Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)

1920-07-01 / nr. 145

Zvesti m zahraničia, I Porsko-ruské boje« Významné úspechy bofšaviteov v Podolí a Vo­lynski» Bolševici vydobyli Ravno Poľsko-ruské boje «d niekolkýsh duí vstúpily do rtzhodujúceho stavu. Boľševikom podarilo sa zlomiť poľskú obrana a tak v strede ako i na južnej čiastke frontu dosiahnuť značne j Sich úspechov. Vý­znamný strategický bod mesto Rovno je v baľže­­vickýdh rukách a celý front, nsjträ jeho jutná po­lovica, sa pohýbal. Jestli Poliaci v najbližších dňoch í a nesoBbierajú, budú musieť vyprázdniť nielen celú UkrBjinu, ale i celé Volynsko a Minskú guberniu. j O najnovších úspechoch boľševikov’ máme tieto' zvesti: Čo oznamujú ruskí boľSe-| vlci? Moskva, 28. júna. (Ôstk. fk) (Radio.) Zvesť s frontu: Smerom na Rovno aatladli me nepria­­tela a mesto obsadili. V území proBkurovBkom j Červené vojská úspešne postupujú a privádzajú zajatých. čo oznamujú Poliaci? VarŠtva, 28. iúna (Radio K. k.) Ôatk. fk.) NA- i vežtie s frontu % 27. t. m.: Pczdíi Scrutiny »vý- i Sená delostrelecká činnosť na obooh stranáob. Se­verne od PoleBia nepriate! nepadol niekoľko rás j naše pozície. Severne od Berezicy boľševické vojsko tvrdošijne odporuje, lebo dostalo enalné posily í* juhu od rieky Pripäťa odrazili sme prudký útok nepriateľ«. Na Stucei bojujú naše oddiely hrdinsky proti boľševickej jaede a mossam pechoty : Ukoristili srne niekoľko strojových pušiek a pri-j viedli niekoľko »»istých. Demisia maďarskej vlády. BudapeSť, 26. júna. (MTK.) (ôstk. fk.) Dnes bade posledná ministerská rada, na ktorej vláda formálne podpíše svoja demisia. Minister pred­seda Simonyi-Semadam predostrie ešte dnes rfšskema správcovi Horthyma demisia celého kabineta. Tvorenie novej vlády v Maďarsku. Badapešf, 26. júna. (MTK,) (Cstk. fk.) Aadiencie a ríšskeho správca vo veci otvorenia novej vlády začnú sa v pondelok. Rfšsky správca vypočaje mienky vedúcich osobností všetkých strán. _________ Grécke postupovanie. Londýn, 26 júna. (Radio.) (K. k.) (Cstk. fk.) Podľa oznámenia gréckeho vyslanca v Londýne Gréci zajali pri postapoyanf, ktoré nedávno za­čali, 8000 Turkov. Borenie dardaneilských pevnosti. Londýn, 26. júla. (C»tk. fk.) (Kk) Podľa zvestí s Carihradu bolo »» počaté borením dar­­danellských opsvnení. Pofská otázka v S väze národov. Londýn, 26. júna. (Radio,) (Kk.) (Catfcr, fk) Rada S väzu národov oznamuje, že Anglicko pre­­loatrelo jej e poukázaním na článok 9. piktu poľskú otásku. Menovaný článok nrčoje, že každý má právo obrátiť posorncat rady na ckoinoat, ktorá môž3 uviett do nebespečenatva medziná­­rodný mier. _________ Kto sostavuje nový maďarský ka­binet ? Viedeň, 27. júna. (Cstk. fk.) Podľa budapeš­­tianskyoh sveatf acatavením nového maďarského kabinetu bude poverený gróf Štefan Bethlen, ktorý bol terás vyvolený do Národného abromaždenia. Patril ku konservativcom a bol najprlkrejšim od­­joroom vieobeouého hlasovacieho práva. Lenin o radách vo verejnej správe. p Viedeň, 27. jún*. (Catk. fk.) Podfa sveati viedenských