Národnie Noviny, apríl-jún 1920 (LI/74-144)
1920-05-28 / nr. 118
to rov, vítam' i zástupcov iných národnosti ako vážnych spolupracovníkov v tomto zákonodarnom sbore, kde im je poskytnutá možnosť plnit vážne úlohy, aby nám naša spoločná vlasf republika Česko slovenská bola všetkým jednako milou. (Hlučný potlesk). Potom bola voľba dvoch podpredsedov. Podľa § 61. hlasovacími lístky 143. hlasmi vyvolili za podpredsedov dr. Fraňa Soukupa (soc dem.) a V. Klofáta (nár. soc.) Vyvolení podpredsedovia sa osvedčili, že voľbu prijímajú a po složení sľubu ujali ua svojho úrade. Zz zapisovateľov vyvolili dr. KrousJcého (nár. soc.), 8véceného (soc. dem.), dr. J. Vilka (Slovák), dr C Stojana (klerikál.), O. Prikryla (nár. dem ), Ľ Löwa (nem soc. dem ) Za kvesto rOV vyvolili: č. Lisiho (nár. soc.), A Méchuru (soc. dem.), F. Hybša (agrárnik) a J Jílka (klerikál). Vyvolení voľbu prijali a zaujali svoje funkcie. Potom bol rokovací poriadok vyčerpaný. Predseda oznámil, že 27. t. m predpoludním bude spoločná schôdzka oboch snemovní v za sedacej sieni snemovej budovy. Na dennom po riadku bude: Voľba präzidenta a složenie jeho slubu na ústavu Budúca schôdzka 1 júna o 4 hod. popoludní Ťažká krivda. (Z kruhov vojenských ) V dňoch, ked sme spomínali výročie tragickej smrti prvého vojenského ministra generála M. R. Štefánika, zjavily sa v novinách popri pietnych rozpomienkach na jedného z predných pracovníkov za naše národné osvobodenie i články, ktoré chcely toto smutné výročie použif k útokom na generála Štefánika, a ktoré ho obviňovaly najmä zo siuhovania reakcionárovi Kolčakovi a z ubitia demokratických poriadkov sibírskeho vojska. V jednom takom článku stálo doslovne: »V osobe Štefánikovej je sibírskemu legionárovi stelesnená zrada na národne - revolučnom programme ruských légií, Česko-slovanská pretiľudová reakcia, premyslený a úspešný útok červeno bieleho militarizmu proti nezkúsenému, v Rusku opustenému česko-slovenskému ľudu... Štefánik zneužil svojho postavenia ako minister, keď hodil ruské legie na pospas medzinárodnému kapitalizmu v ruskej občianskej vojne. Štefánik surové vytrhol zástavu rovnosti, svobody a bratstva z rúk revolucionárov, urazil hrubo ich sebavedomie a čest, zašliapal ich hrdost a dobré, meno... Štefánik je pôvodcom ideového, politického i vojenského pádu legif, on je príčinou tragického utrpenia demokracie ruskej i česko-slovenskej za diktatúry »čierneho admirála«. Na Štefánikovu hlavu, na jeho radcov a pochopy kliatba, zúfalstvo i krv 50 000 československého ludu na Sibíri.« Je bôľné čftaf podobné obvinenia, ked sa už nemôže bránif ten, proti ktorému sú vyne sené. Tým väčšmi musí zabolieť zrejmá snaha týchto útokov, aby bol mravne dískreditovaný človek, ktorému je národ povinný večnou vďakou za to, čim prispel k jeho osvobodeniu. Dnes okrem toho ešte vždy nemožno vyniesť vecný a spravedlivý súd o udalostiach v sibírskej armáde, lebo niet presného a úplného materiálu Ale tolko je už známe, že je možné chránil pamiatku Štefánikovu pred snižujúdmi útokmi, aby bolo možné zachovať Štefánikovi meno muža, ktorý v pravom