr. Kramáf bol od mnohých rokov priaznivcom slovenského národa, ako taký dokázal sa i v časoch svojej ťažkej životnej zkúšky a vžil sa preto hlboko do našich sŕdc. My vítame ho na slobodnej slovenskej pôde, vítame ho i v stredisku nášho kultúrneho života ako svojho drahého rodného brata, a veríme, že z jeho lásky oproti Slovensku, ktorú i teraz na každom kroku dosvedčuje stvorí sa mohutná reťaz tých českých a slovenských pracovníkov, ktorí bez egoistických zámerov a osobných chúťok chcú mať Slovensko zdravou a šťastnou čiastkou jednotnej Česko-slovenskej republiky. i. t.