novín, prevsatýoh ■ .Ruskej Pravdy“, Lenin sa osvedčil na tretom vSernskom kongres»© dopravného robetniotve, že je Rusko ničené. Lenin myslí, že je potrebné v sáujme slepšenia hospodárskej situáoie Ruska upustiť od praoov­­nýoh rád vo verejnej správe. Poliaci neboykottujú Maďarska. C' Viedeň, 26. júna. (Cstk. fk j ~Wr. MitT-Post* má s vest s poľských diplomatických kruhov vo Viedni, že sa Poľsko nepripojilo k bojkottá Ma­ďarska. Poľsku vraj náleží na tom, aby s Maďarmi’ žilo v dobrom pomere a Ža t tej príčiny sa na po­dobnom kroku nesúčastní. Rádiová služba s Bu­dapešť ju bola prerušená len preto, lebo s talian­skej strany sa robily pokusy, aby iskrová služba bola ruiená protiprúdmi. Maďarónska činnosť v Krom­pachoch. Krompachy, 20. júna 1920. Od prevrata uplynulo už 20 mesiacov, ah 0 našom mestečku, v ktorom býva asi 4000 Slovákov, ktorého okolie je úplne slovenské, národne ešte neprebudené, po novinách sa veľmi málo píše Krompachy banské mesto s vefkými železiarňami v Spišskej župe, pred 20,. rokmi boiy slovensko-nemeckým mestom. Evanjelická Škola bola nemecká, ale katolícka s dvoma uči­teľmi slovenská, v ktorej sa od IV. triedy vy­učovala i nemčina. Pred 15. rokmi spomenuté Školy * násilne zoštátnili a obyvateľ v, slovenských i nemeckých, najmä mládež všetkým možným spôsobom ma ďanzo-ali. Výsledtk nevystal Kým roku 1900 bolo Maďarov, lepšie rečeno maďarsky hovo­riacich Slovákov a Nemcov len asi 3%, minu­lého roku ich už načitali asi 26% Slovákov je 57% Majú ted? ^bso útnu vä šinú. Maďari a madaróni «ú úradníci, podúradnfd a vodcovia internacionálnej sociálno demokra­tickej organizácie, ktorf so Slovákmi podfa svojej vôle nakladajú. Slováci sú z väčšej čiastky fabrickí robotnef. Naši Maďari a m&ďaróni nijako sa nechcú zrieknu! svojej starej nadvlády a Slováka ešte 1 maďarskí súdruhovia považuú za otroka. Ne­prispôsobujú sa naskrze zmeneným pomerom, ale kde tu vystupujú ešte bezočivejšie ako pred­tým. U nás sa všade mad rčf i v úradoch i v ko­stole. V robotníckej organizácii, kde je 80% Slovákov, »a medzinárodnú reč sa považuje reč maďarská Slovenský ľud štvú proti všetkému, i čo je slovenské, odhovárajú rodičov, aby si ne­dali deti do slovenskej ško y, lebo v Krompa­choch budú zas len maďarské školy. Slováci od j prevratu si nemohli vymôct ani jedného sloven­ského úradníka. Maďari spáchali najväčšia nespravedlivosf, ; ked vláde chceli dokázať, že je v Krompa hách 80% Maďarov a preto patria nášmu mestečku ■v prvom rade maďarské školy. Vtedy sa Slováci obrátili na bratislavskú vládu a vymohli si, čo i im podľa práva a spravedlnosti už od dávna patrilo, slovenské školy, ktoré Maďarom a ma­karónom veľmi zavadzajú. Len nedávno vyslali deputáciu Maďari, madaróni, Poliaci a Nemci do Bratislavy, aby im vymohla maďarské školy. Slováci v Krompachich sú nie proti maďarským školám, nech dostanú Maďari, čo im j* zákonom ■ zabezpečené, ale proti nečestnéma pokračovaniu, [proti falšofaniu dát musíme sa chradif. Medzi najväčšie podvodnfetva patri pre­­• krstenie maďarskej