Národnie Noviny, apríl-jún 1920 (LI/74-144)
1920-06-01 / nr. 121
nečné rozhodnutie o ponosách podaných do »nesenia odplerajúcich amnestia. Túto ponosa treba podat za 8 dni od dňa doručenia usnesenia, ktorým amnestia bola odopretá. Podaf ja treba c štátneho (vojenského) zástupcu, alebo u štátneho funkcionára (vojenského zástupcu), keď ide o vec patriacu pred okresný (brigádny) súd, ked ide o odpustenie trestu u súdu, ktorý »nesenie viedol. Ked bol niekto odsúdený okrem trestných činov, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie odstavcov 1. a 2. ako i pre iné trestné činy, určí súd, ktorý rozsudok vyniesol, a to ked sa odsúdenie stalo u sborového (divizného) súdu, vždy len 3-Čle nový súd, sostavený zo zástupcov z povolania, koľko pripadne x vymeraného trestu na skutok nespadajúci pod amnestiu. Do tohoto rozhodnutia prisluší právo odvolania verejnému a súkromnému žalobnfkovi, ale i odsúdenému; treba ho podaf zá 8 dni u súdu prvej stolice. Veľké ľudové shromaždenie v Prahe proti poľskému terroru na plebiscitnom území. Praha, 30. mája. (Osík. f k ) Pri veď&ej uéaati pražského obecenstva holo ľadové shromaždenie proti poľskému terrors na plebiscitnom území. . Shromaždenie otvoril podpredseda Národnej Rady dr. Karol Baxa. Ponkásal na to, že volnost v roshodovani obyvateľstva plebiseitného územia je ohrožená nielen Poliakmi, ale i jednostranným pokračovaním dohodovej komisie. Česko-slovenský národ nemôže sa arieoť toho, čo bolo, je a musí byt jeho. Srdečne vital pritomnýob záatapoov plebiseitného územia. Potom hovorili s veľkým oduševnením príslušníci všetkých českých a slovanských politických strán (so Slovákov M. Dula a dr. B. Klimo), Napokon prijalo ľadové shromaždenie rezolúciu, ktorú treba odovzdať všetkým vyslancom oudiích štátov: „Účastníci ľadového sbromaždenia na Václavskom námestí v Prahe dňa 80. mája, príslusoíoi všetkých českýoh a slovenských politických strán, protestujeme proti neľudskému barbarstva Poliakov na plebiscitnom území. Pobúrení sme spravodlivým hnevom, odsudzujeme prenasledovanie našich bratov a sestár, prejavenie vôle ktorých poľský terror chce znemožnil. Potoky vyliatej krvi na plebiscitnom území zavinily tie isté poľské ruky, ktoré spola s Maďarmi malý účasť v pripravovaní svetovej vojny a ktoré preklínajú milliony rodín v celom svete. Proti zásadám civilizácie používajú Poliaci všetkých možných egi tácif na plebiscitnom území a vplývajú tým i na rozhodujúce kruhy, ako na pr. na plebiscitnú komisiu, ktorá preto nemôže zachovať svoju nestrannosť. Žiadame spojencov o bezodkladnú náprava, o vymenovanie novej plebiscitnej komisie a o rýchly plebiscit na Tešlaskor, v Orave a Spiši. Vláda nech poprosí S rás národov z najvyššiu radu v Paríži o vyšetrenie poľských zločinov c a ple bisoitnom území. My sme národ pokojamiiovný, Poliaci však hrošia stále mečom a ohňom. Sľubujeme, že toho, čo je naše, urvať si nedáme.“ Legionárske sdruženie na Slovensku. Schôdzka slovenských legionárov v Turčianskom Sv. Martine. Turčiansky S?. Martin, 31. mája 1920. Dňa 30. mája sišii sa tu slovenskí legionári so všetkých strán Slovenska, aby založili mohutnú jednotnú organizácia. Za predseda tejto schôdzky bol vyvolený poslanec Ján Janiek ml., jeden z najstarších legionárov. Na sjazde prítomní legionári protestovali proti hanebnému útoku „Práva Lidu* na najvälšieho legionára, generála Štefánika, poukázali na potrebu jednotného sdroženia slovenských legionárov a vyslovili, že sa nepripoja ani k jednému z les kých s družení kým v Čechách ne nastane taká jednota medzi legionármi, aká bola v záhranili, Prijaté boly výborom vypraesvané stanový. — Sídlom Legionárskeho sdroženia na Slovenska je Turčiansky Svätý Martin. Vyvolili hneď i funkcionárov. Predseda: J. M. Kristín; podpredsedovia: G. Tur zo, Cernek; tajomník: Bola; zapisovateľ: Kohút; pokladník: J. Kollár. 