Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)

1920-09-17 / nr. 211

tot\ornými stranami a ich publicistikou a podpo­rovaná všetkými rozvažitými a prakticky myslia­cimi občanmi, uskutoční ďalšie požiadavky koaličnej vlády a jej programm. Fakt, že najväčšia strana nemá v parlamente nadpolovičnej väčšiny, viedol ku koalícii. Všetky doterajšie strany rozhodujúcej väčšiny uznaly princíp demokracie a konštitučného parlamentu Pane Predseda 1 Môžete odstúpiť so spokojným svedomím i ako člen a vodca svojej strany. Získali ste si pochopenie pre pro­gramm socialistický i v stranách nesocialistických. Náš národ patrí k národom politicky zrelým. Lúčim sa s Vami a so všetkými členmi vašej vlády vediac, že všetci budete, pokračovať v tvo­rivej práci, ktorú potrebujeme. Poriadok, statočnosť a práca musia sa stať heslom nielen vlády a ich orgánov, ale všetkých občanov. T. G. Masaryk. y. r. Tusar, v. r. Vyhlásenie sociálno-demokraíick8j ľavice. Praha, 15. sept. (Radio.) (Cstk. fk.) „Tribúna“ dozvedá sa z kruhov ľavice sociálno-demokratickej strany, že ona neuznáva usnesenia ohľadom od­ročenia sjazdu strany, a pridŕža sa pôvodného termínu. Ľavica je odhodlaná pokračovať vo svojej práci. „Česká Demokracia“ proti bývalému ministrovi N. 0. Ma^kovičovi »Česká Demokracia«, oppozičný orgán českých socialistov už dva razy útočila proti ministrovi N. O. dr. Markovičovi. Medziiným mu vytýka, že za svojho úradovania neurobil nijakej reformy. Naproti tomu treba konštatova', že reformy, ktoré dr. Markovié vykonal v svojom rezorte, nekričia, ale sú badatelné najmä v ministerstve financií, ktoré so systémom dr. Markoviča bolo spojené. •Je veliký rozdiel medzi ministrom ľvíarkovičom a prvým ministrom N. O Klcfáčom, za ktorého úradovania sa rovno plýtvalo peniazmi. Zo stáleho výboru N, S. Praha, 15. septembra. (Čstk. fk.) Stály výbor N. S. sišiel sa hned po ministerskej rade. Tusar oznámil demissiu vlády. Predseda Tomášek potom vyhlásil, že podľa piríamentárneho zvyku, kým je vládna kríza, parlamentné sbory nemajú porady, a preto rokovanie stáleho výboru pretrhuje sa. Naj­bližšia schôdzka bude v stredu 29. septembra. Vyšetrovacia komisia na vyrov­nanie sporov zahraničných vôjsk česko-slovenských. (Pôvodný telefonická evest e Prahy.) Ako sa dozvedáme, v ministerstve N. 0. je pripravený obsiahly elaborát na vyrovnanie sporov našich zahraničných vôjsk v Rusku. S vyrovnaním sporov poveria zvláštnu vyšetrovaciu k' misiu. BESEDNICA. Môj chrám. — Martin Rázus. — Do výše skromnučko sa z kresaných pnie kameňov, z nich pot Ipie na každom a kropaj krvi. černie, sklo v oknách bez farieb a stĺpy nenádherné, však s i elo srastajú sa s klenbou proste sklepenou. Len oltár z mramoru sa jagá zvláštnou premenou, keď v ťažkých svietnikoch sviec zažnú za večierne: kríž tmie sa — zpod neho zrie Vzkriesený tak smieme, bielunký ani sneh a s hlavou vozvýš vztýčenou. Ten chrám som staval sám, keď deň mi hasnul z rána a šíry cintorín sa rozprestieral dokola, v ňom nádej otrokov si snila — pochovaná. A hoc i kyďnú hán na stav môj posmevači: tisíce ovial kľud pod klenbou môjho kostola, kde i dnes u podnož čias’ viera v bielom kľačí. Zrušenie prídavkov plebiscitných úradníkov, (Pôvodná telefonická evest e Prahy.) Prídavky úradníkov na plebiscitnom území Tešínska, Oravy a Spiša zrušia 1. októbra 1920. Pozvanie na pracovný sjazd slovenskej národnej a roľníckej strany dňa 26. septembra 1920 o 10. hodine predpoludním. Programm: O 10. hod. predpol. Rokovanie q aktuálnych otázkach. (Podrobný programm bude v novinách). Kto chce referovať, nech to oznámi sekretariátu strany najneskoršie do 20. t. m. Ó 3. hodine popoludní: Manifestačné ľudové shromaždenie z celej Oravskej župy. Rečníci: Minister dr. V. Šrobár, poslanci: dr. M. Hodža, J. Bránecký, Ján Janček a dr. Ľudovít Okánik. V pondelok o 8. hod. ráno pokračovanie v sjazde. Poznámka: Každý účastník, ktorý chce mat zabezpečený spoločný obed a večeru v Oravskom Podzámku, ako i nocľah zo soboty na nedeľu, alebo z nedele na pondelok, nech to oznámi najneskoršie do 20. t. m p. Jánu Trnkócymu, okresnému ta­jomníkovi v Dolnom Kubíne. V Bratislave, 11. septembra 1920. Sekretariát Slovenskej národnej a roľníckej strany, dr. J. Slávik v r., hl. tajomník. 