smysle slova nemal nikdy nič iného na mysli, ako blaho svojho národa. Štefánik išiel h sibírskej armáde nie preto, aby jn zapredal kapitalistickej reakcii, ale aby ju s cťou vyviedol z ruského chaosu do osvobodenej domoviny; v tom smysle i vydal ohlas hped po svojom príchode k vojsku Česko-slovenskému. Nebolo jeho vinou, že nemohol svojho úmyBlu realizovať, ked mu k tomu chýbaly sily. Na nešťastie sa ruské pomery vtedy znova komplikovaly, západné mocnosti boly ešte viac desorientované: myslelo Ba, že úloha Cechov a Slovákov nie je ešte na Sibíri Bkončená, že treba, aby oni ako jediný disciplinovaný živel zamedzili úplný rozvrat ázijského Ruska. Boly v tom Í8te preceňované ich sily a ne dokonalé poznanie ruskej situácie. Naša vláda a celkom tak i minister Štefánik stáli pevne na neutrálnom stanovisku k vnútorným rozporom ruským, a nechceli zavliecť BibírBke vojsko do ich vírn. Košice, 25. mája. (Cstk. lk.) Maďarskí železniční zamestnanci z Cápu dostanúc od správy česko slovenských štátnych železníc ultimatum, rozhodli sa vyslať do Budapešti 2. svojich druhov, aby sa informovali u maďarskej správy. Pri návrate týchto 2. delegátov chytili, lebo nemali povolenia prekročiť hranice. Preto maďarskí zamestnanci vyhlásili štrajk. Komisia, vyslaná do Čapu, zistila, že príčina chytenia oboch delegátov bola, že mali u seba dynamitové patróny. Ďalej sa vysvetlilo, že časf ultimáta, ktorá zamestnancov zle mala, prekladal akýsi Molnár, ktorý ho z českého jazyka omylom alebo tendečne zle preložil. Štrajkujúci predlo žili tieto podmienky: 1. Bezodkladné prepustenie oboch delegátov, 2. zaručenie beztrestnosti za štrajk, 3. záruku, že z politických dôvodov nebude nik zo služby prepustený. Na základe týchto podmienok začalo sa pokonávanie, výsledok ktorého a ucttuuoii »oTiioui, oiuiio^o »wjoo.u uu ibu t ti u. podľa náhľadu »Kassai U js£gu« bude prijatie pod Štefánik myslel len na to, ako dopraviť vojsko mienok a začatie práce, domov; pomery boly mocnejšie ako on, a iste nik nežialil nad tým bslestnejšie, ako práve on. Ale je spravodlivé, shrnúť preto na jeho hlavn strašné kliatby, ako by on bol vinný mučivému predĺženiu pobytu sibírskych legionárov v nepohostinnom kraji? demokratického sriadenia sibírskej armády*, také výčitky bolo počuť už prvej Rozumie Ba, že této výčitky nie sú pravdivé, Štefánik úplne v shode s Česko-slovenskými vládnymi činiteľmi postavil sa na stanovisko, že sriadení n Česko-slovenského štátu končí sa epoeha revolučná, že treba vojenské jednotky včleniť do jednotného správneho apparátn nového štátu, a že teda i sibírska armáda, datiaľ sbor revolučný so svojím vlastným sriadením, mnsí sa organicky vkliniť do jednotne vedenej a riadne konštituovanej vojenskej správy republiky. Možno mať pochybnosti o tom, pokiaľ bolo to konanie srovnateľaé so zvláštnymi pomermi, v ktorých sibír ska armáda vznikla a žila. Treba povážiť, že Štefánikovi, ktorý po prvý raz prišiel na Sibír, nebolo ani možné, aby sa vžil do týchto pomerov a do odlišného dncha sibírskeho vojska. Vecne mal pravdu a konal len dôsledne ako minister