Národnie Noviny, apríl-jún 1920 (LI/74-144)

1920-04-01 / nr. 74

f jfiíŕiodl» isst réz do týž­­sté*: okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na celý ívM 84 korán, na pol roka ä korún, na fitvrf roka 21 Sorún, na mesiac 7 k. 50 h. Jednotlivá čísla po 40 hal. Do cudzozemska: a# celý rok 110 korún. lodník LL Na samé štvrtkové čísi« prsdpláca sa: na celý rok 20 kor., na pol roka 10 kor. Do cudzozemska) na celý rok 24 korún. časopis posiela sa len skutočne predplateným. B. Ol.lo telelőim redakcie: S*. Člelo telet, administrácie i 31. Číslo 74. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sw. Martine. Štvrtok. 1, apríla 1920. Dr. Kramáŕ. Naše kultúrné stredisko, Turčiansky Sv. Martin, malo česť uvítať a prijať na krátky pobyt významného českého poli­tika a dejateľa, bývalého ministerského predsedu dr. Karla Kramáfa. Dr. Kramáŕ od času októbrového prevratu z roku 1918 ešte nebol na Slovensku a teda je priro­dzené, že vybral sa ponavštevovať osvo­­bodené slovenské kraje, pri osvobodzovaní ktorých svojou vytrvalou protinemeckou po­litikou a chrabrým chovaním sa cez vojnu mal i on nie malú účasť. Svobodné Slovensko, a teda i naše kultúrné stredisko, uvítalo už viacej če­ských politikov a ministrov. Hneď po osvobodení našich slovenských krajov navštívili nás ministri Stanek, Haberman, Seukup a Záhradník, neskoršie prišli mi­nistri Kloíáč a Heidíer, predseda a pod­predseda N. S. Tomášek a dr. Hajn, boli tu i náčelní poslanci, repräzentanti če­ských politických strán, no politik, heroiz­­mus a sebaobetavosť ktorého za vojny sme tak obdivovali, ktorý i pred vojnou zaujímal sa o náš osud a mal pre nás nie malé pochopenie, prišiel len teraz navštíviť Slo­vensko a nám, ktorí sme s láskou privítali predošlých českých vysokých hosťov, či neprichodí tešiť sa návšteve dr. Kramáŕa a ukázať mu všetky znaky známej slo­venskej pohostinnosti, teploty a srdeč­nosti ?! Túto otázku staviame si preto pred naše oči, lebo pred zavítaním dr. Kramáŕa na Slovensko boly sa vyskytly v istých kru­hoch slovenskej spoločnosti obavy ohľa­dom údajného nevhodného času návštevy dr. Kramáŕa. Už sama v sebe okolnosť, že na návštevu takého zaslúžilého člo­veka, ako je dr. Kramáŕ, hľadí sa kriti­ckým okom, je, mierne rečeno, nevkusné a sotva robí česť slovenskému menu. Ne, item, stalo sa, s istej strany nášho Slo­venska dostalo sa dr. Kramáŕovi nie práve najpriateľskejšieho novinárskeho privítania, tak že chtiac-nechtiac, musíme i my roz­mýšľať a uvažovať o otázke, či naozaj je na mieste privlastňovať návšteve dr. Kra­máŕa nejaké strannícke motívy a vidieť v ňom prípadného »agitátora« svojej politi­ckej strany. Dr. Karol Kramáŕ, bývalý ministerský predseda, je uznaným vodcom česko-sle­­venskej národne-demokratickej strany. Táto strana, exponovaní členovia ktorej tvoria smotánku českej intelligencie, má dve vy­puklé vlastnosti, totiž: svoje terajšie eppo­­zičné stanovisko a špeciálnu slovsnske­­ruskú politiku jej predných ľudí. Rozumie sa, že koalované politické strany Národ­ného shromaždenia, ku ktorým patrí i náš Slovenský Klub a teda i naša slovenská národná a roľnícka strana, vidia nateraz svojho protivníka v národnej demokracii a na jej hlavného predstaviteľa dr. Karla Kramáŕa nepozerajú pravé po priateľsky. Keď teda mal prísť dr. Kramáŕ na Slo­vensko, na jednej z koalovaných strán začaly sa javiť symptómy neodôvodnenej nervóznosti a začalo sa netaktické upo­dozrievanie osoby dr. Kramáfa zo stran­­níckeho chápania slovenských vecí, ktorý si — vraj — zle volil »predvolebný čas« na cestu po Slovensku a proti prípad­nému agitátorstvu ktorého muselo by sa dôrazne protestovať. Terajší predvolebný čas ja naozaj veľmi pohyblivý a volebná nervozita je so dňa na deň badateľnejšia. Nie div teda, ked táto nervozita opanovala i pero istého slovenského redaktora, ktorý už či nasug­­gerujúc si údajnú nevhodnosť terajšieho cestovania dr. Kramáfa po Slovensku a či konajúc na povel istej politickej sku­piny, má obavu pred prípadným stranní­­ckym zasahovaním dr. Kramáfa do slo­venského politického života a neštíti sa tohoto charakterného a čestného človeka upodozrievať z prípadného agitátorstvs. Tieto myšlienky, podobajúce sa »maľova­niu čerta na stenu«, sú nielen úplne bez­­základné, ale i celkom nemiestné a je nanajvýš poľutovaniahodné, že disharmo­nický chcú vplývať na srdečnosť, s ktorou slovenská verejnosť, najmä intelligencia, sprevádza pobyt vysokého hosťa na Slo­vensku. Každý slovenský činiteľ znajúci poli­tickú abecedu veľmi dobre vie, že z vý­znamných českých politických strán jediná