10-členový výbor má pripravit všeobecný sjazd, porobiť potrebné prípravné práce, obrátiť sa na široké obecenstvo b prosbou, aby Legionárske sdrnženie hmotne podporovalo. Schôdzku zakľúčil predseda poslanec Janiek niekoľkými povzbudzujúcimi a poučnými slovami. Pýtajte v kaviarni, v hostinci a — u holíča „Nžrodnle Noviny". — Odovzdanie ministerstva s úplnou mocou pre Slovensko ministrovi dr. s #« i iDérerovi. Slávnostný akt v ministerskej budove. Bratislava, 30. mája. (Čstk.) Dnes predpol. o 11. hodine oddal minister dr. Srobár úrad ministra s úplnou mocou pre správu Slovenska ministrovi dr. Dérerovi. Pri tomto akte prítomní boli generál MittelhanBer, francúzsky a anglický konsul, zástnpca Ukrajiny, všetci referenti, bratislavský župan a mešťanosta, zástupcovia civilných i vojenských úradov atd. Reč dr. Srobára. Minister dr. Srobár oslovil ministra dr. Dérera rečou, v ktorej prízvukoval, že dohodou koalovaných strán na návrh miniBtrapredsedu odovzdáva mu dnes ministerstvo s úplnou mocou pre správu Slovenska. Slovensko po 1000-roínej porobe stalo sa slobodným. Nastaly vážné i ťažké úlohy, na ktoré vlastné naše sily nadostačily. Len svornej, spoločnej práci všetkých verných a statočných Slovákov, a výdatnej bratskej českej pomoci môžeme ďakovať naše ná rodné, kultúrné i hospodárske oslobodenie. Táto spoločná práca všetkých vrství dokáže sa i v budúcnosti. Vyslovuje úprimnú vďaku všetkým statočným pracovníkom, najmä generálovi Mittelhauserovi, ktorý v najťažšom pre nás čase bránil naša slobodu a našu štátnu neodvislosť. Na srdse kládol novému ministrovi, aby bol spravodlivým oproti každému a prísnym oproti všetkým nepriatelom našej tak ťažko vydobytej republiky. Poďakovanky dr. Šrobárovi. Menom referentov a županského oboru ďakoval miniitrovi dr. Blaho. „Vieme ai oceniť vaša práou. Medziiným povedal: Je to vašou zásluhou, že po prevrate neprišlo na Slovensku k zmätkom a že sa pomery konsolidovaly. Odchádzate 1 ako človek, ktorý ostal listým, ktorý mal oit a srdce i pre ubiedený Ind." Žatým vital nového ministra, ako dávneho vyzkúseného slovenského pracovníka a človeka pevného charakteru, hodného prevziat dediotvo Šrobárovo. Žapaa dr. Bella ďakoval Šrobárovi za pozornozf, ktorú venoval mestu Bratislave a Bratislavskej župe a súčasna pozdravil nového ministra. Mešfancsta dr. Duschek ďakoval Šrobárovi menom mestskej rady a srdečne vítal nového ministra. Reč dr. Dcrcra. Žatým sa ujal slova minister dr. Ľérer. Hneď na začiatku svojej reči odsúdil tažké útoky, namorené proti osobe dr. Srobára. Nechcem poožit prázdnych chválospevov a fráz. Na Slovensku prežili sme taký politický a sociálny prevrat, aký sa udá v života národov za tislo rokov len raz. Prevzali sme úžasné dediotvo vojny. Hrozilo nám veiké nebezpečenstvo so všetkých strán. A jednako sme sa vedeli venovať i pozitívnej práoi a odolať pokúšaniam. Nebol by som spravedlivý, keby som nekonštatoval práve pri tejto vážnej príležitosti, že je to z vélkej liastky zásluhou ministra dr. Srobára. Pred prevratom bolo na Sšojvensku 15.000 organizovaných robotníkov, dnes jioh máme 140.000; slovenských časopisov bolo 20, dnes 87, nemeckých bola 6, teraz ioh je 10, maďarských 25, teraz 53; slovenských ľadových škôl 344, dnes 2662; slovenskej strednej školy nebolo, dnes 25; nemeckých ľudových škôl 22, dnes 115 a 15 utrákvistiokýoh. — I ked sme pri tejto práci narazili na tuhý odpor, ale sme vedeli obísť krvavé, násilné prevraty. Ako politické a kultúrne tak i hospodárske oslobodenie, sociálnu emancipáciu dosiahneme jedine pozitívnou, bezžistnou prácou V tomto ohľade shodneme sa iste i s maďarskými a nemeckými spoluobčanmi, lebo veď naše srdcia nehoria šovinizmom zašlého času Udalosti posledných dní ukazujú, že zástupcovia robotného ľudu nemeckého i maďarského nedajú sá viesť vášňoa fanatického šovinizmu. Táto skutočnosf i v sio venskom ľude budi radostnú ozvenu. Svojho nedáme iným, a inému ničoho neberieme. Naše heslo: každému, čo je jeho a nikomu viac, ako patri, kultúrne, hospodárske i sociálne obro denie nemôžem si predstaviť bez svornej a spoločnej práce Cechov a Slovákov. Dúfam, že v tomto nás budú podporovať i zástupcovia tých národov, ktorým ďakujeme náše národné a politické oslobodenie, lebo viažu nás s nimi sväzky, ktoré sú posvätené spoločne prelievanou krvou. Žatým minister prijímal gratulácie prítomných. Bratislava, 