právneho . sporiadaného štátn. Výčitky „eézárskej, spnpne ‘aristokratickej ľubovôle, nenávistného pohŕdania demokraciou“ sú prinajmenej nespravodlivé. Môže byť pochybnosť o demokratizme človeka, ktorý je z rodiny chudobného evanjelického farára v zapadnutej slovenskej dedinke a prebíjal Ba takým spôsobom, ako Štefánik ku svojmu postaveniu? Životnú dráhu Štefánikovu charakterizuje najvýraznejšie húževnatá, vytrvalá pracovitosť, obetivá, nadosobná, činorodá láska k národu Tejto jeho žiariacej povesti neporuší snaha vylíčiť ho ako prototyp nefadového povýšenca a kapitalistického imperialista. Že táto snaha vedená je zrejmou nespravodlivosťou k mŕtvemu generálovi, vidno až z toho, že sa argumentuje citátmi ktorých sprivnost nemožno kontrolovať. Ostatne, výroky Štefánikove, ktoré uvádza pisateľ spomenutého článku, nemôžu nepredpojatého čitateľa presvedčiť o Štefánikovom reakcionárstve, spupnom militarizme a nedemokratickosti, najmä ked ]e zrejmá snaha, priviesť ho na skreslenú súvislosť. Nesvedči na pr. o dobrej vôli, ked sa nešetrne hovorí o Štefánikovej ťažkej chorobe a ked sá vysvetľujú jeho výroky: »A teraz mi je zle, prosím vás, už nemôžem ďalej« tak, že tým spôsobom Štefánik hľadel odbyt otázky alebo námietky sibírskych dobrovoľníkov. Nepochybujeme, že objektfvné štádium na základe presného a všestranného materiálu Štefánika dokonále ospravedlní, že donesie dôkazy o jeho statočnej snahe vysvobodif sibírsku armádu zo zmätku ruskej revolúcie, že dokáže jeho demokratičnost ako politika a jeho rýdzosť a šľachetnosť ako človeka. (»Československá Republika« č. 140) Poznámka redakcie Ciánok, na ktorý 8B „Č aiho slovenská Republika* odvoláva, vyšiel v „Práve Lidu“. Orgán ô-s. sociálnych demokratov teda poprial miesta hanebnému útoku na človeka uš vyše roka mrtvého, ktorý našej republike vykonal aspoň také služby, ako president Maiaryk a minister dr. Beneš. Každý národne cítiaci človek musi vysloviť najhlbšie opovrženie nad týmto najnovším hyenizmom, ktorého dopustila sa redakcia »Práva Lido«. I Gesko-slovenskej republiky, O štrajku maďarských železničiarov * v cape. Rumuni vyprázdňujú obsadenú časf Karpatskej Rusi. Košice, 26. mája. (Cstk. fk.) Z Užhorodu Štefánik je napádaný pre „cezárske zlomenie nám oznamujú, že na základe dohodnutia prvej subkomisie pracujúcej v Szatmárnémeti Rumuni vyprázdnia počínajúc 27. t. m. územie medzi Tiseeujlakom a Nagyszöllősom. Ďalej budú vyprázdňovať čim najskoršie po vyjasnení železničných otázok Druhá evakuačná komisia, v Marmarošskej Sihoti, začne svoju činnosf dnes. Generál Avarescu, rumunský ministerpredseda, príjde 27. t. m. do Szatmárnémeti. Zásobovacia kríza. Pod týmto záhlavím čítal som v »Národných Novinách« pozoruhodný článok. Pôvodca článku na napravenie doterajšieho zlého zásobovania dáva zvláštnu radu: uložiť štátnu zásobátňu na obchodnom základe, v ktorej by sa sústrednilo všetko zvyšné, od gaadov podľa dohodnutia nakúpené obilie. Na naloženie takéhoto ústavu by bol potrebný vefký kapitál, a na sosbieranie obilia veiké množstvo úradníkov. Na takýto spôsob ualožený ústav len