národno - demokratická strana naozaj správ­ne pochopila špeciálné politické pomery Slovenska, nezakladajúc tu dosial svojich or­ganizácií. Kým ostatné väčšie české poli­tické strany zčiastky stvorily si vlastné organizácie na Slovensku, zčiastky vstúpily do úzkeho spojenia so slovenskými stra­nami podobného smeru (ešte i nepatrná česká stredostavovsko-obchodnícka a re­meselnícka (živnostenská) strana prebovala robiť si tu pôdu), strana národnej demo­kracie naozaj gavaliersky, rezervovane, chovala sa oproti stupňujúcemu sa trie­deniu slovenského politického života a chamtivé nezasiahla doňho. A kým ostatné české politické strany tak mravne ako i hmotne podporovaly pridružené slovenské strany, strana národnej demokracie a jej prívrženci na Slovensku vydali krásny charakterný povel: nekomplikotať tažkej situácie Slovenska tvorením novej poli­tickej strany, ale podporovať zo všetkých svojich síl slovenskú národnú a roľnícku stranu, ktorá zahrňuje v sebe najviacej národných pracovníkov, a vstupovať do jej organizácií. Takýto ohlas dýchajúci ozaj­stnou národnou myšlienkou mohla vydať teda len strana, ktorej nejde o posilnenie svojich stranníckych záujmov, o napomá­hanie predčasného politického triedenia na; Slovensku, ale ktorá má pred očami bu-j dúcnosť oslobodenej slovenskej zeme a konsolidáciu našich boľavých pomerov. Ved ked išlo o spojenie slovenskej národnej strany s roľnícko-republikánskou stranou, práve náčelní ľudia národnej demokracie na Slovensku najviac pričinili sa a urobili všetko možné, aby spojenie označených dvoch strán stalo sa skutkom. Tieto potešiteľné íaktá, ktoré sa ničím •dškriepiť a odtajiť nedajú, sú živým dô­kazom národného a charakterného smý­šľania ľudí, hrajúcich prvé roily v strane národnej demokracie. Ked teda jej prvý predstaviteľ prijde na Slovensko, aby nabral duševného občerstvenia zo zeme, za ktorú mal kedysi obetovať svoj najväčší poklad: svoj život, aby bez všetkých zadných myšlienok ponavštevoval niektoré zná­mejšie slovenské mestá a mestečká, tak, ako ich pred nim navštívilo už poltucta ministrov, je nanajvýš nemiestné v spon­tánnom nadšení slovenskej verejnosti nad príchodom už dávno čakaného hosťa vy­ludzovať disharmonické zvuky a 5-dňový pobyt dr. Kramáŕa znepríjemňovať nevkus­nými, nevhodnými novinárskymi článkami. pre Dr. Kramáŕ mnoho vytrpel za vojny svoje zrejmé protinemecké pre­svedčenie a slovenský národ vedel ho vtedy obdivovať, tak ako ho i teraz ešte obdivuje pre jeho zvláštné národné a slo­vanské zásady. Či sú všetky tieto zásady celkom správné a prijateľné, teraz nerozo­beráme a neskúmame. Odhliadnuc však od terajšieho účinkovania dr. Kramáfa, my vžívame sa do nedávnej činnosti nášho hosťa, ked na všetky jeho kroky pozerali sme s istou pevnou nádejou, že nám — vtedy ešte ujarmeným — čosi-kamsi svitne deň slobody. A z týchto udalostí veľkých časov utkvelý nám v mysli dva milé mo­menty. Prvý, ked v mesiaci máji roku 1918 na slávnostiach Národného divadla v Prahe dr. Kramáf pred tvárou tisícich českých vlastencov objal nášho staručkého básnika Hviezdoslava a sľúbil mu, že »Slovensko bude svobodné«. Druhý mo­ment je ešte radostnejší. Bolo to koncom novembra roku 1918, ked maďarské vojská nechcely vyprázdniť Slovenska a my sme trnuli a obávali sme sa divosti a pomsty­chtivosti maďarskej vojenskej moci. Naše bôľné výkriky dotkly sa ušú českej ve­rejnosti a dr. Kramáfa v prvom rade ako vtedajšieho ministrapredsedu. Začala sa teda diplomatická akcia za Slovensko a dr. Kramáŕ konal pritom naozaj nadľudskú prácu. A aj vykonal očistenie Slovenska od maďarského vojska. Jeho sľub, daný 25. novembra v Prahe delegátovi Sloven­skej Národnej Rady: »Za osem dní pôjdu Maďari zo Slovenska«, sa i vyplnil. Ešte v ten deň poslal súrny list do Paríža a 3. decembra r. 1918 už bol v Budapešti energický rozkaz maršalla Focha vyprázd' iť Slovensko a Maďari museli sa odpratať. Slováci nie sú nevďačný národ, Slováci vedia oceniť prácu svojich dobrodincov a pomáhateľov. Dr. Kramáf bol od mnohých rokov priaznivcom slovenského národa, ako taký dokázal sa i v časoch svojej ťažkej životnej zkúšky a vžil sa preto hlboko do našich sŕdc. My vítame ho na slobodnej slovenskej pôde, vítame ho i v stredisku nášho kultúrneho života ako svojho dra­hého rodného brata, a veríme, že z jeho lásky oproti Slovensku, ktorú i teraz na každom kroku dosvedčuje stvorí sa mo­hutná reťaz tých českých a slovenských pracovníkov, ktorí bez egoistických záme­rov a osobných chúťok chcú mať Slovensko zdravou a šťastnou čiastkou jednotnej Česko-slovenskej republiky. i. t.

Next