sociálne demokrat ekej strany [na česko slovenskú a to pred samými vofbami. >Slo»ád na Východe vyvolili Maďarov za po [slancov. Žiadúcno by bolo aby naši sociálni [ demokrati poznali pravý stav vecí, a lodí, ktorí I sú pri správe organizácie, odstránili, alebo dali [odstránil. Tí ľudia, verte mi, nikdy neboli de­mokratického ducha, ani nebudú, ale sú bezo­­: hľadní terrorist!. Sociálno-demokratickí poslanci, vyvolení v našom okrese, tak sa nám zd*, aú medzi poslanci česko-slovenskej s ciálno-demo­­kratickej strany len kúkoľom medzi pšenicou Kroník* Slovák. Ť Mária Markovičová rad Petrovlčová, matka dr. Rudolfa Markovtča umrela v 77. roku po dlhej chorobe v Novom Meste nad Váhom, Vďačná jej pamäti — Americkí Sokoli na sekoisksm siete- 120 Sokolov u Ameriky, vodené bratom Zemanom a 7 Slovákov u Karpatskej Rusi s vodcom Andrejom Leskom prišlo 28. júna ráno o 1. hodine do Prahy. — Medzinárodný žurnalistický kongress v Prahe. Medzinárodný iarnalistioKý kotgress, «vo­laný syndikátom č.-si. dennej tlače, bol 28. júna pri účasti mnohých cnduioh v Prahe meškajúuioh novinárov, ministra dr. Bsneša v sastúpení präsi denta republiky, ministerského predsedu Tnsara a predsedu posla neokej snemovne Tomáška. Pro­­grammom debatty podfa návrhu syndikátu č.-sl. dennej tlače bola nová crganisácia medzinárodnej tlače na náklade nastúpenia jednotlivých korpo­­ráoii so stálym komitétom v Brnsseli. Návrh pre­­dustretý predsedom syndikáta 5. sL dennej tlače dr. Svátkom naiiel osveny v mnohých prejave­niach. Pred načatím debatty minister dr. Banei posdravil kongress. Potom bola debatta o návrhu syndikátu č.-sl. dennej tlače, v ktorej sa zúčastnili za Angličanov spisovateľ Wels, za francúzska tlač p Evayn, na tlač americká p. Draper, za belgickú Barnier a Piérard, za Jahoslovanov p. Kisič, za Rumunov Costa Fora a za Ukrajincov p Bo'kovskij. Kon­gress prijal usneBenie, aby priebeh debatty bel ; >hrnutý do zvláštneho spisu, ktorý sa rozošle vše­­: íkým tlačovým korporáciám štátov spojených a spriatelených. — Železničné nešťastie v Českom Brode Pri Českom Brode stsiio sa 27. jana veffcé želez­ničné neSfssíň. Vlak, vasún hostí na sokolský siet, sr*zil sa s nákladným vlakom, Rušeň náklad­­cého vleku vrazil do rušňa «okohkébo vlaku, pri Sem boly poškodená 4 voune nákladného a 4 vozne sokolského vla'so. 3 oioby boly nsmrtmé, Dri doprave do nemoonioa umreiy ešte 2 osoby a 56 osôb bolo poranenýob. Ürady saíaly vyšetrovať príčiau katastrófy a troch železničných zamest­­afcBcov, ktorí majú čiastočnú vinu na srižke, uväznili. Medei ranenými sú dvaja bratislavskí obyvatelia. — Minister dr. Dérer neprijíma stránok na audienciách Z Bratislavy oznamujú: Minister dr. Dérer od 1. júla tohoto roku neprijíma stránok aa audienciách. — Z bratislavskej university. Za rektora :,-s, štátne) cniverslty Komen>k«bo v Bratislave pre študijný rok i92o/t9*i znova vyvolili dote­rajšieho rektora Kristiana Hyaka. Za dekana le­kárskej f kulty university Komenského vyvolili doterajšieho prodekana dr. Antona SpUku — Nové