menom by sa líšil od terajšieho zásobovacieho ústavu. Pre dovoscé a manipulačné trovy obilie bolo by práve také drahé, ako dnes. Aby sme sa mohli dožiť lepšieho a istejšieho i lacnejšieho zásobovania, založme v každej obci Zásobovací ústav. Nech si každá obec voľným nákupom saopaträ potrebné obilie od rofnfkov. Ceny si môžu sami roľníoi ustálit na širšej, k vôli tomu ministerstvom svolanej porade. Dobrú cenu, pravda nie kefasskú, na isokrytie rozličných výdavkov, akých má dosť každý roľník, aby obecenstvo zaplatilo roľaíkovi a nie ketasom. Takto zakúpené obilie nemuselo by sa na ďaleko a draho prevážat a priviezlo by sa do oboe len toľko, kolko je potrebné. Každé obeoné predstavenstvo by si pokladalo za národnú povinnosť nadobudnúť potrebnú «&soba a s ňou manipulovať. Ved aáiobovanie i dosiaľ, aspoň a&asiky, obťažovalo obecné predstavenstvá. Takým občanom, ktorí by nemali na oohotove peňaaí, obec by poskytla úver. Alebo mesačne vydávať ustálenú quota, ved to i dosiaľ hotovým grošom platiev&Ii, Osobnú quota nech ustáli sama vláda, ale rozumne, nie tak, ako minulého roku, ked v prvých mesiacoch bola 12-kilogrammovi a po«dejšie už len 3-kilogrammová. Najmenej 8—& žiiogrammov múky potrebuje na mesiac každý človek. Takto by sa dosiahla opravdová demokratická rovnoprávnosť. Všetci zásobení by boli jednako zaopatrení. A hned by sa oboe sprostily i toho nebezpečenstva, — môžme ho pomenovať boľieviotvom — ktoré hroai od hladných žalúdkov. Nasýtený človek je nie nebezpečný. Ako fahko by sa všetko toto mohlo uskutočniť I Dr. J. L. Zvesti zo zahraničia. Čo sa robi na Tešinsku, Hrozby poľských baníkov. Moravská Ostrava, 25. mája. (őitk. fír.) Polski baníci v Karvine žiadajú odstrániť č.-s. četníkov, č. s. správu a nahradiť všetko Poliakmi, prepustiť 18. Poliakov, zatvorených v Orlovej a uväznených v Moravskej Ostrave. Jest!! Ich požiadaviek nevyplnia, nebudú pracovať a neprepustia ani jedného vagóna uhlia do Cesko-slovenskej republiky. Frontový charakter TeSínska, Moravská Ostrava, 26. mája. (Cstk. fk.) Dnešnej nool boly prestrelky pri Dombrovej. Ztraty na oboch stranách ešte nezistili. Na východ od Zablatia sa tiež striehlo. V Karvine je pokoj. Medzinárodná správna komisia v Karvine opustila mesto, je] jednotliví členovia prišli do Bohumina. Štrajk poľských baníkov trvá. PoFsko-ruské boje. Tuhé boje na celej čiare. Poliaci húževnaté sa bránia. Čo oznamujú ruskí boľševici? Moekve, 26. mája. (K. k,) (Radio.) (Ostk. tk.J Zvesť s frontu 26. mája: Na favom brehu Dviny ebsadily naše vojská niekoľko osád. Západne od Dviny obsadili sme tiel niekoľko dedín. Smerom k Molodečnu 75 verst severo-výehodne vydobily naše vojská železničnú stanicu Par&finovo. Južnejšie stoja naše vojská 25 verst západne od Bereainy. Z Minská prilly polské posily, ktoré kladú tuhý odpor. Na juhozápadnom fronte 25 verst severne od Ktjeva sú boje. Na kijevako poltavskej železniiuej čiare boly odrazenú nepriateľské nápady. Smerom od Taraiča postupujeme poidĺž brehu Dnispra Pamätajte na májový týždeň česko-slovenského Červeného Kríža, ktorý bude lilá.-JJO. mája 1980!