30. mája. (Cstk. fk.) Minister s úplnou mocou pre Slovensko, dr. Dérer, odcestoval dnes večer do Prahy a vráti sa v stredu. Pre nával práce nebude môcť ani po svojom návrate prijímal pozdravných deputácií. Organizujme slovenský dorosí. V terajšom čase všetko sa organizuje o prekot. Počet rozličných organizácií rastie so dňa na deň v meste i na dedine ani huby po daždi. K vôli prehĺbenia známostí, ktorých sa našej mládeži v maďarských školách dostalo len poakrovne, s vôlí pravému chápaniu terajších pomerov a nových, na mládež zhubne učinkujúoich hesiel, 7 ktorých sa i vzdelaný, dospelý človek len ťažko vyzná, potrebné je sdružovat mládež najmä na vidieku v samovzdelávacích, čitateľských spolkoch. Slovenské mestečká priohádsajú pomaly b svojim školám, len vidiek, naše dedinky fciko znášajú íisledky madarieáoie a čakajú na úplné srladenie slovenských škôl. Kým sa to uskutoční, priložme ruku k pr&oi, zakladajme knižnice, priúčajme íitať našu mládež dobré knižky, poučné časopisy, nakrátko, organizujme náš slovenský dorost. český dorost prichádza často na Slovensko. Spoluúčinkujú na divadelných predstaveniach, majú účast na Bpoločných vychádskach, prednášajú o kultúrnych m hospodárskych pomeroch českých, volajú nás do Česka, svojimi odbornými icnihami pomáhajú nám zakladať knižnice. Prečo ja n nás, najmä na vidieku, potrebné íidružovat mládež? I ked sme mali rozličné spolky pre mládež, za vojny následkom narukovania mládeže a prenasledovania ich vedúcich ludí zaaikly. Treba ich vzkriesiť, organizovať slovenský doroat. Náš Ind, najmä dorastsjúea mládež, lahkosadá na lep cudzím živlom. Jestli sa my nezanjmeme mládeže, ona hlboko klesne, podlabne slabom a lichoteniu falošných vodcov. Toto dokazujú i posledná volby. Lud z veľkej čiastky zaviadly reči politických agitátorov. Následky takejto zlej výchovy sú badateľné Nespokojnosť sa šíri na všetky strany! Chudobnému Inda sľúbili múku, licencie, hory doly, ale sľuby sa sľubujú... Takto nemožno ľud vychovávať. Takýmito cestami nechceme kráčať, i ked práve takéto cesty vedú k chvílkovým úspechom. Takéto organizovanie je nie vychovávanie, ale demoralizovanie Inda, ktoré vedie k anarchii. Konajme preto našu výchovnú práca medzi mládežou vždy a všade čestnými prostriedky a tomu primerane organizujme slovenský derest I Len tak zaistíme bndúencBt našej ťažko vydobytej republiky, jestli naša mládež pôjde po iných cestách, než dosiaľ, jestli si uctí statočných vodcov, vrchnosti i zákony a vykoná ochotne svoje povinnosti. Preto zakladajme Bpolky mládeže, organizujme slovenský dorost 1 Ak to nevykonáme my, vykonajú to za nás iní, nepovolaní vodcovia, v skutočnosti svodcovia našej mládeže. Jednotlivé Bpolky mládeže spojme v mohntnú organizácia slovenského dorostn. Ján Janii. Zvesti zo zahraničia. Porsko-ruskó boje. čo oznamujú ruskí boľševici? Moskva, 29. mája. (K. k.) (Iskr. zpr.) (Čstk. fk.) Zvesť s front« z 23 t. m.: Smerom k Molodečnu prekročili sme Dvinosu a vydobyli Krivič a Dolginov. V kijevskej oblasti na ľavom breh« Dniepra je rozhorčený boj o nepriateľské opevnené pozície. Nepriateľ kladie tuhý odpor, V oblasti Tarašča zlomili sme odpor nepriateľského vojska. Mesto Taraica a niekoľko osád 40 verst na sever o -východ od toho to mesta sme obsadili. Latyšsko neodvislým štátom. Berlin, 29. mája. (K. k.) (Cstk. fk.) Noviny oznamajú z Kodane: Podľa zvesti tonajšej Latyšskej kancellárié laty šské Národnéshromaždenie vyhlásilo 25. mája jednomyseľne Latyšsko za neodvislý demokratický štát. Konflikt medzi Wilsonom a americkým kongressom vlečie sa ďalej. Washington, 29. mája (S. k.) (Čstk. fk.) Snemovňa repräzentantov sa «sniesla 219 proti 152 hlasom prejst na denný poriadok cez veto prlzidenta Wilsona proti rozhodnutiurepnblikánov za mierový stav medzi Spojenými Štátmi a Nemeckom a Rakúskom. Toto usnesenie nemá účinku, lebo nebola dosiahnuták platnosti potrebná */,. väčšina llenov snemovne. ; Zastavené nepriateľstvo medzi Ruskom a Japonskom. Londýn, 29. mája. (Renter) (K. k.) (Čstk fk.) Nepriateľstvo medzi Rnskom a Japonskom bolo dňa 25 mája zastavené. Komisia pre prímerie prišla do Chabarovska.