12. pluk sibírskych legionárov doma Bratislava, "15. sept. (Čstk. fk.) Dnes večer o 7. hodine prišli dva vlaky legionárov 12. pe­šieho pluku generála Štefánika z našej zahra­ničnej armády. Na uvítanie sišlo sa na stanici množstvo obecenstva na čele so županom Bellom a velitelom mesta podplukovníkom Janű. Legionári prízvukovali, že radostné navrátenie je skvelou od­menou za strádanie v cudzine, a uisťovali, že všetci zostanú na stráži dotial, dokiaľ ich bude republika potrebovať. Po pol hodinovom pobyte pri volaní obecenstva nazdar a sláva, legionári odišli do Ko­márna. V noci prejdú ešte cez Bratislavu trans­porty legionárov. Z Karpatskej Rusi. Organizácia karpato-ruských žien. Pred niekolkými dňami bola sriaďujúca schôdzka jäpolku karpato-ruských žien „Novaja Žien“ (Nový Život). Spolok si vyznačil vznešený cieľ: pre­budiť národné povedomie zmadarizovaných karpato­­ruských žien a rozšíriť odborné znalosti. Za pred­sedu spolku vyvolili p. L, P. Mogilnícku, vnučku známeho karpato-ruského vlastenca a slovanského pracovníka A. J. Dohrianskeh». Srbský pravoslávny biskup v Kar­patskej Rusi. Minulého týždňa navštívil nišský biskup Dosifej, podpredseda srbského cirkevného Synodu, strediska pravoslávneho hnutia v Karpatskej Rusi: mesto Husí a obce Izu, Bilky a V. Lúčky, kde ho ruské obyvateľstvo slávnostne uvítalo. Miestne české úrady nerobili biskupovi nijakých prekážok. Po jeho odchode pravoslávny kňaz obce Bilky dostal rozkaz opustiť za 48 hodín územie Česko-slovenskej republiky a obecného starostu Andrašku (pravoslávneho náboženstva), prvého vole­ného starostu obce, bez udania príčiny pozbavili úradu. Dr. Andreja Michajloviča G&gatku, prvého podpredsedu centrálnej ruskej národnej rady, bez udania príčin prepustili zo služby ako professora ruského reálneho gymnázia v Užhorode. Rada podala na civilnú správu protest, v ktorom tvrdí, že príčiny prepustenia dr. Gagatku môžu byť íen politického rázu, lebo dr. Gagatko bol vzorným pädagógom a pracoval mnoho na odmadar­­čeuí karpato-ruskej strednej školy. Rada protesto­vala proti tomuto novému aktu systematickej proti­­ruskej vládnej politiky v Karpatskej Rusi. Zvesti zo zahraničia. Malá dohoda. Take Jonescu a dr. Kenner o malej do­hode liumunsko a rozšírenie malej do­hody. Kakúsko nevstúpi do mal ej dohody. Z leta do zimy. Rozpomienky na tatránsku vychádzku 6. a 7. sept. 1920. Píše: Sielnický. (Pokračovanie.) Tak teda pohli sme sa 6. septembra naskrze nie zavčas rána na svoju prvú cestu podľa pro­gramom. Len čo sme prišli k Obrovskému vodo­pádu, počal sa osievať hustý, drobný daždíček a Užhorod, 10. sept. 1920. Babuška ruskej revolúcie E. K. Breškovskaja bola v Prahe na kongiesse „Voľnej myšlienky“ a zas sa má vrátiť do Kar­patskej Rusi. Ruská ľudová banka v Užhorode. Dňa 9. septembra bola sriaďujúca schôdzka účasti­­nárskej spoločnosti „Russkij Narodnyj Bank v Už­horode“. Základný kapitál banky činí 2 milliony korúD. (4000 účastín po 500 kor.), ktorý v naj­bližšom čase zväčšia na 5 millionov korún. Banka chce hospodársky povzniesť ruský dedinský ľud a osvobodiť ho od cudzieho kapitálu. hmla s vrchov spúšťala sa dolu do doliny Malej Studenej. Akoby na pozdravenie. I za to ďakujeme. Nie prvý raz sa nám dostáva takéhoto pozdravu. Ináč tejto „rosičky“ ušlo sa nám i od samého Obrovského vodopádu. Strmým, úzkym žlebom divo sa ženie mohutný prúd od peny zbielenej