barbarstvá poľských terrorlstov. Zi BpištSej Belej oznamujú: Dňa 26 )úaa vséer jriš’i z Modcče traja poľskí terroristi a opytovali ;a, kde bývajú »ámožd roľníci. Obyvatelia ich s obce vyhnali. Terroristi sa vrátili naspäť, ale iomáca občianska stráž ich snovú vyhnala z oboe. Site neskoršie videl ich ryohtár a vyzval ich opä­tovne, aby sa s obce vzdialili. V noci hodili ter­roristi do rychtárovho byto pumu, ktorá ranila rychtára a jeho ženu. Pri úteku hodili terroristi pumu na majetok p. Bonka, a zabili 10-ročného jfclapoa a dve ženy, ranili jedno dievča a jedna léna ntrpela otrasenie nervov. — Lffgicnári ubili Muňu V Olomúei organi­zácia sociálnych demokratov mala 26. t. m schôdzka, aa ktorej mul ho7orií i Muňs. Na schôdzku mali prístup len ti, kt- rí mali legitimácie a niekoľkí legionári, ktorí sa osvedčili, že sú sociálni demo­krati. Pclitieké úrady a tejto schôdzke nevedeli, ;ebo im nebola oznámená. Pred otvorením SGbôdzky predseda privítal Muňu a udelili mu slovo. Legio­nári začali protestovať, že oni neuznávajú Muňu ja súdruha. Predseda ich zavrátil, že je všetkým zaručená svoboda slova. Ked Muňa vyšiel na rečnícka tribúnu a vítal prítomných, najuä bratov legionárov, načali legionári prste sto vať, že Ba nedovolia Muňovi ?okť bratmi; v nastalom zmätku vystúpil jeden iegicnär k Muňovi a začal ho zauškovať, v čam mu hneď prišli ostatní legionári na pomoc. Ked vysvobcdili Moňu, odviezli ho do špitála. Lekár konštatoval len fahké poranenie. Mcňa bard od­cestoval. — O terajšej drahote- V Arglioku zlacnel všetek priemyselný tovar i mäso, obilie, masť, ivocie natoľko, že sa Angličania t* ho až ľakajú, hlavne ti, ktori majú staré zásoby a nevedia, čo terás s nimi. Anglické noviny aTimesu píšu, že príčinon nepomernej drahoty boly: vysoké mzdy robotníctva, malý praoovný čas a vysoké ceny rnrovin. Prirodzené vec, že ohromná ľudská hra­­bivost napomahala draženie. I vo Francúzska klesajú ceny všetkého tovaru ; tak na pr. káva v Paríži je lacnejšia, ako na bracilskýoh plantá­žach. Príčinou toho je okolnotf, že v Paríži boly všetky sklady preplnené, lebo obchodnioi čakali na ešte väčšie zdraženie, ale teraz jeden nad dra­hého núkajú svoj tovar. Príčina? Vláda obystá prísna kontrollá všetkých skladov a hodlá zre­­svirovat všetok tovar. — U nás hovoril nedávno minister obchodu Sonntag v ktoromsi snemovom výbore, že je nádej, že v najkratšom čase nastane «ručné ani ženie oien. Máme totiž tiež veľké zá­soby surovin, ktoré pre náhln stsgnáoin nikto ne­kupuje. V Prahe značne zlacnela ženská bielizeň a obuv. — Keď nalacnie po dobretky. Na maineskom (v Nemecka) ovocnom trhá vynútilo si obecenstvo neobyčajne súženie cien. V Oldenbsrgn iSIy tlapy ulidami a vyzvaly majitelcv obchodov, aby snlžili ceny živnosti, obuvi a konfekčného tovaru o 1/3- Bola ustanovená dozorčia komisia na kon­trolu ubebodu- Ak nebude vyzvaniu spotrebiteľov vy hovené, bude vraj zastavení príca vo fabrikách. — Svihtok Panny Orltanskej Vo francúzskej snemovni v Paríži prijali osnovu zákona, podfa

Next