vody do priepasti. A cez prostriedok pretína ho železný môstok, aby sa obdivovatelia prírody tým lepšie mohli podívaí naň. Ked stojíš na tomto môstku, ostrieka ťa jemná rosička, ktorú fŕka prudký spád rútiaceho sa prúdu vody. Slovom, vody bolo dosť. Pozvoľným, ale istým, neúprosným tempom dvíhali sme sa nahor. Od kroku, dobre tempova­­ného, na turistike pri spoločnosti vela závisí. Treba vedieť uhádnuť prirodzený, priemerný krok celej spoločnosti, aby sa nešlo ani pricbytro, ani pri­­pomaly; aby dobrý chodák ani nepocítil, že ho v kroku miernia a slabý pešiak aby ani nezbadal, že mu príde trošku povystierať hnáty. Takto potom celá spoločnosť nesie sa ako vlna jednotne, v tesnom sväzku pospolu. Skoro zanechali sme pásmo smre­­čiuovej hory a našli sme sa v bohatej na zeleň kotline medzi kosodrevím. Napred nás, ako mohutný val, ako obrovský múr zatvára dolinu Malú Stu­denú veľká frontálna moräna. Takmer by si sa nazdal, že je to umele robená hať, akú vídať po dolinách na splave. A je to skutočne hať, lenže prirodzená. Za ňou v priemernej výške 2100 metrov rozplasnuté je Päť spišských plies. Nebyť tejto hate, nebolo by ani jedného z nich, nie to päť. A na tej hati, na tom veľkom prirodzenom múre zhrda sa díva dolu do doliny útulný domček Týriho. Hej 1 Ešte veľa sa nám treba nahor dvíhať. Ale Paríž, 12. sept. „Matin“ uverejňuje rozhovor s Take Jonescu, v ktorom sa tento vyslovuje ešte rozhodnejšie, ako pred niekolkými dňami v „Ex­­celsiore“ za vybudovanie malej ententy vo velký sväz, v ktorom okrem Rumunska, Cesko-Slovenska a Juhoslovanská má byť i Poľsko a Grécko. Viedeň, i 2. sept. Štátny tajomník zahraničia dr. Renner mal rozhovor s viedenským korrešpon­­dentom „Az Estu“, ktorému medziiným povedal: Rakúsko vie, že reštaurácia je nemožná a neoddává sa v tomto smere nijakým illuziám, naproti tomu Maďarsko ešte vždy prechováva nádej. V pomere k Maďarsku zbýva Dám iba jedna nerozriešená otázka a to otázka západného Maďarska. Po roz­riešení tejto otázky nebude už prekážok medzi Rakúskom a Maďarskom. Preto nevstúpilo Rakúsko do malej dohody a so štáty, ktoré sú členmi malej dohody, neuzavrelo nijakých vojenských a poli­tických smlúv. Maďarské kruhy istotne pokladajú za samozrejmé, že Rakúsko by sa postavilo v prí­pade reštaurácie ku jeho boku. Pre nás však platí zásada, že Rakúsko nedá sa zavliecť do nijakého takého konfliktu. Maďarsko musí upustiť od toho, aby priamo alebo nepriamo chcelo dať Rakúsku práve to pokúša turistu napred. To je tá záhada, čo mnohí nemôžu pochopiť, totiž tí, ktorí nikdy neboli vo vysokých vrchoch. Tam samo to povetrie čisté dáva sily telu a krása prírody zasa vzpružuje ducha. Ani by si neveril, ako tie ozrutné výšavy samy dvíhajú nahor. Je v nich voľačosi vábneho. Len ešte aspoň na ten vrštek! Len ešte aspoň na ten kopec! Len aspoň po tú skalu! A tak ťa to vábi so skaly na skalu, až odrazu zmizne ti vý­­šava a razom zacítiš pod sebou nižinu. I nás to tak iste vábilo. Dáždik pomaly pre­stával a hmla sa rozišla. Celú dolinu bolo krásne vidieť Taká bola, ako umytá. Darmo je! Ako človeku sa treba umyť, aby bol pekný — a po­niektorých treba, aby ich iní „umyli“ — tak i tie skaly a bralá, i tie vrchy a končiare sú hned krajšie, ked ich dáždik umyje. Akoby dážď nebeský bol nielen na to, aby dával vlahu vyprahlej zemi, ale , i aby umyl celú prírodu. A to bez mydla. Dobrý, nový chodník vedie nás stále po ľavom brehu potoka. Tam, kde sa otvára neveľká kotlinka, asi hodinu cesty od Obrovského vodopádu, starý chodník prechodí na druhú stranu, na pravú a na strmom svahu Prostredného ťahá sa v rovnomernom postupe. Nový chodník je už nie takýto rovný a priamy. Neviem, prečo je to. Všade zamieňajú staré, prosté, rovné chodníky novými, kľukatými a krivými, neraz umelkárskymi. (Pokračovanie.) kálim Mni» Mf !

Next